Domovská stránka Obrazom a slovom Aktuálne - stručne Fotogaléria
 
Pokročilé vyhľadávanie
 
RSS
Prihlásenie
Prihlasovacie meno: Heslo:
Obrazom aj slovom
Obrazom aj slovom > Zaujímavosti > Modernizácia (nielen) železničnej trate v Trenčíne

Modernizácia (nielen) železničnej trate v Trenčíne

 
V týchto dňoch sa mesto Trenčín mení na jedno veľké stavenisko. Každým dňom toto mesto ležiace na Považí pri rieke Váh mení svoju podobu. Na území mesta sa realizujú dve nové rozsiahle, nielen pre obyvateľov mesta dôležité dopravné stavby. Prvou z nich je stavba nového cestného mosta ponad rieku Váh. Ten súčasný a zároveň jediný cestný železobetónový most s dvoma jazdnými pruhmi, ktorý spája oba brehy mesta už nutne potrebuje rekonštrukciu a z dôvodu nárastu intenzity dopravy už kapacitne nestačí.

 











Dôsledkom toho sa na ňom vytvárajú denne zápchy hlavne v čase dopravnej špičky v smere do centra ako aj smerom do Zlatoviec. Pokiaľ nebola postavená diaľnica poza mesto, tak slúžil tento most ako jediná spojnica na starej ceste smerom na Žilinu od Bratislavy.

Nový cestný most dĺžky cca. 540 m prechádza priemyselnou a obytnou časťou mesta a ďalej ponad rieku Váh a Biskupický kanál. Je súčasťou stavby s názvom „Stavba I/61 Trenčín – most“. Celá táto stavba vrá-tane privádzačov je dlhá 2,45 km. Stavba pozostáva z vlastnej komunikácie, 4 mostov, 2 mimoúrovňových a 2 úrovňových križovatiek, oporných múrov, protihlukových stien, preložky inžinierskych sietí atď. Podľa dostupných informácií má byť cestný most z časti zhotovený z oceľovej konštrukcie, ktorá sa len nedávno vysúvala z brehu ponad Váh. Ostatná časť je zhotovená zo železobetónu. Most sa nachádza v juhovýchodnej časti mesta v blízkosti napojenia na cestu na Bánovce nad Bebravou. Bude slúžiť aj ako privádzač na sídlisko Juh a k výpadovke smerom na Prievidzu, Brno a Bratislavu či Žilinu. Most stavia konzorcium firiem ZIPP a STRABAG. Hotový bude podľa plánu v prvej polovici roka 2015. Projekt je z prevažnej časti hradený z peňazí Európskej únie z Operačného programu „Doprava“. Celkové predpokladané náklady na túto stavbu sú v sume približne 90 miliónov Eur. Informácie o cestnom moste v tejto reportáži uvádzam pre ucelenosť informácií o nových dopravných stavbách v Trenčíne.



Situačná mapa znázorňujúca nové premostenie Váhu a Biskupického kanála v Trenčíne cestným mos-tom. Vyznačené sú v nej aj nové príjazdové komunikácie a križovatky. Vpravo dole sa ide na Bánovce nad Bebravou, smerom nahor do centra Trenčína. Vľavo je privádzač na diaľnicu D1 na Bratislavu a Žilinu. Samotný hlavný cestný most cez Váh a Biskupický kanál je naľavo od zeleno zafarbenej plochy znázornenej v strede tejto mapy.
Zdroj fotografie: >>odkaz (www)<<



Druhou významnou dopravnou stavbou, ktorou sa zaoberá tento článok je preložka úseku dvojkoľajnej elektrifikovanej železničnej trate medzi žst. Zlatovce a žst. Trenčín. Keďže súčasné trasovanie trate nedovoľuje prejazd vlakov rýchlosťou 160 km/h, dochádza k zmene tejto trasy. Momentálne je snáď asi všeobecne známe trasovanie železničnej trate medzi žst. Zlatovce a žst. Trenčín v tvare písmena „S“. Pôvodné umiestnenie železničnej trate pochádza ešte z roku 1883, kedy tu bol postavený jednokoľajný železničný oceľový nitovaný most s eliptickými priehradovými nosníkmi s dolnou mostovkou. Následne pri zdvojkoľajnení trate Bratislava – Žilina bol v roku 1903 postavený druhý most pre ďalšiu koľaj. Nosnú konštrukciu tvorili polo parabolické oceľové hlavné nosníky s rozpätiami 4x 61,6m. Mosty boli počas 2. svetovej vojny ťažko poškodené. Krátko po skončení vojny došlo k ich oprave. V súčasnosti sú na tejto dvojkoľajnej elektrifikovanej železničnej trati dva samostatné mosty, každý z nich pre jednu koľaj a ich konštrukcie sú uložené na spoločných pilieroch a krajných mostných oporách na oboch brehoch. Konštrukcia mosta ležiaca po ľavej strane pri pohľade z Trenčína smerom do Zlatoviec pochádza z roku 1946 (tá hrdzavejšia) zhotovená Vítkovickou mostárňou. Konštrukcia mosta je nitovaná (spoje). Druhá oceľová mostná konštrukcia (tá čiste sivej farby) pochádza z 60. rokov minulého storočia, ktorá vlastne nahradila po 2. svetovej vojne opravenú konštrukciu, pretože táto nevyhovovala únosnosťou ani technickým stavom na prevádzku. Jej tvar sa musel vzhľadovo prispôsobiť vedľajšej mostnej konštrukcií a musela sa rovnako pred pripraviť z vtedajšieho pohľadu na budúcu elektrifikáciu. Zo statického hľadiska je riešená ako jednoduché prosté polia s rozpätiami 4x 61,2m s hlavnými priehradovými nosníkmi kosouhlej sústavy ležiace vždy medzi dvoma piliermi, pričom vždy dve susedné polia sú uložené spoločne na jednom pilieri založenom v koryte rieky Váh. Jednotlivé proste uložené polia spočívajú na pevných a posuvných ložiskách. Dosková mostovka zhotovená z plechu o hrúbke 15 mm má priamo uložené koľajnice (bez podvalov). Tento typ mostovky preto pri prejazde vlaku po moste má za príčinu spôsobenie dosť silného hluku. Konštrukcia tohto mosta je skrutkovaná (skrutkové spoje).

Predmetná stavba novej železničnej trate cez Trenčín je súčasťou Paneurópskeho (TEN-T Trans European Network - Train) koridoru č. V (trasa Benátky-Terst/Koper-Ľubľana-Budapešť- Užhrod-Ľvov, vetva č. „Va“ Bratislava-Žilina-Užhrod). Celý oficiálny názov stavby znie: „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, žkm 100,500 – 159,100 pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod. – III. etapa (úsek Zlatovce - Trenčianska Teplá). Celá stavba je rozdelená na štyri ucelené časti stavby (UČS):
- UČS 32 traťový úsek Trenčín - Trenčianska Teplá – ukončenie prác 04/2014
- UČS 31 žst. Trenčín – ukončenie prác 08/2015
- UČS 30 traťový úsek Zlatovce – Trenčín – ukončenie prác 08/2015
- UČS 29 žst. Zlatovce – ukončenie prác – 08/20 15



Informačná tabuľa pre verejnosť o celej stavbe modernizácie železničnej trate umiestnená pred budovou žst. Zlatovce.



Zmenou trasy železničnej trate medzi Zlatovcami a Trenčínom dôjde k napriameniu (vyrovnaniu) železničnej trate, čím bude umožnené vlakovým súpravám prechádzať daným úsekom vyššími rýchlosťami (do 160 km/h). Prekládka trasy železničnej trate medzi žst. Zlatovce a žst. Trenčín si vynútila stavbu nového železničného dvojkoľajného mosta. V dôsledku napojenia tohto nového mosta na zvyšok prekladanej trate museli byť zbúrané niektoré rodinné domy v mestskej časti Orechové. Na opačnom brehu Váhu (na strane mesta) zase preložke trate padlo za obeť letné kúpalisko s toboganom v mieste ktorého je momentálne obrovské stavenisko. Mesto Trenčín odpredalo železniciam pozemky kúpaliska ešte v roku 2006. Nový železničný most bude výškovo osadený tak, že bude rešpektovať prejazdný gabarit budúcej plánovanej plavebnej dráhe na Váhu. Nová mostná konštrukcia bude spoločná pre obe koľaje a bude z časti zhotovená ako betónová (predpätý betón-nad pevninou – mestská časť Orechové) a oceľová (časť ponad Váh). Po stavebnej stránke by mal byť most dokončený v priebehu decembra 2014. Potom nasleduje zhotovenie železničného spodku a zvršku s osadením koľajových polí a montáž trakčného vedenia. Samozrejmosťou bude vykonanie statickej a dynamickej zaťažkávacej skúšky mosta. Je možné predbežne očakávať vykonanie týchto zaťažkávacích skúšok pomocou plne vyzbrojených parných rušňov aj s tendrami (v praxi sa zvyknú využívať na zaťažkávacie skúšky železničných mostov ťažké koľajové vozidlá, medzi ktoré určite patria plne vodou a uhlím vyzbrojené parné rušne alebo koľajové žeriavy). Bude vykonaná aj skúška správania sa trolejového vedenia pri prejazde elektrického rušňa s meracím vozňom rôznymi rýchlosťami a smermi. Následne budú vyhodnotené výsledky týchto testov a pristúpi sa ku kolaudačnému konaniu, výsledkom ktorého by mal byť most daný do užívania. Čo sa stane s pôvodnými dvoma oceľovými mostami, po ktorých momentálne jazdia vlaky po otvorení nového mosta? Sú také úvahy, že po úprave mostovky (odstránenie koľajníc a úprava telesa trate) budú slúžiť pre peších (ako promenáda) a cyklistov. Ich odstránenie a demolácia pilierov by asi predsa len bolo finančne a technicky náročné.



Vizualizácia budúceho železničného dvojkoľajného mosta ponad Váh. Vzadu vidno pôvodný železničný most. Smerom vľavo je situovaný trenčiansky hrad. Zdroj fotografie: >>odkaz (www)<<


Súčasťou modernizácie predmetného úseku železničnej trate je aj rekonštrukcia železničnej stanice Trenčín. Tu už je momentálne (január 2014) takmer dokončené nové 3. nástupište (bez povrchovej dlažby), rekonštruuje sa časť podjazdu pre cestujúcich a prebieha rekonštrukcia koľajiska (koľajové polia, koľajové lôžko, kabeláž) a prebieha výmena svetelných návestidiel. Nástupište č. 2 zatiaľ funguje bez väčších zmien a využíva sa pre zastavenie osobných súprav idúcich smerom na Žilinu, zatiaľ čo 3. nástupište slúži pre zastavovanie súprav idúcich smerom na Bratislavu (stav január 2014). Koľaje medzi 1. a 2. nástupišťom sú zaslepené a ukončené zhruba na úrovni staničnej budovy smerom na Trenčiansku Teplú (stav január 2014). Momentálne sa využívajú na odstavovanie pracovných vlakov a pre pristavenie motorového osobného vlaku idúceho s cestujúcimi smerom na Bánovce nad Bebravou. Rovnako na trenčiansko-teplanskom zhlaví stanice dochádza k stavbe protihlukovej steny oddeľujúcej obytné domy od železnice. Všetky úrovňové priecestia v predmetnom úseku medzi žst. Zlatovce a žst. Trenčín budú nahradené tak ako je to bežné pri modernizácií železničných tratí na rýchlosť do 160 km/h mimoúrovňovými cestnými podjazdmi alebo nadjazdmi.

Železničné priecestie od ulice generála M. R. Štefánika na Opatovskú cestu (stará cesta na Dubnicu nad Váhom, keď ešte nebola diaľnica) v tejto časti stanice stále funguje, ale bude v rámci rekonštrukcie nahra-dené podjazdom slúžiacim ale len pre chodcov. Medzi žst. Trenčín a zastávkou Opatová nad Váhom dochádza taktiež k preložke železničnej trate, pretože tu ešte donedávna bol pomerne ostrý oblúk, ktorý rovnako nevyhovuje prejazdom súprav pri rýchlosti do 160 km/h. Tým pádom dochádza v rámci rekonštrukcie trate k narovnaniu oblúka, čiže k zväčšeniu jeho polomeru. Jedna koľaj je už momentálne (január 2014) preložená a funkčná. V týchto miestach, kde bolo situované úrovňové priecestie od sídliska Kubrá (priecestie ešte funguje) v napojení sa na Opatovskú cestu sa buduje momentálne mimoúrovňový cestný podjazd, ktorý vyústi niekde na konci ulice Opatovská cesta a nahradí tak vlastne súčasné úrovňové priecestie na trenčiansko-teplanskom zhlaví žst. Trenčín (kde bude podjazd pre chodcov). Na stavbe tohto cestného podjazdu sa podieľa česká spoločnosť z Prahy „Zakládání staveb a.s.“. V Opatovej je momentálne v predčasnom užívaní cestný nadjazd ponad trať, ktorý nahradil úrovňové priecestie. Na Železničnej ulici vedúcej poza železničnú stanicu Trenčín v smere na Trenčiansku Teplú momentálne prebieha čiastočná uzávera, pretože sa tu vykonávajú výkopové práce súvisiace s preložkami inžinierskych sietí. Jediné pôvodné napojenie železnice do žst. Trenčín ostane zrejme len pre jednokoľajnú neelektrifikovanú trať č. 143 idúcu smerom na Bánovce nad Bebravou a Chynorany.

V dôsledku realizácie oboch týchto dopravných stavieb (cestný most a preložky železničnej trate) na území mesta Trenčín dochádza aj k rôznym obmedzeniam v cestnej doprave ako aj k obmedzeniam pre chodcov. Odovzdanie celého staveniska prebehlo v závere októbra 2012. Celá preložka aj s novým mostom by mala byť spustená do prevádzky v decembri roku 2015. Zhotoviteľom stavby je Združenie „Pod Brezinou“. Členmi tohto združenia sú nasledovné stavebné firmy: vedúci člen: TSS GRADE, a. s., člen: BÖGL a KRÝSL, k. s., člen: KONSTRUKTOR-INŽENJERING dioničko društvo (d.d) za graditeljstvo SPLIT (Chorvátsko). Po projekčnej stránke stavbu zastrešila firma Reming Consult a.s. Celkové náklady stavby sa vyšplhali na cca. 245 mil. Eur. Financovanie stavby je realizované v prevažnej miere z prostriedkov Kohézneho fondu Európskej únie formou OPD (Operačný program „Doprava“).



Niekoľko fotografií z modernizácie trate v Trenčíne a stavieb s touto modernizáciou súvisiacich je tu: >>odkaz (http)<<


Celkom zaujímavé video z digitálnej vizualizácie celej preložky trate v Trenčíne je tu: >>odkaz (http)<<


Podklady som čerpal priamo z miesta stavby po osobnej návšteve, zo stránky >>odkaz (www)<< (sekcia media room, archív vyjadrení) a zo stránok mesta Trenčín (>>odkaz (www)<<, >>odkaz (www)<<, >>odkaz (www)<<) a >>odkaz (www)<<, >>odkaz (www)<<

Nasledovnými fotografiami si priblížime hlavne prebiehajúcu rekonštrukciu a dianie v žst. Trenčín, stavbu nového železničného mosta cez Váh a ešte stále fungujúcu pôvodnú trať Zlatovce – Trenčín v jej zatiaľ nezmenenej podobe aj s pôvodným železničným mostom.

Začíname pohľadom do železničnej stanice Trenčín.



Rýchlik R 605 „Dargov“ zastavuje pri ešte pôvodnom 2. nástupišti žst. Trenčín. Na pozadí snímky je vid-no miestnu dominantu - Trenčiansky hrad.



Práve prebiehajúca napäťová výluka v stanici trvajúca zhruba do poludnia mala za následok vytláčanie všetkých súprav smerom na Trenčiansku Teplú rušňom nezávislej trakcie. V tomto prípade vypomáhal hektor 721 022.



Elektrizačný vlak EŽ Kysak v akcií, práve prebieha montáž trolejového vedenia medzi 2. a 3. nástupiš-ťom. V čele pracovného vlaku je „Lego“ 704.009 JUSO Zvolen.



Pred stanicou stojí motorák 811.001 „Andrejka“, ktorý pôjde neskôr ako Os vlak smerom na Bánovce nad Bebravou. V posledný februárový týždeň tu už po koľajniciach nebolo ani stopy, len diery po podvaloch ostali. Smerom na Trenčiansku Turnú bola nepretržitá výluka všetkej dopravy. Osobné vlaky nahrádzali autobusové spoje (NAD).



Odstavený rušeň 703 554 JUSO s pracovným vlakom pri 2. nástupišti.



Pásový pokladač koľajových polí DESEC TL 50 TSS čakajúci na ďalšiu prácu.



Pohľad do trenčianskej stanice smerom na Trenčiansku Teplú. Koľaje medzi 2. a 3. nástupišťom sú už takmer všetky položené nanovo a sú zasypané štrkom (chýba ešte vymeniť koľaj pri 2. nástupišti). Tretie nástupište je už z väčšej časti hotové, chýba ešte dlažba a robia sa nové podjazdy pre cestujúcich. Ich hrubá stavba (vybetónovanie) je už takmer hotová. Na 3. nástupište sa prechádza cez koľajnice cez široký drevený prechod so schodmi. Nad prechodom cestujúcich cez koľaje dohliada pred aj po príjazde vlaku zamestnanec ŽSR. V staničnom rozhlase beží oznam, aby cestujúci rešpektovali pokyny zamestnancov ŽSR a dbali tak na svoju osobnú bezpečnosť pri prechode cez koľaje smerom k 3. nástupišťu. Na 2. nástupište je prístup od staničnej budovy cez pôvodný podchod. Ďalej pri prechode k 3. nástupišťu sa treba riadiť textovými upozorneniami a usmerneniami umiestnenými na stĺpoch ešte pôvodného 2. nástupišťa.



Pohľad medzi 2. a 3. nástupište smerom na Trenčiansku Teplú. Tretie nástupište (už nové) je na snímke vľavo. Celkom vľavo možno vidieť pracovné súpravy na kamenivo a s naloženými novými betónovými podvalmi.



Pohľad smerom na Zlatovce. Na snímke vidno už osadené nové svetelné návestidlá, položené nové koľaje a ešte funkčné stavadlo (budova vľavo vzadu). Fotografované z 2. nástupišťa.



Do rekonštruovanej stanice Trenčín práve vchádza denne premávajúci vlak Os 3311 z Nového Mesta nad Váhom do Žiliny s jednotkou 671 009 ZSSK.



Koľaje medzi 1. a 2. nástupišťom vedú len po staničnú budovu, ďalej sú už vytrhané. Úsek idúci po úroveň staničnej budovy je využívaný na odstavovanie pracovných vlakov. V čase písania tohto textu (záver februára 2014) už boli ale definitívne všetky koľajové polia na tomto mieste vytrhané.



Stavenisko na stanici ležiacej pod hradom Matúša Čáka....



Situácia v žst. Trenčín medzi 2. a 3. nástupišťom pri pohľade smerom na Zlatovce. Na snímke je možné dobre zhliadnuť ešte nie celkom dokončené 3. nástupište.



Tretie nástupište pohľadom z diaľky. Vzadu vľavo je odstavený „hektor“ 721 022 od napäťovej výluky. Vpravo stojí trolejársky motorový vozeň MVTV. Z fotografie je vidno, ktoré koľaje sú ešte pôvodné a ktoré už vymenené za nové a zasypané štrkom. Vpravo dole je vidno medzi koľajami ochrannú štetovnicovú stenu z oceľových štetovníc LARSEN.



Pohľad do žst. Trenčín od Trenčianskej Teplej. Za chrbtom po ľavej strane je sídlisko Kubrá. Železničné priecestie na snímke pri rekonštrukcií trate zrušia a v týchto miestach sa zhotoví podjazd. Dobre sú okrem iných zo snímky viditeľné aj nový zelený protihlukový múr, trenčiansky hrad a komín z dnes už nefunkčnej textilnej továrne MERINA (v jej areáli ešte existuje časť koľajovej vlečky).



Peršing 363 139 ZSSK Cargo vchádza s nákladným Pn vlakom z Bratislavy do Žiliny do rekonštruovanej trenčianskej stanice.



Večerný pohľad do rekonštruovanej žst. Trenčín. Na snímke je odstavený rušeň 721 022, ktorý vypomáhal počas napäťovej výluky a vzadu je rušeň 742 645 TSS Grade s plošinovými vozňami naloženými novými betónovými podvalmi.



Teraz sa pozrime prostredníctvom nasledovných fotografií na stavbu nového železničného mosta ponad rieku Váh v Trenčíne. Uvediem niekoľko základných údajov o tejto stavbe: Dĺžka nového železničného mosta bude 343m, je projektovaný na rýchlosť prejazdu vlakov 140 km/h, začiatok jeho výstavby bol v 4/2013, ukončenie výstavby je na pláne v lete 2015 a predpokladaný začiatok premávky na moste je na jeseň roku 2015.



Mostná opora na trenčianskom brehu mesta. Budova bez okien je pravdepodobne pozostatok bývalého kúpaliska. Mimo záber vpravo je mestský štadión.



Úprava terénu a príprava na zhotovenie základu piliera na trenčianskom brehu Váhu.



Niekde v týchto miestach by mala byť napojená preložka trate č. 120 na pôvodnú trať smerom do žst. Trenčín.



Dva pôvodné samostatné oceľové priehradové mosty s dolnou mostovkou ponad rieku Váh, ktoré zatiaľ slúžia železničnej doprave. Po uvedení do prevádzky nového železničného dvojkoľajného mosta sa počíta s ich ponechaním a využitím na promenádu a cyklistický prechod medzi oboma brehmi Váhu.



Pohľad na súčasný železničný most od hrádze na zlatoveckom brehu Váhu.



Pohľad na oblúk súčasnej dvojkoľajnej trate pred mostom s výhľadom na trenčiansky hrad. Takýto pohľad bude už onedlho minulosťou.



Stavenisko vo Váhu, kde sa na umelých ostrovoch budujú mostné piliere. Pohľad z chodníka na terajšom železničnom moste. Smerom vľavo sú Zlatovce.



Pre porovnanie - situácia na stavenisku mosta v koryte Váhu o mesiac neskôr, dňa 23.2.2014.



Detailnejší pohľad na umelý ostrov s rozostavaným pilierom v koryte Váhu. Z fotografie dobre vidno po obvode zhotovenú štetovnicovú stenu z oceľových štetovníc Larsen, ktorá tvorí pevnú ochranu umelého ostrova. Jednotlivé umelé ostrovy sú spojené cestou (taktiež zhotovenou z nasypaného kameniva do koryta Váhu, vidno ju v ľavej časti snímky), aby bol umožnený prístup ťažkej techniky po súši priamo k pilierom. Ako vidno z fotografie, na umelom ostrove sa počítalo aj s miestom pre stavebný žeriav.



Vystuženie a detailný pohľad na krajný mostný pilier na zlatoveckej strane Váhu. Dobre viditeľná je taktiež dvojitá štetovnicová stena z štetovníc Larsen.



Stavenisko mosta (jeho časť) na zlatoveckej strane Váhu.



Jeden z mnohých pôvodných rodinných domov, ktoré museli ustúpiť stavbe mosta. Tento ešte stojí, aj keď už v zničenom stave, no ostatné domy dotknuté stavbou v časti Orechové to už majú „za sebou“.....



Informačná tabuľa o stavbe mosta na hrádzi v časti Orechové.



Takzvané zárodky betónových mostov na zlatoveckej strane Váhu v Orechom uzavretého komorového prierezu. Zo snímku je dobre vidno, že táto časť konštrukcie bude vlastne pozostávať z dvoch samostatných mostných objektov. Viditeľné je taktiež vystuženie klasickou betonárskou výstužou. Zabetónované čierne plastové kanáliky budú slúžiť na umiestnenie dodatočnej predpínacej výstuže, ktorá sa zainjektuje v káblových kanálikoch injektážnou maltou. Žltá oceľová konštrukcia hore je vlastne časť vtedy ešte nedokončeného tzv. betonárskeho vozíka, ktorý slúži ako posuvné debnenie na betonáž mosta (posúva sa smerom vpred v smere od piliera z oboch strán, až kým sa zhruba v strede rozpätia nestretnú obe betónované časti konštrukcie, kedy dôjde ich vzájomnému spojeniu). V strede medzi vždy 4 hranatými zvislými dočasnými betónovými piliermi (bez ložísk) je už hotový úzky mostný pilier s osadenými ložiskami, ktoré budú po vybetónovaní celej konštrukcie definitívne podopierať každý most. Dočasné hranaté betónové piliere slúžia ako dočasné podpery, ktoré zabezpečujú stabilitu ešte nedokončenej konštrukcie mosta (podopretie rozostavanej konštrukcie len v strede na definitívnom ložisku by malo za následok jej nestabilitu a mohla by sa prevrátiť na jednu stranu).



Pre porovnanie postupu prác - situácia na rovnakom mieste ako z predchádzajúcej fotografie, ale o mesiac neskôr, dňa 23.2.2014.



Pohľad na stavenisko od Zlatoviec smerom k Váhu s pozadím trenčianskeho hradu.



Na opačnej strane hrádze smerom na Zlatovce je rozostavaný oporný múr, ktorého zhotoviteľom je chorvátsky KONSTRUKTOR Inženjering d.d. Split.



Pohľad na budúce oporné múry novej trate z opačnej strany. Šikmé betónové rebrá zvnútra slúžia ako výstuhy na spevnenie, táto vnútorná časť bude v konečnom štádiu zasypaná zeminou. Bude tak vidno len zvislé krajné betónové steny. V pozadí vpravo je továreň na výrobu alkoholických nápojov Old Herold Ferm.



Do betónu mostnej opory na zlatoveckej strane je už zhotovený rok ukončenia stavby. V pozadí je možno vidieť spomínané výstužné rebrá oporného múru a továreň Old Herold Ferm.



Detailnejší pohľad na výstužné rebrá jedného oporného múru. Je to pohľad zvnútra. Táto časť bude v definitívnom štádiu zasypaná zeminou. Tieto oporné múry budú slúžiť ako akýsi privádzač železničnej trate k mostu ponad Váh.



Celkový pohľad na stavbu oporných múrov v časti Orechové. Pod prvým žeriavom vpravo je vidno aj druhú stranu – protiľahlý oporný múr. Priestor medzi oboma múrmi bude nakoniec zasypaný a na vrchu bude umiestnená nová dvojkoľajná železničná trať.



Pohľad z hrádze na oporné múry a oporu (celkom vľavo) ležiace v časti Orechové na zlatoveckej strane. Tenká červená oblúková konštrukcia je podporné debnenie pre budúci podjazd ako prístup k jednému rodinnému domu, ktorý sa tak ocitol osamote medzi dvoma železničnými traťami (starou a novou preloženou). Na spomínanej opore bude začínať samotný most ponad Váh. Fotografované dňa 23.2.2014.



Informačná tabuľa o chorvátskom zhotoviteľovi oporných múrov (KONSTRUKTOR Inženjering d.d Split) v časti Orechové viditeľná od hrádze.



Nahliadnime cez fotografie aj do blízkej, rekonštrukciou ešte nedotknutej žst. Zlatovce.


Pohľad od stanice smerom k Váhu. Na snímke vidno dve, už nepoužívané vlečkové koľaje do továrne Old Herold Ferm. Areál tejto továrne už tiež zíva prázdnotou (aspoň tak počas mojej návštevy pôsobil na mňa), tak som nadobudol dojem, že táto továreň po Ozete a Merine (textilné továrne) už má najlepšie časy svojho fungovania asi za sebou (?).



Budova žst. Zlatovce. Zatiaľ nedotknutá, no po vzore prestavby iných už rekonštruovaných staníc na tejto trati ŽSR č. 120 očakávam, že aj ju prekryje nevkusné betónové nástupište. Z tejto železničnej stanice sa stane po rekonštrukcií len železničná zastávka. Otázkou pre mňa zostáva, ako budú cez vlečky napojené areály ako sú podniky Old Herold Ferm, silo Boskop alebo Vojenský opravárenský podnik. Tieto vlečky sa ale zrejme už dlhodobo nepoužívajú, alebo sa používajú len sporadicky (?). Časť vlečky smerujúcej oblúkom zo stanice do Vojenského opravárenského podniku je dokonca aj zatrolejovaná.



Poschodová jednotka 971 005 odchádza zo žst. Zlatovce a smeruje ako vlak Os 3313 z Nového Mesta nad Váhom ďalej do Žiliny.



Vlečka zo žst. Zlatovce do sila Boskop (Poľnonákup). Ktovie, či ostane aj po rekonštrukcií stanice Zlatovce na svojom mieste?


Všetky fotografie boli zhotovené dňa 19.1.2014 (pokiaľ nie je uvedené inak).

Autor textu a fotografií: Ing. Vladislav Bokora, nick (volod)

Verzia pre tlač Pošli priateľovi
Komentáre
Zobrazenie:
Názory sa nemusia sa zhodovať s názorom redakcie. Redakcia za ne nepreberá zodpovednosť
thomas16x07
Zaslaný: 05.03.2014 9:55  
Založený: 11.10.2009
Miesto:
Príspevkov: 283
 Re: Modernizácia (nielen) železničnej trate v Trenčíne
Pre upresnenie:
podjazd pre peších je podchod
Zlatovce budú normálna stanica, nie zastávka. Resp. obvod Zlatovce patriaci pod ŽST Trenčín
V súčasnosti sú na stanici v TN vytrhané všetky koľaje v nepárnej skupine a pracuje sa na budovaní nového nástupišťa číslo 2 a 1
volod
Zaslaný: 05.03.2014 11:33  
Spolupracovník
Založený: 16.02.2010
Miesto: Bratislava
Príspevkov: 23502
 Re: Modernizácia (nielen) železničnej trate v Trenčíne
Je tak, práve som pozeral stránku TSS Grade a tam sa píše, citujem: "V úseku stavby sa nachádzajú dve železničné stanice Zlatovce a Trenčianska Teplá, ktoré sa po zmodernizovaní stanú jednou železničnou stanicou Trenčín s obvodmi Trenčín a Zlatovce". Celý článok tu:>>odkaz (http)<<
Defense
Zaslaný: 05.03.2014 12:23  
Založený: 28.10.2011
Miesto:
Príspevkov: 25
 Re: Modernizácia (nielen) železničnej trate v Trenčíne
I v Trenčíně bude ten retardovaný stav, že traťové koleje jsou bez nástupiště?
Martin99
Zaslaný: 05.03.2014 13:22  
Založený: 20.09.2009
Miesto: Považská Bystrica
Príspevkov: 832
 Re: Modernizácia (nielen) železničnej trate v Trenčíne
Defense : pravdepodobne áno.

Trenčín je už teraz veľká železničná stanica s dvomi obvodmi, teda obvod Zlatovce a obvod Trenčín, neviem už odkedy, ale nejaká doba to je. Koľaje medzi Trenčínom a Zlatovcami sú spojovacie 1c a 2c, a odchodové návestidlá z Trenčína a Zlatoviec, a tak isto vchodové do Trenčína a Zlatoviec sú v súčasnosti návestidlá cestové.
Luko3105
Zaslaný: 05.03.2014 16:20  
Spolupracovník
Založený: 23.04.2012
Miesto: Podhájska
Príspevkov: 16376
 Re: Modernizácia (nielen) železničnej trate v Trenčíne
Detailne popísané, parádne zdokumentované ... Treba autora pochváliť, že si dal s tým toľko roboty :klanacka:
miso101
Zaslaný: 06.03.2014 13:26  
Založený: 06.03.2014
Miesto:
Príspevkov: 4
 Re: Modernizácia (nielen) železničnej trate v Trenčíne
Dobry den. Preco sa trate modernizuju iba na rychlost 160km? Dakujem za odpoved :number one:
volod
Zaslaný: 06.03.2014 13:35   Upravený: 06.03.2014 13:38  
Spolupracovník
Založený: 16.02.2010
Miesto: Bratislava
Príspevkov: 23502
 Re: Modernizácia (nielen) železničnej trate v Trenčíne
Pretože je to rýchlosť, ktorou dokážu jazdiť bezpečne naše vozidlá po takejto trati, nič čo by mohlo isť rýchlejšie (rušne alebo vozne) na našich tratiach nejazdí, ak nerátam rušne niektorých súkromných dopravcov teda, ale toho je minimum, tie by mohli jazdiť rýchlejšie ale nie u nato trate konštruované zas....Vozidlový park je takmer celý z bývalých ČSD ešte a tam sa konštruovali vozidlá na rýchlosť max. 140 km/h. Rýchlosťou 160 km/h jazdia len vnútroštátne IC vlaky s gorilami radu 350 (ETCS-european train control system) čo majú) aj to len medzi BA a TN tak maximálne. Toľko asi môj názor.
miso101
Zaslaný: 06.03.2014 13:49  
Založený: 06.03.2014
Miesto:
Príspevkov: 4
 Re: Modernizácia (nielen) železničnej trate v Trenčíne
Dakujem za vysvetlenie, len nechapem jedno ved mozno o par rokov sa objavia nove lokomotivy a supravy ktore by mohli jazdit rychlejsie ale nebudu moct. To znamena ze 160km na dalsich par desiatok rokov??? :-(
lajos
Zaslaný: 06.03.2014 20:52  
Administrátor
Založený: 01.07.2009
Miesto:
Príspevkov: 13104
 Re: Modernizácia (nielen) železničnej trate v Trenčíne
Možno objeví, spíš ano, než ne. Otázkou je, zda budou mít možnost to na kolejích v SR jako ČR možnost využít. Budeme rádi, když aspoň těch 160 km/h budou moci jet - protože různých oezení je a bude dost.
Ona ta maximální rychlost 160 km je do značné míry hraniční - vyšší rychlosti už třeba vylučují úrovňové křížení s pozemní komunikací, vyžadují jiné a daleko náročnější stavební parametry. V našich podmínkách hustě obydlené krajiny s poměrně častým zastavováním, mařením nabyté rychlosti a opětovnými rozjezdy, by nějaká taková trať asi nedoznala odpovídajícího využití.
Takhle samostatná VRT, kde budou jen opravdu rychlé vlaky a bude to procházet několika státy současně, to snad ano - ale najít k tomu vůli, shodu, prostředky, stavební místa... Snad někdo znalejší doplní a upřesní.
cas


Otília
prispejteFotkaStručneČlánok
spolupracujeme
KHT Zvolen

LTE Slovakia

Železniční magazín

SPDŽ Žilina

TRAINFOTO.eu

IHO.hu

klubmodryhorizont.sk
 
Spomienka na Pala
uzivateliaPoužívateľov online: 19 Používateľov v sekcii
Obrazom aj slovom: 1

Registrovaných: 1
Anonymných: 18

KORA2, Viac ...