Domovská stránka Obrazom a slovom Aktuálne - stručne Fotogaléria
 
Pokročilé vyhľadávanie
 
RSS
Prihlásenie
Prihlasovacie meno: Heslo:
Obrazom aj slovom
Obrazom aj slovom > Zaujímavosti > Zabudnuté bratislavské železničné vlečky - závod Matador Bratislava

Zabudnuté bratislavské železničné vlečky - závod Matador Bratislava

 
Každá, či už väčšia alebo menšia továreň ležiaca v blízkosti železnice býva spravidla napojená na železničnú vlečku, ktorá vyúsťuje do najbližšej železničnej stanice. Prostredníctvom takejto železničnej vlečky je zabezpečený pravidelný prísun surovín nevyhnutných pre chod samotnej výroby ako aj odbyt hotových výrobkov.

 











V dnešnej dobe hospodárskej krízy, rušenia tovární, redukovania výrobnej produkcie závodov a prechod na kamiónovú dopravu je stav takýchto vlečiek viac než len žalostný.Mnohé z nich už ani fyzicky neexistujú alebo ako také ešte stoja, ale už dávno neplnia svoj účel a zarastajú krovím a burinou, či ich koľaje sú už dávno rozkradnuté.Určite mnohí z čitateľov tohto webu poznajú niektorú z železničných vlečiek na Slovensku, ktorá v minulosti fungovala, no dnes z nej už nezostalo takmer nič. V posledných asi 10 rokoch dozadu sa na Slovensku zrušilo veľa tovární a spolu s nimi odišli do histórie a minulosti aj ich železničné vlečky. Jedna takáto našťastie ešte v skutku celkom zachovaná železničná vlečka už dávno síce neplniaca svoj účel leží na pravom brehu Dunaja – v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Jedná sa o bývalú železničnú vlečku závodu MATADOR, ktorú si nasledovnými riadkami a fotografiami priblížime. Žiaľ ale hneď úvodom poviem, že asi sklamem všetkých tých, ktorí nebodaj očakávajú aj fotografiu nejakého vlaku z útrob tejto bývalej továrne v tejto reportáži.....
Pokiaľ sa mi podarilo dopátrať k nejakému najbližšiemu rušňu, ktorý by mohol teoreticky posunovať v minulosti v areáli závodu Matador Bratislava, tak by to mohol byť stroj 725 065 (ex. T444.0065 - TSM 4000078/1964, odkúpený od ČSD) z neďalekej (dodnes zachovalej, ale už nefunkčnej) vlečky bývalého Strojservisu v Petržalke. Dnes je to areál bývalých colných skladov a firmy SIPOX na Kopčianskej ulici za cestným nadjazdom (Bratská ulica). Vlečka závodu Matador bola (a ešte stále v podstate aj je) napojená od odovzdávkového koľajiska pri Bratskej a Kaukazskej ulici v Petržalke (blízko cintorína Petržalka). Dnes je ale toto koľajisko v kompletne zanedbanom a zarastenom stave. Je len otázkou času, kedy z jeho priestoru budú vytrhané aj posledné koľajnice.

Nazrime teraz spoločne trochu do histórie závodu Matador, aby sme spoznali jeho vývoj po súčasnosť. História počiatku výroby v bratislavskom závode Matador ležiacom na území dnešnej mestskej časti Petržalka siaha do roku 1905. Spoločnosť bola zaregistrovaná vo vtedajšom registri firiem pod názvom MATADOR - gumové a balatové závody Bratislava. Spočiatku začínala spoločnosť s výrobou gumových hadíc, hnacích gumových remeňov pre stroje a výrobou bavlny a spracovaním ťavej srsti. V názve spoločnosti vystupovali slová ako „Prvá maďarská továreň....“. Jej prvým majiteľom bol istý rakúsky veľkopodnikateľ Reithofer. Neskôr, od roku 1925 sa začalo v petržalskom závode s výrobou pneumatík. Do roku 1931 bol závod Matador v Bratislave - Petržalke jediný a vlastne aj prvý výrobca pneumatík vo vtedajšej Československej republike (ČSR). V 30. rokoch minulého storočia sa pneumatiky - „matadorky“ montovali na všetky slávne československé automobily. Natrvalo sa tak zapísali do rozvoja automobilového priemyslu v týchto rokoch minulého storočia pre značky vozidiel ako ŠKODA, TATRA, AERO a ďalšie. V roku 1945 bol závod Matador zoštátnený. Od roku 1950 prebieha výroba pneumatík v závode Continental Matador Púchov (vtedy ako Gumárne 1. mája Púchov). Tu sa vyrábali pneumatiky pod značkou BARUM, ktorá vznikla spojením troch iných gumárenských značiek a to Baťa, Rubena a Matador. Technologické vybavenie závodu strojmi bolo riešené dodávkami z USA, neskôr z vlastnej produkcie a z produkcie Českej republiky. V súčasnosti patrí púchovský závod pod nemecký koncern Continental A.G. Hannover, kde sa vyrábajú aj pneumatiky pre nákladné vozidlá. Nemecky Continental vstúpil ako hlavný akcionár do púchovského závodu v roku 1998, pričom došlo k zmene názvu spoločnosti na Continental Matador. V 90. rokoch minulého storočia z čias privatizácie, kedy dochádzalo k štiepeniu firiem a zakladaniu dcérskych spoločností Matador založil spoločný podnik v ruskom sibírskom meste Omsk (závod Matador Omskšina). V roku 2004 založil podnik Matador spoločný podnik MATADOR ATC v africkej Etiópií – MATADOR ATC Addis Abeba, ktorý vyrába pneumatiky pre africký trh. Petržalská Matadorka neskôr vyrábala aj lepidlá, tmely, náterové látky pre vodorovné dopravné značenie, silikóny a pod. S odstupom času sa ale závod Matador špecializoval výhradne na výrobu pneumatík pre osobné a nákladné vozidlá a založil v Dubnici nad Váhom závod Matador Machinery zaoberajúci sa výrobou gumárenských strojov potrebných pri výrobe pneumatík (rok 1995). Výroba v petržalskom závode MATADOR bola s príchodom nového tisícročia postupne utlmovaná. So vstupom strategického nemeckého partnera CONTINENTAL do závodu v Púchove bola postupne sústreďovaná výroba pneumatík sem. K presnému dátumu ukončenia výroby v petržalskom závode Matador sa mi už nepodarilo dopátrať. Dodnes sa v bývalom areáli závodu Matador zachoval v podstate celý vlečkový systém koľají, tak ako fungoval v minulosti spolu s hlavnými továrenskými objektmi a jedným komínom. Jednotlivé objekty bývalého závodu sú dnes už opustené, zdevastované alebo našli využitie pre rôzne malé či stredné súkromné firmy, ktoré tu sídlia. Odovzdávkové koľajisko pre Matador a bývalú petržalskú paneláreň existuje dodnes, avšak už je dlhodobo zanedbané a nevyužívané. Nachádza sa za petržalským cintorínom pri Bratskej a Kaukazskej ulici. Sú to v podstate miesta, kadiaľ viedla trasa bývalej viedenskej električky „Pressburgerbahn“ spájajúcej Bratislavu s Viedňou.

Súčasťou areálu petržalskej Matadorky sú aj dodnes zachovalé objekty bývalej továrne na smaltový riad SFINX (ľudovo nazývanej aj VESTA). Ich súčasný stav je pomerne zachovalý, sú vcelku v dobrom stave z hľadiska statiky. Dokonca niektoré objekty sú zrekonštruované súkromnou osobou (ktoré pred asi 5 rokmi vyhoreli). Iná časť bývalej smaltovne zas našla v súčasnosti využitie ako hala pre hranie paintballu, ktorú navštevujú v hojnom počte aj Rakúšania alebo aj ako stolárska dielňa. História závodu SFINX siaha do roku 1896, keď rakúsky podnikateľ Peter Westen založil závod na výrobu smaltovaného riadu pre potreby armády. Po 1. svetovej vojne podnik prevzala akciová spoločnosť SPHINX so sídlom v Prahe, ako monopolný výrobca smaltovaného riadu v bývalom Československu. Dodnes oproti petržalskej staničnej budove stojí už síce prázdna, ale zrekonštruovaná vila riaditeľa továrne na smaltovaný riad, tzv. Herknerova vila. Dnes je táto stavba kultúrnou pamiatkou. Často si ju dodnes ľudia mýlia s budovou bývalej železničnej stanice Bratislava – Petržalka, s ktorou ale nemá nič spoločné. Je to presne ten tehlový murovaný hrazdený dom (drevené trámy vyplnené tehlovým murivom) ležiaci pod obytným komplexom Vienna Gate. Mnohým možno nie je známe slovo smalt a tak si treba snáď objasniť tento pojem, čo to vlastne ten smalt je ? Smalt je kremičitá tavenina príbuzná sklu, ale aj porcelánu, ktorá vytvorí na kove celistvý ochranný povlak hladkého a lesklého charakteru. Teplotou výpalu v peci je to látka presne na rozhraní skla a porcelánu. Aj keď je smalt krehký, dokáže bez zmeny farby a lesku „prežiť“ stovky rokov. Dodnes sa vyrábajú smaltované tabule pre označovanie ulíc a čísel domov, smalt používa sa aj v zubnom lekárstve.




Pohľad na Herknerovu vilu od Kopčianskej ulice (spred petržalskej železničnej stanice)



Nemý svedok úpadku závodu Matador v Bratislave stoji dodnes. Slúži už len ako vysielač či prímač rôznych signálov, keďže sú na jeho drieku pripevnené antény, satelity a iné komunikačné zariadenia. Keďže je dosť vysoký a viditeľný z diaľky, zrejme slúži aj ako orientačný a navigačný bod. Tento vysoký železobetónový komín patril dlhé roky neodmysliteľne k podnikovej teplárni, ktorú po ukončení výroby v závode zatvorili a zbúrali. Podľa mne dostupných informácií sa tu zo začiatku spaľovalo uhlie. Predpokladám, že tepláreň dodávala teplo do potrubnej siete pre vykurovanie blízkych obytných domov v Petržalke (?). Dávnejšie v blízkosti tejto teplárne stála aj železobetónová chladiaca veža (taká, akú možno vidieť v elektrárni) a ešte jeden klasický murovaný tehlový kruhový komín. Toto všetko ale už dávno zmizlo z povrchu zemského.



Zhruba od júna 2013 je v priestoroch železničnej stanice Bratislava – Petržalka nainštalovaný informačný panel, ktorý zobrazuje prostredníctvom textu a dobových fotografií históriu tejto továrne na smaltovaný riad. Súčasťou tohto panela je aj výstavka najlepších industriálnych fotografií zhotovených v areáli bývalého Matadoru na tému bývalej továrne na smaltovaný riad. Rovnako sú tu vystavené aj projekty študentov bratislavskej fakulty architektúry zaoberajúce sa prípadným využitím zachovaných objektov smaltovne do budúcnosti (po ich rekonštrukcií).




Informačný panel pre verejnosť vo vestibule petržalskej stanice popisujúci a zobrazujúci prostredníctvom dobových snímok históriu petržalskej smaltovne.



Súčasťou tohto panelu sú aj práce študentov Fakulty architektúry bratislavskej Slovenskej technickej univerzity, ktoré zobrazujú prostredníctvom architektonických štúdií a výkresov možné budúce využitie priestoru a objektov bývalej petržalskej smaltovne. Ako jedna z konkrétnych možností využitia súčasných historických priemyselných budov je možnosť ich využiť po rekonštrukcií ako napr. „Dance Centre Matador“, čiže tanečne centrum Matador. Z opačnej strany panelu sú zobrazené víťazné fotografie na tému zobrazenia jestvujúcej architektúry (budov a ich konštrukčných detailov) petržalskej smaltovne v rámci fotografického súťažného projektu „Zaostri na smaltovňu“. V tejto súťaži išlo o to, ako čo najlepšie umelecky zachytiť objektívom fotoaparátu architektúru zachovaných budov smaltovne.



Niektoré zachované budovy smaltovne boli mestskou časťou Petržalka navrhnuté ako miestne pamätihodnosti (nie ako kultúrne pamiatky, čo je zásadný rozdiel). V súčasnej dobe nejestvuje nejaká komplexná štúdia alebo územný plán tejto zóny bývalého závodu Matador, ktorý by definoval jej využitie do budúcnosti. Vzhľadom na priemyselnú minulosť a možnosť kontaminácie pôdy chemikáliami počas dlhých rokov fungovania výroby v tomto závode ale nemožno počítať s predpokladaným využitím areálu na výstavbu obytného komplexu (bytovky a pod.). V nedávnych rokoch (aj teraz v roku 2013) areál bývalej Matadorky zachvátil nejeden požiar. Prvý veľký požiar sa v závode Matador udial už v roku 1935 (zničil veľa hotových výrobkov). Horelo na rôznych miestach v rámci celého areálu, či už od bezdomovcov alebo od neodbornej manipulácie s odpadmi v jednej z firiem sídliacich v bývalom areáli alebo nastal únik jedovatých plynov do ovzdušia z niektorej súčasnej prevádzky. V roku 2006, konkrétne 18.6. vypukol v bývalom areáli asi jeden z najväčších a najhorších požiarov na území mesta Bratislavy za posledné roky. Horel tam sklad chemikálií a pneumatík istej firmy zaoberajúcej sa likvidáciou nebezpečného odpadu. Požiar sa hasil vyše 24 hodín, na miesto boli povolaní hasiči z všetkých bratislavských staníc a okolitých obcí Bratislavy. Dokonca bolo vydané varovanie, aby ľudia neotvárali okná pre možnosť výskytu jedovatých plynov z horenia v ovzduší. Okolie požiaroviska v okruhu 500 m bolo vtedy evakuované a hermeticky uzavreté políciou. Dokonca sa stalo to, že niekoľko hasičov utrpelo popáleniny a zranenia vplyvom sálavého tepla a horiace a vybuchujúce chemikálie im rozleptávali hasičské skafandre. Tento rok 2013 horela dokonca transformačná stanica vysokého napätia. Aj tieto neslávne udalosti patria k histórií Matadoru. Raz darmo, tento areál je dosť „horľavé“ miesto na území Bratislavy. Ako každý veľký podnik aj tento závod Matador počas svojho fungovania disponoval vlastným podnikovým požiarnym útvarom. Pár rokov dozadu bolo v areáli Matadoru aj veľké požiarne cvičenie, kde sa simuloval únik nebezpečnej a horľavej kvapaliny z pristaveného cisternového vozňa. V súčasnosti je bývalý areál voľne dostupný z viacerých strán, ale osobne by som sa v ňom dlho nezdržoval, nakoľko niektoré z budov sú zanedbané a hrozí ich pomalý rozpad, po komunikáciách v rámci areálu je množstvo odpadu a odkrytých otvorov (chýbajúce poklopy na kanáloch) a v rámci areálu nemusí človek natrafiť zrovna na priateľsky sa tváriacich ľudí.... Mne sa areál podarilo navštíviť niekoľkokrát počas posledných rokov, kedy som mal možnosť zhotoviť aj nasledovné fotografie.

Cieľom tohto článku nebolo podať vyčerpávajúce informácie o závode Matador, nakoľko osobne nedisponujem nejakými podrobnými informáciami o prevádzke a fungovaní tohto závodu ani o prevádzke jeho železničnej vlečky (závod počas jeho prevádzky nebol verejnosti dostupný). Istú časť histórie podniku Matador je ale nutné pre názornosť čitateľom priblížiť. Keďže ale istú dobu v minulosti moja každodenná cesta mestskou hromadnou dopravou viedla týmito končinami, aké-také spomienky mi ostali, keď som sa ako malý chlapec díval z okna autobusu na dymiace komíny z areálu továrne.... Išlo mi hlavne o priblíženie už nefunkčnej železničnej vlečky a priľahlých dodnes zachovalých priemyselných objektov, pretože predpokladám, že mnoho čitateľov tejto stránky nemá vedomosti o tomto mieste (samozrejme ak som sa zmýlil, rád uvítam každú doplňujúcu informáciu v komentároch k tomuto článku...). Tento závod dlhé roky neodmysliteľne patril k významným a dôležitým priemyselným podnikom na území Bratislavy, ktorý zamestnával mnoho ľudí. Veď ako som spomínal v úvode tohto článku, závod Matador v Petržalke bol ako prvý, ktorý „obúval“ pneumatikami osobné vozidlá v bývalom Československu. Závod Matador mal v Bratislave aj niekoľko vlastných podnikových predajní (dnes už neexistujú). Rovnako mal Matador aj vlastný závodný kultúrny klub nachádzajúci sa na rohu dnešnej Úderníckej a Kopčianskej ulici. Ekonomické a hospodárske zmeny v celosvetovom meradle sa postarali o zmeny aj na poli výroby pneumatík. Tieto neodvratné zmeny viedli k zániku tejto továrne. Ostáva len veriť a dúfať, že aspoň niektoré budovy závodu Matador ostanú zachovalé pre budúce generácie a budú tak pripomínať históriu výroby pneumatík v bývalom Československu. Viac z histórie závodu Matador nielen toho bratislavského ale aj z Púchova alebo Dolných Vesteníc by sa hádam človek dozvedel z bohato fotograficky ilustrovanej publikácie venovaná histórii spoločnosti Matador a výrobe pneumatík na Slovensku s názvom „100 rokov Matador“ vydanej v roku 2005 pri príležitosti 100. výročia vzniku tejto spoločnosti. Publikácia so 100 stranami a 100 fotografiami mapuje vývoj Matadoru od počiatkov z roku 1905 až po súčasnosť.
Na záver pridávam ešte jeden odkaz na zaujímavé a historicky cenné čierno-biele fotografie z výstavby časti závodu Matador Bratislava >>odkaz (http)<< . Odkaz na stránku popisujúcu dejiny petržalskej smaltovne: >>odkaz (http)<< . Niečo z dejín podniku Matador Bratislava >>odkaz (http)<<





Pohľad ku Kopčianskej ulici, kde odbočuje vlečka do závodu Matador od trate č. 137 (Bratislava Petržalka – Kittsee OeBB). Na fotografií dobre vidno posunovacie návestidlo. Úrovňové priecestie v križovaní s Kopčianskou ulicou bolo minulý rok (2012) opravované. Túto koľaj občasne využíva ŽSR Mechanizačno-dopravné stredisko Petržalka na presun traťových mechanizmov (podbíjačky, prasiatko radu T 211 a pod.) do ich areálu. Sú tu deponované aj rôzne cestné pracovné vozidlá patriace ŽSR.



Pohľad do opačnej strany. Za oblúkom je výhybka do areálu ŽSR-MDS. Ďalej koľaj od tejto výhybky pokračuje rovnobežne s Bratskou ulicou popod cestný násyp, ale v súčasnosti je tento úsek nezjazdný, nedá sa tam prejsť ani peši, pretože je to husto zarastené.



Jedna z už zarastených vlečkových koľají zo smeru od odovzdávkového koľajiska na Bratskej ulici. Dobre viditeľné sú ešte staré čadičové dlažobné kocky v priestore koľaje.



Tá istá koľaj len v pohľade do opačného smeru. Viedla popri nakladacej rampe dozadu k plotu pri Kopčianskej ulici kde bolo zarážadlo (v pozadí stojí odstavená Avia s hydraulickou skladacou plošinou). V týchto miestach vľavo sa nachádzali kovové nádrže na riedidlá, rozpúšťadlá a rôzne horľavé chemikálie potrebné pri výrobe gumy, lepidiel, tmelov a pod. Bolo tu možné takmer denne vídať odstavený cisternový vozeň.



Ďalšie vlečkové koľaje v areáli Matadoru. V súčasnosti pokračujú ďalej niekde za kovovým plotom smerom na odovzdávkové koľajisko pri Bratskej ulici, kde bola vlastne kovová brána na začiatku vlečky.



Pohľad na tie isté koľaje na opačnú stranu. Pod veľkými kontajnermi sa nachádza druhá koľaj. Koľaj vľavo pri nakladacej rampe konči vzadu, kde je betónové zarážadlo. Táto budova s nakladacou rampou slúžila ako skladisko hotových výrobkov. Budova vzadu na rovnakej strane bola projektovaná ako valcovňa gumových zmesí.



Budova postavená v roku 1977 ako valcovňa gumových zmesí pochádza z éry, keď bol Matador národný podnik (n.p.). Dole v strede snímku je patrné betónové zarážadlo koncovej koľaje smerujúcej opačným koncom ku kovovému plotu a nakladacej rampe (druhá fotografia od tejto v poradí dozadu). Celkom vľavo je vidno časť bývalej vstupnej administratívnej budovy do závodu Matador od Kopčianskej ulice. Hlavný vchod z tejto strany vedúci podjazdom od Kopčianskej ulice popod túto budovu s vrátnicou a závorou bol časom zamurovaný (po skončení výroby v závode Matador).



Druhá koľaj idúca od kovového plotu, na ktorej sú dnes naukladané kontajnery na zberový papier.



Rovnaká koľaj, len pohľadom z opačnej strany. Tu už vedie poza neprehľadnú kovovú bránu do ďalšieho areálu, ktorý je oplotený a strážený. Sídlia tu drobné súkromné firmy. Je to v podstate areál bývalej smaltovne. Koľaj sa konči celkom vpredu, kde je vnútropodniková cestná komunikácia.



Na snímke vľavo vidno kovovú bránu a koľaj v úrovni cesty vedúcu do susedného oploteného a stráženého areálu. Červená tehlová budova je objekt bývalej smaltovne (tzv. žiháreň).



Pohľad na budovu (zrejme lisovňa gumových výrobkov ?) stojacu vedľa dvoch vlečkových koľají zobrazených v predchádzajúcich snímkoch. Dobre viditeľné sú kovové kontajnery, pod ktorými ide jedna z týchto koľají a betónové koncové zarážadlo, kde sa konči druhá, rovnobežne idúca koľaj. Vľavo, ako je vidno zelenú trávu sa nachádza kovová brána susedného pozemku, kam pokračuje ďalej jedna z týchto koľají. Na hladkej ploche tejto budovy sa nachádzala svojho času namaľovaná reklama s neznámym nápisom a zemeguľou.



Bývalý vstup do závodu Matador od Úderníckej ulice. Po ceste vpravo sa ide na rovnomenné kúpalisko Matador.



Presuňme sa do ďalšej časti areálu bývalého závodu Matador, tentokrát prístupného od Úderníckej ulice. Snímka je orientovaná pohľadom smerom do areálu závodu Matador. Pod vyvýšenou plochou parkoviska novopostaveného obytného bloku na okraji areálu Matadoru sa stráca koľaj, ktorá je zrejme najstaršia zachovalá v celom bývalom areáli. Je možné sa domnievať, že táto koľaj pokračovala ďalej oblúkom a potom rovno, kde križovala nechráneným priecestím Kopčiansku ulicu a ďalším oblúkom viedla do priestoru petržalskej stanice. V súčasnosti sa jedná o priestor niekde ako vyúsťuje Údernícka ulica do Kopčianskej ulice v blízkosti petržalskej stanice, tam kde je trávnatá plocha a kde v súčasnosti prebieha výstavba nového objektu. Ešte pár rokov dozadu bolo možné vidieť na chodníku na Kopčianskej ulici pri železničnej stanici, kde je momentálne prázdna nevyužívaná plocha po zbúraných objektoch už zhrdzavenú dopravnú značku s jednoduchým výstražným krížom upozorňujúcu motoristov na jednokoľajné železničné priecestie bez závor.



Pohľad na rovnakú koľaj opačným smerom. Vpredu dobre vidno objekty bytového komplexu Vienna Gate nachádzajúcich sa oproti petržalskej stanici. Vľavo je postavená nová bytovka. Dobre je vidno aj koniec koľají pri múriku parkoviska.



Hneď vedľa sa nachádzajú dve rovnaké priemyselné haly bývalej smaltovne (sú to haly na vypaľovanie smaltu) s tehlovým výplňovým murivom a s železobetónovou nosnou a strešnou konštrukciou. Sú označené smaltovou tabuľou s popisným č. 32. Dnes slúžia ako sklad a interiérová plocha na hranie paintballu. Haly (či vlastne dvojhalie) boli postavené okolo roku 1911 zo železobetónu firmou Wayss & Freytag A.G. z Nemecka (stavebná firma existuje vraj dodnes....). Použitím oblúkového tvaru strechy so svetlíkmi odpadla nutnosť použiť v interiéri haly nosné stĺpy, ktoré by vnútri prekážali pri procese vypaľovania smaltu. Svetlíky zároveň privádzali do haly dostatok prirodzeného osvetlenia a pomocou strešných otvorov bolo možné odviesť prebytočné teplo z priestoru haly von do ovzdušia.



Koľaj od petržalskej stanice pokračuje ďalej do areálu Matadoru.....



….a prechádza okolo prízemných nízkych budov. Vľavo pri zatrávnenej ploche sú zachované ďalšie prízemné objekty bývalej smaltovne, v ktorých sídlia malé firmy a dielne.



Koľaj pokračuje ďalej smerom k Bratskej ulici. Zelená plocha vľavo – tam stála kedysi tepláreň. Vľavo pod stromom je viditeľné koncové zarážadlo odstavnej koľaje. Predpokladám, že táto koľaj slúžila pre svoju malú dĺžku ako odstavná pre vlečkový rušeň (?). Momentálne sú koľajnice vedúce k tomuto zarážadlu zaliate pod asfaltom. Priľahlé objekty (nesú tabuľu s popisným č. 27 na veľkej tabuli, čo je zrejme popisné číslo vnútroareálovej stavby) mohli slúžiť ako dielne, trafostanica a oddychové a stravovacie miestnosti pre vozmajstrov a vedúceho posunu či majstra stavieb a tratí na vlečke (?).



Pohľad k výhybke. Tu je dobre vidno ako sa koľaj vedúca k zarážadlu stráca pod asfaltom. Pred autovrakmi sa nachádza v ceste medzi dlažobnými kockami ďalšia koľaj idúca krížom cez cestu, ktorá je akousi koľajovou spojkou do ďalšieho priestoru areálu závodu Matador. Fotografia spojky bude nasledovať nižšie.



Pohľad do opačnej strany. Vpravo je objekt č. 27. Vzadu za stojacimi autami pod stromom je betónové zarážadlo.



Pohľad na koľajovú spojku vydláždenú ešte starými čadičovými kockami, ktorou začína ďalšia časť vlečkového koľajiska. Je to pohľad smerom k Úderníckej ulici. V strede snímku je už spomínaný objekt č. 27.



Pohľad na spojku od výhybky. V diaľke v strede snímku je objekt č. 27. Koľajnice sú v celom areáli zhotovené ako žliabkové. Výhybky v celom areáli (resp. teda tie, ktoré som našiel ja) nemajú výmenník (závažie) pre ručnú obsluhu a nemajú ani výmenové návestidlo. Prestavovali sa ručne pomocou prestavovacieho kľúča zasunutého do štrbiny v prestavovacej skrini ležiacej v úrovni komunikácie v mieste výmeny (miesto, kde dochádza k rozvetveniu koľají do jednotlivých smerov). Na rovnakom princípe sú prehadzované niektoré električkové výhybky.



Neznáma koľaj idúca mimo vnútropodnikové cestné komunikácie. Od odovzdávkového koľajiska pri Bratskej ulici prichádza do objektu Matadoru priamo ako samotná. V blízkosti sa nachádzali (vpravo za stromami) dnes už zbúrané objekty teplárne. Dá sa predpokladať, že koľaj viedla k objektom teplárenského hospodárstva, čo boli možno nádrže na hydroxid sodný, ktorý sa používa na čistenie horúcovodných potrubí alebo k skládke uhlia pre tepláreň. Výstavba podnikovej teplárne sa datuje do obdobia 60. rokov minulého storočia.



Pohľad na koľaj do opačného smeru. Konči sa niekde pod stromom vpredu.



Vlečková trojkoľajka.....Celkom vpravo pod lampou je spomínaná koľajová spojka pri autovrakoch (tretia fotka dozadu), ktorá privádza vlečkové koľaje do ďalšej časti areálu. Zvyšné dve koľaje sa strácajú v útrobách priemyselnej haly (ktovie čo sa dnes skrýva vnútri hál ?). Vpravo je vidno potrubný most, pod ktorým je spomínaná koľaj idúca ako jediná v areáli Matadoru mimo vnútropodnikových komunikácií.



Pohľad do opačnej strany na koľaje, ktoré vedú do haly (za chrbtom).



Pohľad na zachovalé a obnovené objekty bývalej smaltovne SFINX ležiacej v areáli závodu Matador.
Vzdialenejšia budova je bývalý mlyn na sklovinu, budova v strede je bývalá taviareň a celkom vpravo je bývalý sklad výrobkov smaltovne.



Pohľad na spomínanú dvojkoľajku, ktorá smeruje z opačnej strany do haly, smerom dopredu sa zbieha v zaujímavej symetrickej výhybke fungujúcej na prestavovací kľúč. Vľavo je objekt bývalého mlynu smaltovne, vpravo je vidno budovy s tzv. „schedovou“ (pílovou) strechou, ktoré slúžili za éry smaltovne ako haly na morenie smaltovaného riadu.



Pohľad smerom k symetrickej výhybke, kde sa zbiehajú obe koľaje, ktoré z opačnej strany vedú do vyššie spomínanej haly. Vľavo je bývalý sklad výrobkov smaltovne s nakladacou rampou.



Pohľad na zaujímavú symetrickú výhybku smerom k halám (celkom vpredu), do ktorých smerujú obe koľaje od tejto výhybky. Výhybka má v úrovni cestnej komunikácie prestavovaciu skriňu, pomocou ktorej sa menil smer nastavenia prejazdu vlaku. Vľavo sú objekty bývalej smaltovne (mlyn na sklovinu, taviareň skloviny a sklad výrobkov). Za borovicami vpredu sa skrýva už vyššie spomínaný objekt č. 27. Vedľa neho týmto pohľadom sa nachádza spomínaná „trojkoľajka“ s koľajovou spojkou.



Vzdialenejší pohľad do uličky s jednou koľajou. Celkom vpredu vidno vráta haly, kde sa strácajú dve koľaje od symetrickej výhybky. Vpredu vpravo sú zrekonštruované objekty bývalej smaltovne (mlyn na sklovinu, taviareň a sklad).



Tá istá koľaj smeruje z opačnej strany za kovový plot do haly, kde bola niekedy v minulosti žeriavová dráha (viď stĺpy vľavo). Niekde v tejto bývalej hale sa aj táto koľaj končí. Vľavo je objekt novej bytovky a bývalý vstup do závodu Matador od Úderníckej ulice. Vpravo (mimo záber) sa nachádza dvojhalie (kde prebiehalo v minulosti vypaľovanie smaltu) s popisným číslom 32, ktoré som popisoval vyššie.



Pohľad na časť závodu Matador z priestoru petržalskej stanice. Na jednej z budov je ešte viditeľný odtlačok firemnej značky (loga) závodu Matador. Bola to zrejme nejaká svetelná reklama.


Fotografie použité v tomto článku sú datované do rokov 2010, 2012 a 2013.
Zdroje informácií: cs.wikipedia.org, kotp.railnet.sk, >>odkaz (www)<<, >>odkaz (www)<<, >>odkaz (www)<<, >>odkaz (www)<<, knižná publikácia „Priemyselná Bratislava“ z roku 2009
Autor textu a fotografií: Ing. Vladislav Bokora, nick: volod

Verzia pre tlač Pošli priateľovi
Komentáre
Zobrazenie:
Názory sa nemusia sa zhodovať s názorom redakcie. Redakcia za ne nepreberá zodpovednosť
Richardino
Zaslaný: 30.08.2013 10:25  
Spolupracovník
Založený: 26.10.2009
Miesto: Bratislava, Dúbravka
Príspevkov: 2099
 Re: Zabudnuté BRATISLAVSKÉ železničné vlečky - závod Mat...
Výborne spracovaný článok. :apl: :apl: :apl: :apl: :apl:
Taurus
Zaslaný: 30.08.2013 16:12  
Založený: 03.12.2007
Miesto: Bratislava
Príspevkov: 1883
 Re: Zabudnuté BRATISLAVSKÉ železničné vlečky - závod Mat...
Velmi pekne a obšírne spracované!
Tak ako vždy od Voloďa.
V posledných rokoch prevádzky obsluhovala vlečku v Matadore záloha z Petržalky , /marí sa mi že sa tam sem tam mihla aj žehlička s baterkáčom/.
Väčśinou to bol jeden-dva vagóniky pre firmy , ktoré sídlili v areály. Ak sa nemýlim tak sa jednalo o roky 2003-2005????.
Keď sa mi podarí ,tak niekde nájdem aj foto.
lajos
Zaslaný: 31.08.2013 9:30  
Administrátor
Založený: 01.07.2009
Miesto:
Príspevkov: 12590
 Re: Zabudnuté BRATISLAVSKÉ železničné vlečky - závod Mat...
Klobúk dole, to je velmi důkladně zpracovaný příspěvek :number one:
Byla v minulosti - řekněme období let cca 1980 - 1985 tato vlečka nějak zasažena uzavřením Starého mostu a výstavbou (Prístavného) Mostu hrdinov SNP ? Řadu let totiž nebyla Ba-Petržalka v oficiálních jízdních řádech ČSD, ale není mi známo, jak se to dotklo nákladní dopravy.
Velmi kladně hodnotím dokumentaci zatím ještě celistvých fragmentů vlečky, protože za pár let už to bude jen pár náznaků pro železniční archeology - jako třeba na Mlynských Nivách.
cernovec
Zaslaný: 05.09.2013 15:11  
Založený: 01.09.2011
Miesto:
Príspevkov: 326
 Re: Zabudnuté bratislavské železničné vlečky - závod Mat...
perfektne spracovaný článok.ešte horšie dopadla vlečka v bývalých bavlnárskych závodoch v ružomberku-BZVIL.Osud týchto fabrík je tak podobný,že som sa pri niektorých záberoch stratil.veľmi podobný obraz skazy kedysi výstavných skríň socialistického československa.Až na to že tu by sa už musel uskutočniť doslova archeologický prieskum za účelom nájsť zvyšky koľají.
cas


Jana
prispejteFotkaStručneČlánok
spolupracujeme
KHT Zvolen

LTE Slovakia

Železniční magazín

SPDŽ Žilina

TRAINFOTO.eu

IHO.hu

klubmodryhorizont.sk
 
Spomienka na Pala
uzivateliaPoužívateľov online: 34 Používateľov v sekcii
Obrazom aj slovom: 6

Registrovaných: 0
Anonymných: 34

Viac ...