Domovská stránka Obrazom a slovom Aktuálne - stručne Fotogaléria
 
Pokročilé vyhľadávanie
 
RSS
Prihlásenie
Prihlasovacie meno: Heslo:
Obrazom aj slovom

Výlet do raja

 
Milí priatelia. Síce oneskorene, ale predsa som sa dostal k tomu, aby som napísal pár viet o veľmi peknom výlete s Prievidzským Parostrojným Spolkom do Slovenského Raja. Organizátori sa rozhodli, prevetrať svoju motorovú pýchu - Cecaňu T478 1131 a pri tej príležitosti sa pozrieť do najkrajšieho kúta našej vlasti, Slovenského Raja. Výlet bol veľmi vhodne načasovaný na druhý augustový víkend a priamo úmerne tomu, nám prialo aj počasie.

 











Plán jazdy bol takýto: v piatok 8. augusta presun z Prievidze cez Hornú Štubňu, Diviaky a Banskú Bystricu do Dobšinskej Ľadovej Jaskyne, v sobotu 9. augusta pendlovačka z Ľadovej Jaskyne do Telgártu, následne späť do Jaskyne a pred obedom odchod do Dediniek a Mlyniek. Potom večer návrat do Jaskyne. V nedeľu 10. augusta ráno presun do Telgártu a poobede návrat zo Slovenského Raja domov, do Prievidze po rovnakej trase, ako v piatok.

S kamarátom Jarom sme sa rozhodli, že sa na prvé dva dni pôjdeme pozrieť. Čistučká unifikovaná Cecaňa s rýchlikovými, tmavozelenými vozňami, bola pre nás lákadlom. V piatok pred obedom sme sadli do auta a kľudnou jazdou sme sa presunuli do Prievidze, kde mimoriadna jazda začínala. Po ruko-potriasačke a krátkom rozhovore s kamarátmi z PPS, sme urobili zopár dokumentačných obrázkov a presunuli sa na prvé miesto dnešného fotenia. Rozhodovanie nám sťažoval fakt, že dostať sa s autom cez kopec do Turca, sa dá najrýchlejšie iba cez Vyšehradský priesmyk, preto sme volili: buď fotiť vlak až do Handlovej, rsp. Rematy, následne sa presunúť do Bystrice a pokračovať v krasojazde Horehroním, alebo cvaknúť iba nejakú dokumentačku v Prievidzi (vzhľadom k protisvetlu, ktoré tu v danom smere popoludní panuje), prípadne iba niekde kúsok za ňou, potom sa rýchlo presunúť do Štubne a vyťažiť potenciál Hornoturčianskeho regiónu. Voľba padla na to druhé, a tak sme veľa nešpekulovali. Ostali sme stáť v Prievidzi na priecestí so starou cestou na Handlovú. Vzhľadom k totálnemu protisvetlu, bolo možné fotiť iba zboku a aj to len ako-tak. Nevadí, druhý raz vymyslíme niečo iné...




„Povinná“ dokumentačná čelovka zo stanice Prievidza. Jaro vykecáva a nechce uhnúť zo záberu :-)




V prudkom protisvetle sa veľmi špekulovať nedá. Tak aspoň bočák z priecestia...



Po prechode vlaku sme naštartovali sršeň a intergalaktickou rýchlosťou sme veľkou obchádzkou fičali za vlakom. Jaro preukázal svoje kvality dlhoročného diaľkového šoféra a do Hornej Štubne na stanicu, sme prichádzali minútu pred príchodom mimoriadneho vlaku. Stihli sme zvečniť príchod, posun Cecane aj prípravu na odchod v stanici.




Krásne čistý rušeň T478 1131 vchádza s mimoriadnym rýchlikom do stanice Horná Štubňa




Posun s rušňom pri obiehaní súpravy




Po zájdení na súpravu ešte ostal čas na jednu bokovku s okolitou prírodou a krásnym modrým nebom, ktoré nás doprevádzalo po celý výlet



Nasledoval diabolský presun k odbočke Dolná Štubňa, kde sme vlak za pár okamihov znova exponovali. Zvažovali sme možnosť, ostať na zastávke Horná Štubňa, ale foto-fliačiky boli obsadené inými kolegami. Po prejazde rýchlika cez odbočku, som sa skusmo vyšplhal na terénnu vyvýšeninu v cípe odbočky. Síce z hľadiska násvitu nebola poloha veľmi ideálna, ale okolitá krajina dodáva miestu veľmi peknú atmosféru, tak som sa rozhodol, že spiatočnú cestu vlaku z Diviakov zvečním práve tu. Jaro ostal priamo na odbočke, čím sme dosiahli dva rôzne uhly záberov. Vlak striktne dodržiaval cestovný poriadok a tak sa onedlho ukázal v diaľke za budovou odbočky. S burácavým dunením sa rýchlo priblížil, na výhybkách predpisovo znížil rýchlosť a po „vyrovnaní“ súpravy sa pustil zdolať vrcholové stúpanie do Čremošného. Pohľad na retro-súpravu ČSD, v dnešnej dobe vyráža dych. A ten koncert...




Rýchlik z Prievidze prechádza odbočkou Dolná Štubňa




Po novom otočení mašiny na opačný koniec súpravy, sa vlak vydal z Diviakov cez 22 tunelov do Banskej Bystrice. Fotografia ukazuje jeho výjazd z odbočky Dolná Štubňa




Z tohto, nie veľmi obľúbeného uhlu, vyzerá súprava, ako vystrihnutá z osemdesiatich rokov...



Sadli sme do auta a vyrazili sme smerom do Harmanca. Cestou sme kalkulovali, kde a ako ich ešte stihnúť, ale vzhľadom k pomalej a kľukatej ceste cez sedlo Šturec a k rýchlemu cestovnému poriadku vlaku z dôvodu križovania s rýchlikom sme usúdili, že nikde na harmaneckej trati ich už nedostihneme. Správne sme predpokladali, že vjazd do Banskej Bystrice budú dokumentovať domáci fotografi, tak sme zmiernili tempo a rozhodli sme sa prejsť až za Bystricu a postupne (podľa možností) vlak stíhať na horehronskej trati. Prvou zastávkou v tomto regióne bola Slovenská Ľupča, kde nám časovo vhod prišiel večerný rýchlik 820 Horehronec, so svojou turnusovou 757 005-4. Súbežne s ním sa ponad ľupčiansku rovinu presúvala kopovitá oblačnosť. Jeden Cumulus-Mediocris nám slnečný násvit vlaku dokonale zakryl. Je to vidieť aj na fotografii, ktorá spadla do kategórie „bez násvitu“. Počkali sme ešte na križovací osobák 7719 do Brezna a po jeho odchode sme lokalitu s protivnou oblačnosťou opustili.



Rýchlik 820 Horehronec, prechádza stanicou Slovenská Ľupča. Dnes ho vezie turnusová 757 005-4



Zhodli sme sa na tom, že vlak takého formátu, je vhodné fotiť v atraktívnejšom prostredí. Voľba padla na odbočku Chvatimech. Vzhľadom k neskorému odpoludniu je možné vlaky do Brezna fotiť na tomto mieste už iba z boku. Ale mali sme šťastie a stihli sme zachytiť protismerný osobák 7720, ktorý bol v piatkovom duchu tvorený klasickou súpravou s Okuliarnikom 754 010-7. Tesne pred mimoriadnym rýchlikom z Prievidze, nám cez „piknik v tráve“ prebehol, už raz fotený motorák 7719. Keď sa v oblúkoch za kopcom ozvalo známe dunenie, zaujali sme fotofleky a znova sme exponovali, nami sledovaný rýchlik.




Okuliarnik 754 010-7 s osobným vlakom 7720 do Banskej Bystrice, odchádza z odbočky Chvatimech




Bočný pohľad na Cecaňu T478 1131, prechádzajúcu odbočkou Chvatimech. Nízke slnko mi nanútilo, vytvoriť „podpis“ v dolnej časti snímku...



Opäť zrýchlený presun, opäť kombinatorika. Do Brezna ich nestíhame, než sa preštrikujeme cez mesto, budú prechádzať zastávkou „Mesto“. Na Halnách je to v tieni, teda poďme ďalej a uvidíme. Premýšľali sme nad známymi flekmi za Gašparovom a v Beňuši, ale tieto už boli obsadené. Frčali sme ďalej, až sme sa dostali k známemu oblúku na planine, pred Polomou.




Známe miesto pred Polomkou už bolo zahalené večerným tieňom. Foto čiste dokumentačné



Slnko už padlo za horizont, tak fotografie už nie sú veľmi pre náročných. Ovšem z dokumentačného hľadiska ešte sú použiteľné. Ďalšou zastávkou bola vchodová rovinka stanice Heľpa, kde tesne pred prejazdom vlaku vypovedala službu baterka a náhradná sa vyvaľovala v aute.

Za Heľpou už sa fakt zotmelo. Fotoaparáty sme odložili do brašní a pomaly sme sa ťahali za rýchlikom do kopcov. Po ceste som ešte robil pokusy z okna idúceho auta, ale pre nastalé svetelné podmienky už sa jednalo iba o čisté „lízy“. Výnimkou bol posledný cestný prejazd pred Červenou Skalou, ktorý križuje cestu 66. Situáciu, ktorú pred priecestím vytvorili fotografi z ČR, som nemohol nechať bez povšimnutia. Teda ja tiež nie som „svätý“ šofér, ale toto by som sa neopovážil urobiť pred priecestím ani ja...




To je fakt sila...



Vlak sa pomaly, ale isto blíži k svojmu cieľu. Popod zastávkou Telgárt penzión prechádzame v čase, keď z mimoriadneho rýchlika vystupujú účastníci zájazdu, ktorí budú v Telgárte ubytovaní. My sme pokračovali do Dobšinskej Ľadovej Jaskyne, kde sme na prievidzský rýchlik počkali. Pozdravili sme sa s výpravcom, chvíľku porozprávali o starých dobrých časoch na tejto trati a za úplnej tmy a sadajúcej večernej hmly, sme spoločne privítali výletný vlak, ktorý sem dorazil už ako „súpravový“. Po príchode mašinkári urobili posun s rušňom, aby bola súprava na ráno pripravená a motor Cecane po dlhej ceste definitívne stíchol.




Mimoriadny rýchlik z Prievidze zdarne prišiel do svojho dnešného cieľa. Stanica Dobšinská Ľadová Jaskyňa, už je ponorená v úplnej tme a ešte k tomu začína sadať večerný opar




Ešte jeden dokumentačný „nočák“ z lavičky...



Popriali sme prievidzským majstrom Dobrú Noc a vybrali sme sa hľadať ubytovanie. Mali sme šťastie a našli sme nocľah hneď na prvý pokus - v Ranči pod Ostrou Skalou. Teplá sprcha a večera nám padli veľmi vhod. Pred spánkom sme ešte zhodnotili priebeh dňa, upresnili sme si program nasledujúceho dňa a potom sme sa ponorili do nočného hlbokého spánku, doprevádzaného šumením hory a prúdom riečky Hnilec, popod oknami...

Je sobota, 9.augusta 2014. Ráno nás ničím neprekvapilo. Keď v tomto kraji sadne večer opar, bude nás doprevádzať aj ráno, až pokiaľ sa po oteplení prvými rannými lúčmi nezačne vyparovať do vyšších vrstiev atmosféry. Tak sa aj stalo. Po improvizovaných raňajkách sme sa v rúšku rannej hmly presunuli do stanice Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Motorová krásavica už bola naštartovaná a zahrievala svoje technické vnútornosti na prevádzkovú teplotu. S personálom vlaku sme chvíľku pokecali, upresnili sme si plán jázd na dnešný deň a potom sme sa rozlúčili.




No veru, v tejto chvíli by si človek povedal: „dnes je to s fotením zabité“ - keby nepoznal tunajšie pomery s počasím




Motorový rušeň T478 1131 sa v pomalých otáčkach zahrieva na prevádzkovú teplotu. Minútu po minúte ranný opar slabne, čo naznačuje, že k slnečnému svitu už nie je ďaleko...



Možností na fotografovanie je veľa, stačí si vybrať. Pre ranné protisvetlo sme sa rozhodli zvoliť stanicu Vernár. Ako sme správne predpokladali, túto stanicu v tomto smere vlaku „profesionáli“ vynechajú, tak sme tu boli sami. Viem, na top-galériu to nie je, ale aj za takýchto svetelných podmienok má skalná stena nad stanicou svoje čaro. Musím úprimne vzdať hold ošetrovaniu stavebných objektov železníc. Staničná budova vo Vernári je dlhodobo neobývaná, vydaná napospas milosti a nemilosti okoloidúcich a podľa toho aj vyzerá. Objekt, ktorý sa nachádza v tejto nadmorskej výške (najvyššia stanica normálneho rozchodu v rámci celej bývalej ČSD - nadmorská výška 1018 m n. m.) je dlhodobo nevykurovaný a neudržovaný, čoho následkom je narušenie muriva, silne poškodené podlahy a prepadnutý strop. Ešte keď spadne strecha, ostane z tejto stavby sutina. A práve fakt, že sa jedná o najvyššie položenú normálnerozchodnú stanicu v republike o určitej historickej hodnote, naviac obklopenú nádhernou prírodnou scenériou, by mal byť motivujúcim pre pracovníkov, ktorí rozhodujú o hmotnom investičnom majetku železníc. A nie je...




Jeden dokumentačný záber zo stanice Vernár. Aj keď už slnko vytvára ostré protisvetlo, opar sa skoro úplne rozplynul, skalná stena po pravej strane vytvára clonu, ktorej sa dá pri troške fantázie využiť pri exponovaní vlaku. Dnešný vlak nabieha svoje prvé kilometre. Prechádza z Ľadovej Jaskyne ako súpravový vlak do zastávky Telgárt penzión, kde nastúpia účastníci zájazdu, vlak zbehne do Telgártu, kde rušeň prejde na opačný koniec súpravy a poputuje späť do Dobšinskej Ľadovej Jaskyne. Cestou bude chvíľu pózovať fotografom na notoricky známych miestach nad Telgártom



Po prechode ranného Sv-vlaku, sme sa vydali za ním do Telgártu. Na stanici už bolo o poznanie viac fotografov. Po ceste totiž vlak zastavil v zastávke Telgárt Penzión a zobral svojich cestujúcich na palubu. V Telgárte sa uskutočnil posun s mašinou, po ktorom sa vlak presunul do telgártskej slučky, kde pózoval fotografom.





Telgárt. Miesto krvavých bojov v časoch Slovenského Národného Povstania, ktoré si tento rok pripomíname jeho sedemdesiatym výročím. Dnes je toto miesto pokojné a železniční obdivovatelia môžu nerušene fotografovať krásny retro-vlak s prievidzskou Cecaňou T478 1131 na čele



Ranný opar zmizol a ukázalo sa krásne augustové ráno. Modrá obloha a čistá viditeľnosť priali fotografom. My s Jarom sme sa rozhodli pre besnícky priesmyk. Reku, na Telgárte budú všetci a ostatní budú na Chramoške, tak poďme my ďalej. Ja som vystúpil z auta dole pod násypom, kde trať vychádza z tunela a esíčkom sa vinie k hronskému prameňu. Jaro šiel vyššie a fotil celú panorámu od cesty...




Krásna mašinka v krásnej prírode: T478 1131 s mimoriadnym vlakom zdoláva posledný kilometer stúpania trate. Prejde oblúkom, minie prameň Hrona a následne sa ponorí do vrcholového tunela pod sedlom Besník, ktorý tvorí rozhranie medzi Horehroním a Slovenským Rajom. Po vyjdení z tunela trať klesá popri riečke Hnilec (Gölnitz) až do Margecian, kde sa napája na bývalú Košicko-Bohumínsku Železnicu



Vlak prešiel a my sme sa vybrali za ním. Zakotvili sme opäť v Dobšinskej Ľadovej Jaskyni, kde bol písaný dlhší pobyt. Mašinka už bola zhasnutá, čo nasvedčovalo tomu, že sa do odchodu nebude už nič diať. Voľný čas sme strávili debatou s ostatnými fotografmi. Následne sme využili mimoriadny posun za označník, uskutočnený pre fotografov a vybehli sme, zdokumentovať ho do Stratenej. Najprv sme fotili pred zastávkou na začiatku obce a potom sme sa vybrali k oceľovému mostu ponad cestu 66 do Dobšinej.




Vlak vchádza do Stratenej. Na zastávke na chvíľu postojí, aby mali fotografi dosť času, zvečniť si ho s nádherným prostredím Slovenského Raja, potom ešte prejde k začiatku Palcmanskej Maše a následne sa vráti do Dobšinskej Ľadovej Jaskyne




Na opačnom konci Stratenej je oceľový most, krásne zasadený do okolitej prírody. Cesta 67 tu prudko točí doprava a stúpaním sa vinie až na vrchol Dobšinského kopca, odkiaľ serpentínami opäť schádza do niekdajšieho baníckeho mesta Dobšiná. Na Dobšinskom kopci sa každoročne v júli konajú preteky automobilov do vrchu...



Po ukončení posunu vlak počkal na výletníkov, ktorí boli navštíviť Dobšinskú Ľadovú Jaskyňu a potom sa vybral na ďalší úsek - do Dediniek.




Momentka zo stanice Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Takýto pohľad sa tu veru každý deň nevidí...




Mimoriadny vlak odchádza predpoludním z Dobšinskej Ľadovej Jaskyne. Zvuk motorovej krásavice sa krásne rozlieva po okolitých kopcoch a mnohoraká ozvena mu dodáva osobité kúzlo, aké sa na rovinatých tratiach dosiahnuť nedá



Aj tu sa konal krátky posun pre fotografov k cintorínu v Dobšinskej Maši a na násyp medzi vodnými plochami Palcmanskej Maše. Tieto miesta boli bohato obsadené fotografmi, reku odtiaľto bude fotiek ako maku, tak sme sa pomaly presunuli do Mlyniek, kde sme čakali na príchod vlaku.




Sme v zastávke Dedinky. Rušeň T478 1131 pokojne čaká, kým si ho fotografi zvečnia. Ešte pár záberov a vydá sa do cieľa dnešného putovania - do Mlyniek, ktoré sú doslova „za rohom“



Vlak sa objavil o necelých dvadsať minút. Po jeho príchode sa uskutočnil tradičný posun s rušňom a súprava bola pripravená na večernú spiatočnú jazdu. Účastníci zájazdu mali možnosť, ísť sa okúpať na priehradu.




Cecaňa T478 1131 posunuje od súpravy mimoriadneho vlaku. Po jej obehnutí si dá „šlofíka“ a cestovať bude až podvečer, naspäť do Ľadovej Jaskyne




Ešte jeden záber na posunujúcu krásavicu v Mlynkách



Stanica so súpravou osirela. Nie však nadlho. Od Zvolena sa priblížil rýchlik 821 Horehronec, ktorý dnes vezie Okuliarnik 754 003-2 v civilizovanom náteri.




T478 1131 má už posun za sebou. Nastala chvíľa odpočinku. Účastníci zájazdu sa rozptýlili po okolí. Niekto sa išiel kúpať na priehradu, niekto sa šiel prejsť peknou prírodou a niekto iba tak, v tieni slnečníka vychutnával božské ticho tunajšieho kraja pri pohári zlatistého, dobre vychladeného piva




Rýchlik 821 Horehronec dnes vezie Okuliarnik 754 003-2. Je to lepšie, ako Blonski 757, ale v tejto konštelácii by som si vedel predstaviť aj iný zvolenský rušeň na dnešnom horehronskom výkone - napríklad 750 300-6, alebo 754 036-2. Tie by k našej Cecani pasovali lepšie...



Nastala poludňajšia pauza, ktorú sme využili na obed v miestnom motoreste. Po obede sme zastihli osobný vlak 7774 do Červenej Skaly a po jeho odchode sme zahájili taktický ústup. Pre pracovné povinnosti v nasledujúci deň, sme museli dejisko retro-akcie opustiť a vydať sa na spiatočnú dlhú cestu domov. Cestou sme zastihli už iba manipulačný vlak z Červenej Skaly do Brezna, ktorý viezol značné množstvo dreva. Takýto dlhý manipulák som tu naposledy videl v roku 1998, s rušňom 753 220-3, ktorý vtedy patril depu Brezno. V tých časoch boli v tomto úseku vedené dva páry Mn vlakov a jeden pár Pn vlakov (podľa potreby).




Rušeň 746 001-7 spolu s Čmeliakom, vezú dlhú ucelenú súpravu dreva z Červenej Skaly. Iba služobný „Hytlák“ prezrádza, že ide o manipulačný vlak



Tak a to je všetko. Výlet splnil naše očakávania. Krásna mašinka aj súprava, nádherná lokalita, vydarené počasie, priateľsky naladená osádka vlaku, skrátka akcia na výbornú. Dúfam (a nielen za seba), že Prievidzský Parostrojný Spolok bude podobné výlety organizovať aj v budúcnosti, aby sme si prišli na svoje aj my, priaznivci motorovej trakcie a epochy unifikovaných náterov na bývalej ČSD. Táto, pomerne nedávna doba, je medzi železničnými fanúšikmi ešte dosť zaznávaná, aj keď jej už dnes iste patrí miesto v železničnej histórii a je potrebné aj túto časť histórie verne dokumentovať - napríklad uvedením múzejného vozidla do patričného náteru.


Ďakujeme Prievidzskému Parostrojnému Spolku za zorganizovanie tohto krásneho a zaujímavého výletu.


text a foto: Richardino

Verzia pre tlač Pošli priateľovi
Komentáre
Zobrazenie:
Názory sa nemusia sa zhodovať s názorom redakcie. Redakcia za ne nepreberá zodpovednosť
XxXcompany
Zaslaný: 12.09.2014 2:01  
Založený: 01.07.2009
Miesto:
Príspevkov: 13352
 Re: Výlet do raja
Veľmi sa mi páčil tento tvoj článok Rišo a aj ma dosť prekvapil :number one: :super2:
Dodes
Zaslaný: 12.09.2014 7:38   Upravený: 12.09.2014 8:42  
Založený: 04.10.2010
Miesto: Nitra
Príspevkov: 10189
 Re: Výlet do raja
Kvalitný článok a pekné fotografie ,klobúk dolu . :bingo: A tým českým fotografom odkazujem,že na najbližšej akcii dávam echo na políciu,aby si dávali pozor na tieto indivídua. Pred rokom keď tadiaľ šli šľachtičné,tak tiež takto isto zastavil a medzi úsekmi jazdil ako besný. Neviem či to nebol náhodou tento istí šofér.Mňa to vtedy nenapadlo odfotiť.
PS: tie "nenasvietené" ranne fotografie sa mi páčia majú tú správnu atmosféru,že až mi s nich chladno zostalo :number one:
lajos
Zaslaný: 12.09.2014 8:33  
Administrátor
Založený: 01.07.2009
Miesto:
Príspevkov: 13401
 Re: Výlet do raja
Krásný a pohodový text, plný srpnového sluníčka a odlesků od "cecaně". Jedinečné doplnění chuti k ránní kávičce. Nebo káva k tomu, jako dezert ? :super1:
Duko
Zaslaný: 13.09.2014 8:31  
Založený: 02.08.2010
Miesto:
Príspevkov: 12
 Re: Výlet do raja
Neboj Rišo, tých arogantných čehúňov nakoniec skasírovali policajti v Heľpe :emo30: :number one:
Jarda
Zaslaný: 14.09.2014 12:20  
Založený: 09.06.2014
Miesto: Most
Príspevkov: 585
 Re: Výlet do raja
To je dobře.
Richardino
Zaslaný: 13.09.2014 23:38  
Spolupracovník
Založený: 26.10.2009
Miesto: Bratislava, Dúbravka
Príspevkov: 2099
 Re: Výlet do raja
Nie som škodoradostný, ale dobre im tak.

Inak ďakujem za kladné ohlasy... radost2
750.203
Zaslaný: 14.09.2014 3:59  
Založený: 28.02.2012
Miesto:
Príspevkov: 308
 Re: Výlet do raja
300-ku majú v držbe fiľakovci, víchrica mala dlhšiu opravu....
Jarda
Zaslaný: 14.09.2014 12:19  
Založený: 09.06.2014
Miesto: Most
Príspevkov: 585
 Re: Výlet do raja
Klobouk dolů. :number one: Nejen že je to krásný report z krásného kraje :emo30: ale je to i přímo parádní souprava vlaku. :super2: Moc děkuji. :emo03:
No a co k těm "autonahaněčům, závodníkům"? Dobře jim tak! :emo40: takhle se přeci normální řidič nechová. :emo38:
Fotky jsou fakt parádní. :emo30:
vychodniar
Zaslaný: 17.09.2014 12:51  
Založený: 17.07.2009
Miesto: Michalovce
Príspevkov: 21
 Re: Výlet do raja
Na východe máme naozaj krásnu prírodu, paráda, reportáž na jedničku super !!!!! :super1:
cas


Oskar
prispejteFotkaStručneČlánok
spolupracujeme
KHT Zvolen

LTE Slovakia

Železniční magazín

SPDŽ Žilina

TRAINFOTO.eu

IHO.hu

klubmodryhorizont.sk
 
Spomienka na Pala
uzivateliaPoužívateľov online: 43 Používateľov v sekcii
Obrazom aj slovom: 4

Registrovaných: 1
Anonymných: 42

Mik-trainfoto, Viac ...