Domovská stránka Obrazom a slovom Aktuálne - stručne Fotogaléria
 
Pokročilé vyhľadávanie
 
RSS
Prihlásenie
Prihlasovacie meno: Heslo:
Obrazom aj slovom
Obrazom aj slovom > Zaujímavosti > EXKURZIA V ZÁVODE SLOVNAFT BRATISLAVA a na jeho železničnej vlečke (1.časť)

EXKURZIA V ZÁVODE SLOVNAFT BRATISLAVA a na jeho železničnej vlečke (1.časť)

 
Úvod k exkurzii

Dňa 17.4.2014 sme uskutočnili našu už dlhšie plánovanú redakčnú návštevu v bratislavskom petrochemickom závode Slovnaft Bratislava. Exkurziu sme vykonali za účelom fotografického zdokumentovania podnikovej vlečky a vlečkových rušňov a špeciálnych vozňov závodu Slovnaft Bratislava, s ktorými sa bežne na sieti ŽSR nestretneme.

 










Stretnutie v podniku bolo vopred dohodnuté na deviatu hodinu ráno, dňa 17.4.2014 v hlavnej administratívnej budove Slovnaftu vo Vlčom hrdle. Exkurzie sme sa zúčastnili traja - ja (volod), Bocco a XxXcompany. Naša exkurzia trvala zhruba tri hodiny, z toho niečo cez dve hodiny sme strávili priamo na vlečke závodu. Zvyšok času zabralo vybavovanie preukazov na vstup do závodu na personálnom oddelení pre návštevy a iné administratívne záležitosti, ktoré ešte predchádzali samotnej návšteve areálu závodu. Exkurziu som začal riešiť a vybavovať niekedy vo februári 2014 oslovením príslušných zamestnancov podniku. Exkurzií predchádzala e-mailová a telefonická komunikácia so zamestnancami podniku a vybavovanie príslušných povolení. Naše úsilie vyvrcholilo po viac ako mesiaci e-mailovania a telefonovania obdržaním kladného stanoviska k návšteve podnikovej vlečky a pre nás aj nie menej dôležitého povolenia na fotografovanie, čo nás všetkých potešilo. Na začiatku vybavovania tohto všetkého som mal ale malú dušičku.....No ale na začiatku predsa za pokus a opýtanie sa nič nedáš....
Všetko teda nakoniec dobre dopadlo, ešte aj počasie počas našej exkurzie bolo ako na objednávku... Počas samotnej exkurzie ako aj pri jej samotnom vybavovaní sme sa stretli s ochotou a ústretovosťou zo strany zamestnancov Slovnaftu. Komunikácia prebiehala naozaj na vysokej úrovni. Zamestnanci Slovnaftu nám ochotne zodpovedali v podstate na všetky naše otázky ohľadom železničnej dopravy na podnikovej vlečke počas a aj pred samotnou exkurziou. Úspešná vzájomná komunikácia prebiehala ešte aj neskôr po exkurzií za účelom získania ďalších informácií o rušňoch Slovnaftu. Dokonca zo strany zamestnancov Slovnaftu, čo nás naozaj príjemne prekvapilo, boli pre nás už od rána nachystané takmer všetky rušne vonku pred halou podnikového depa tak, aby sme si ich mohli odfotografovať spoločne, či jednotlivo. Dokonca niektoré vlečkové rušne boli na krátku dobu stiahnuté na požiadanie nášho doprovodu zo svojich pôsobísk v rámci vlečky do priestoru pred podnikové depo rovnako za účelom ich fotografovania. Pre potreby posunu s vozňami v jednotlivých prevádzkach sa ale postupne museli tieto rušne vrátiť naspäť na svoje „rajóny“. Niektoré rušne boli k videniu vo veľkom podnikovom depe slúžiacom aj na drobné opravy rušňov, niektoré pred halou starého podnikového depa alebo na samotnej vlečke mimo podnikového rušňového depa. Po areáli závodu sme sa presúvali spolu s našim doprovodom autami.
Skôr, než sa pozrieme prostredníctvom fotografií z exkurzie na podnikovú vlečku, považujem za potrebné, na úvod sa obzrieť aj do minulosti a spomenúť niektoré fakty z histórie tohto veľkého a pre Slovensko hospodársky významného petrochemického koncernu.



História závodu Slovnaft a jeho predchodcu - rafinérie Apollo

Predchodcom dnešného závodu vo Vlčom hrdle v Bratislave bola rafinéria minerálnych olejov Apollo. Jej história sa začína písať niekde v 19. storočí, okolo roku 1895. Rozhodnutie založiť v Bratislave rafinériu minerálnych olejov padlo v Budapešti a zaradilo tak Bratislavu k dôležitým stredoeurópskym centrám spracovania ropy. Závod nesúci svoj názov z gréckej mytológie (podľa antického boha Slnka - Apolóna) postavili na území vtedajšej Mlynskej záhrady. Mal rozlohu 7,5 hektárov. Z dnešného pohľadu sa jedná o situovanie závodu Apollo do územia dnešných bratislavských ulíc, ako sú Dostojevského rad, Landererova, Čulenova, Továrenská, Košická, obchodné centrum Eurovea, Pribinova a Chalúpkova ulica. Rafinéria Apollo bola spustená do prevádzky v apríli roku 1896. Na tú dobu v pokrokovom a naozaj moderne technicky vybavenom závode sa spracovávala ropa z Kaukazu, Poľska, Rumunska, oblasti Gbelov (Záhorie), dokonca z amerického Texasu ako aj z rôznych nálezísk na území bývalého ZSSR. Technologické zariadenia na destiláciu ropy, samotné technologické výrobné procesy a postupy a ďalšie rôzne technické vybavenie dodali spoločnosti McKEE a Universal Oil Products z USA (Cleveland, Chicago), kde už mali miestne rafinérie dostatočné skúsenosti so spracovaním ropy a zariadeniami k tomu potrebnými. Americké firmy sa podieľali aj na montážnych prácach a dodávkach meracej a regulačnej techniky. Niektoré ďalšie technologické zariadenia dodal dodnes známy závod Škoda Plzeň alebo aj Královopolská strojírna Brno. Bratislavských zamestnancov Apollky po technickej a odbornej stránke vyškolili odborníci z USA. Ropa sa dovážala do závodu loďami alebo aj po železnici. Bratislavská Apollka vlastnila niekoľko vlastných riečnych tankových člnov na prepravu ropy po Dunaji. Závod Apollo sa nachádzal v blízkosti rieky Dunaj, kde bolo situované riečne prekladisko a disponoval aj rozsiahlou železničnou vlečkou. Závod mal niekoľko svojich vlastných dvojosových cisternových vozňov s nápisom Apollo. Na vlečke rafinérie Apollo Bratislava s dĺžkou koľají cca. 2 km možno na dobových čiernobielych fotografiách či už na internete alebo v knižných publikáciách vidieť malý dvojosový motorový rušeň, pravdepodobne typu BN so spojnicovým pohonom osí. Na tú dobu technickou novinkou bol 250 m dlhý ropovod, spájajúci dunajský prístav s rafinériou, kam tiekla ropa priamo z riečnych lodí. Kapacita rafinérie bola 30 000 ton ropy na kotloch kotlovej destilácie ropy kaskádovým spôsobom. Hlavnými výrobkami rafinérie Apollo boli petrolej, lakový benzín, technické a automobilové benzíny, cerezín, parafín, sviečky, ako aj umelý ľad a rôzne oleje a tuky na mazanie. V čase svojho najlepšieho rozmachu vlastnila rafinéria niekoľko ropných polí ako aj sieť čerpacích staníc. Rozvoj rafinérie, samotná výroba a dopyt po výrobkoch, hlavne po automobilových benzínoch kráčal v tej dobe popri vtedajšom prudkom rozvoji automobilizmu, takže o odbyt výrobkov nebola núdza. Krátko pred II. Svetovou vojnou patrila rafinéria Apollo pod nemecký chemický koncern I.G. Farben (svojho času najväčší chemický podnik na svete so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom).




Pôvodné cisternové vozne a časť vlečky rafinérie Apollo Bratislava. Z fotografie sú dobre viditeľné aj pôvodné priemyselné budovy a jeden z viacerých tehlových komínov (zdroj: Facebook)




Konské povozy a bicykel (v pozadí) ako dobové dopravné prostriedky. Vozidlo v strede medzi kočiarmi je pravdepodobne dobový osobný automobil. Na pozadí vidno architektonicky zaujímavé objekty rafinérie Apollo a dopravnú značku informujúcu o viackoľajnom priecestí......Vpravo zase vyniká zaujímavo tvarovaná kovová lampa, slúžiaca na osvetlenie areálu
(zdroj: Facebook)




Zásobníky na pohonné hmoty a časť podnikovej vlečky rafinérie Apollo. Na snímke zaujmú železničné cisterny, ako aj malá motorová posunovacia lokomotíva. Mohlo by sa jednať o motorovú lokomotívu typu BN 40, 60 alebo 100 z produkcie ČKD Praha (?), ktoré sa vyrábali v 30. rokoch minulého storočia
(zdroj: Facebook)




Od roku 1911 sa v rafinérií Apollo začala okrem ropy z Rumunska spracovávať aj ropa domáca - z Gbelov, ktorá sa vozila do Bratislavy po železnici v cisternách. Opäť architektonicky zaujímavé objekty starej bratislavskej rafinérie Apollo s oblou strechou a komínom... (zdroj: Energia Denník N)


Najväčší svetový konflikt v dejinách ľudstva - Druhá svetová vojna - výrazne zasiahol do života rafinérie Apollo. Počas bombardovania dňa 16. júna 1944 americkými lietadlami, došlo v areáli k obrovskému požiaru a veľkým škodám na zariadeniach. Poplach pred bombardovaním bol vyhlásený neskoro a tak ľudia nestihli opustiť svoje pracoviská. Pri amerických náletoch 15. leteckej armády USA, ktorá štartovala zo základní v južnom Taliansku, zomreli desiatky zamestnancov Apollky, ktorí počas intenzívneho bombardovania pomocou viac ako 600 lietadiel boli priamo zasiahnutí, alebo doslova uhoreli zaživa, keď ich zasiahli rozstreknuté horiace ropné produkty po výbuchoch nádrží.




Výsledok náletov amerických lietadiel na rafinériu Apollo z 16. júna 1944: z fotografie je vidno koľajisko bratislavského prístavu a pôvodný Starý most ešte pred jeho vyhodením do vzduchu ustupujúcou nemeckou armádou. Dnes na týchto miestach stojí nákupné centrum Eurovea, nové Slovenské národné divadlo, výšková budova J&T (bývalé Presscentrum), novostavba Panorama City a iné
(zdroj: Energia Denník N)



Počas tohto intenzívneho leteckého náletu 15. leteckej armády USA nepomohli zamestnancom ani bezpečnostné úkryty, rozmiestnené po areáli rafinérie Apollo a ani skúsenosti z pravidelných evakuačných požiarno-bezpečnostných cvičení. Útok bol silný, náhly a nečakaný. Zomrelo tu priamo 78 ľudí a ďalších 50 civilistov zomrelo v dôsledku zhodených bômb na blízke obytné domy a ulice, keďže krátko po zásahu rafinérie bombami táto začala horieť a bola zahalená do hustého oblaku štipľavého dymu a tak nemali letci dobrý rozhľad (práve pre tento hustý dym) a tak zasiahli objekty ležiace mimo areál. Celkom boli vykonané na zničenie rafinérie 3 nálety. Keď ohne dohoreli a dym sa rozplynul, naplno sa odhalilo dielo skazy v podobe na 80% zničenej rafinérie...



Horiacu rafinériu Apollo po leteckom nálete prekryl hustý čierny a štipľavý dym... (zdroj: Teraz - archív TASR
)




Kovová pamätná doska, umiestnená na moste Apollo s reliéfom starej rafinérie Apollo, na ktorej mieste (určitej časti) dnes tento most v Bratislave stojí a podľa ktorej je aj pomenovaný. Pri výkopoch základov pre most Apollo a stavbe kanalizačného zberača boli v podzemí objavené rôzne podzemné priestory, ktoré boli dosiaľ neprebádané. Zrejme išlo o bezpečnostné úkryty pre zamestnancov.



Padajúce 250 librové bomby zasiahli aj okolité ulice a budovy, takže ľudské obete a škody na majetku boli aj v okolí rafinérie značné. Výrobu sa čiastočne podarilo obnoviť až v máji roku 1945, ale už nikdy nedosiahla takú úroveň, ako pred II. Svetovou vojnou. Po vojne bola rafinéria znárodnená a niesla názov Slovenské rafinérie minerálnych olejov Bratislava. Od roku 1949 sa podnik rozdelil na Slovnaft a Benzinol (čerpacie stanice). Obnovená rafinéria Apollo v priestore Mlynských záhrad pomaly dožívala ako pomocný výrobný priestor, pre už vtedy novo budovaný kombinát Slovnaft vo Vlčom hrdle. Písal sa vtedy rok 1963 (február), keď zo starej Apollky, ako rafinériu prezývali Bratislavčania, odišli poslední zamestnanci do nového závodu Slovnaft. Krátky čas po ukončení výroby v Apollke, sa ešte využívali miestne sklady a nádrže na uskladnenie produktov. Objekty zanikajúcej rafinérie Apollo neskôr podľahli asanácií. Tak postupne skončila história Apollky a začali sa písať nové dejiny závodu Slovnaft vo Vlčom hrdle. Dnes sa názvom Apollo nazýva oceľový cestný most ponad Dunaj, otvorený v roku 2005, ktorý z časti stojí na mieste tejto bývalej rafinérie. Na bratislavskej strane tohto mosta pri schodisku je upevnená pamätná kovová tabuľa, ako spomienka na rafinériu, ktorá znázorňuje jej časť na pozadí s cisternovými vozňami a nádržami. Niekoľko rokov dozadu sa ešte na voľnom priestranstve v blízkosti Chalupkovej a Landererovej ulice nachádzali dve kovové nádrže, skryté za stromami. Ich pôvod možno ešte spájať s rafinériou Apollo. Časom došlo k ich odstráneniu (zrejme počas stavby mosta Apollo, keď sa rekonštruovali aj priľahlé ulice a cesty). Pri stavbe mosta Apollo a rekonštrukcií inžinierskych sietí v priestore Košickej ulice došlo aj k nálezom nevybuchnutej munície z II. Svetovej vojny, ktorá ostala v zemi ešte po amerických náletoch. Dokonca pred samotnou stavbou bol vykonaný špeciálny geochemický prieskum danej oblasti a boli vykonané opatrenia na odstránenie kontaminovanej zeminy, ktorá nasiakla ropnými produktami od bombardovaných zásobníkov Apollky ešte z čias vojny.


Československí technickí inžinieri, stojaci za výstavbou bratislavského závodu Slovnaft, ktorí ho budovali hlavne po technologickej stránke, boli mnoho krát požiadaní o spoluprácu pri výstavbe rafinérií po celom svete, aby tak mohli odovzdať svoje cenné poznatky a skúsenosti. Bolo tomu napríklad aj u firmy HUMPHREY AND GLASGOW pri stavbe etylénových jednotiek v bývalom ZSSR. Spolupráca týchto šikovných pánov inžinierov pokračovala aj pri budovaní jednej z viacerých rafinérií v Kuvajte. Ich pomoc bola nutná aj pri uvádzaní rafinérie v Homse (Sýria) do prevádzky. Rovnako tomu bolo aj pri rafinérii v egyptskej Alexandrii, alebo rafinérii Šat-El Arab neďaleko Basry. Ich pomoc bola nutná aj pri výstavbe veľkej irackej rafinérie v Salahuddine. Tu sa stalo (podľa literatúry, z ktorej som čerpal) aj to, že Iračania dokonca nechceli pustiť domov jedného z pracovníkov, ktorý vedel doslova o každom detaile a zvare na konštrukciách, ktoré pomáhal projektovať a mohol by tak teoreticky prezradiť tieto detaily konkurencií alebo nepriateľovi, ktorí by ich mohli zneužiť... Skúsenosti a pomoc pracovníkov boli zhodnotené aj pri výstavbe etylénovej jednotky v Litvínove (závod Chemopetrol), alebo pri výrobe plastov v ďalekej Indii. Vo svete teda vytvárali títo pracovníci dobré meno Slovnaftu, zvyšovala sa tak aj ich technická úroveň a odbornosť, ako aj jazykové znalosti, narastalo množstvo cenných kontaktov a priateľských vzťahov so zahraničím na báze takejto odbornej spolupráce. Z dnešného pohľadu na túto vec ostáva už len dúfať, že práve v týchto, takmer všetkých arabských krajinách, kde dnes zúria boje a násilnosti, ostalo aspoň niečo z toho na svojom mieste, čo sa tu roky predtým budovalo aj za pomoci našich odborníkov...



Závod SLOVNAFT BRATISLAVA v súčasnosti

Od 1.1.1949 sa vytvorili dva národné podniky - Slovnaft a Benzinol. Za názvom „Slovnaft“, ktorý sa používa dodnes, stoja páni Veselý a Zanzotto. Firemný znak Slovnaftu, tak ako ho poznáme dnes, vznikol na základe súťaže. Predstavuje dve destilačné kolóny v čiernej farbe ropy v skúmavke so žltým obsahom ako normovanej farby uhľovodíkových plynov. Novodobá história závodu Slovnaft vo Vlčom hrdle v Bratislave s rozlohou asi 6 km2 sa začala písať v 50.rokoch minulého storočia. Rozlohou sa dá závod porovnať s veľkosťou sídliska Petržalka. Začiatkom 50.rokov minulého storočia vtedajšia vláda uvažovala o vybudovaní novej rafinérie, ako náhrady za dosluhujúcu rafinériu Apollo. S výstavbou novej rafinérie ropy sa uvažovalo v lokalitách Ivanka pri Dunaji, Záblatie pri Trenčíne alebo Dubová (pri Brezne). V júni roku 1950 Štátna plánovacia komisia schválila výstavbu rafinérie v dnešnom priestore Vlčieho hrdla v Bratislave (dnes okres Bratislava II, m.č. Ružinov). Stavba závodu Slovnaft vo Vlčom Hrdle v Bratislave začala v roku 1951, čomu predchádzala projektová príprava z roku 1950. Výstavba bola viac krát prerušená, pretože napríklad niektoré technológie pochádzali spoza „železnej opony“ a preto boli z politických a devízových dôvodov nedostupné. Po prieťahoch sa výstavba v priestore bratislavského Vlčieho hrdla nakoniec rozbehla v roku 1956, po uzatvorení dlhodobých zmlúv o dodávkach ropy z bývalého ZSSR. Práce na stavbe nového závodu boli pod hlavičkou hlavného dodávateľa stavebných prác n.p. HYDROSTAV Bratislava. Projekčné práce, ktoré predchádzali výstavbe závodu Slovnaft, ako aj dodávky technologických zariadení realizovali Chemoprojekt Bratislava, Královopolská strojírna Brno a Výskumný ústav pre ropu a uhľovodíkové plyny (VÚRUP). Plánovači a architekti bratislavského závodu vraj pri jeho projektovaní rátali s tým, že keby došlo k vojne, nepriateľovi by sa nepodarilo zasiahnuť všetky zariadenia naraz a rafinéria by tak mohla (aj keď v obmedzenom režime) fungovať ďalej. Závod Slovnaft začínal fungovať len ako rafinéria, až neskôr časom sa z neho stala rafinéria a petrochemický kombinát. Prvá výrobná jednotka rafinérie Slovnaft vo Vlčom hrdle bola odovzdaná do užívania v roku 1957 a niesla rovnomerný názov Slovnaft. Jednalo sa o atmosféricko-vákuovú destiláciu sovietskej ropy. Postupne sa tu budoval rafinérsko-petrochemický závod s výrobňou polymérov, objektami energetiky, skladmi, expedičnými strediskami a ekologickými stavbami. V roku 1962 sa začala do Slovnaftu dopravovať ruská ropa cez novopostavený ropovod Družba, ktorý slúži pre dopravu ropy do podniku dodnes. Ropa do Bratislavy tak dnes urazí cestu dlhú viac ako 4000 km z Ruska. V roku 1970 bolo v Slovnafte v prevádzke 62 výrobných zariadení a závod spracovával ročne 6 miliónov ton ropy. Postupne sa závod rozrastal, zvyšovala sa jeho výrobná kapacita až areál závodu nadobudol dnešnú veľkosť. Sedemdesiate a osemdesiate roky sa okrem pokračujúcej expanzie výroby niesli v znamení budovania ekologických stavieb Slovnaftu. Vybudovala sa hydraulická ochrana spodných vôd, mechanicko-chemicko-biologická čistiareň odpadových vôd, ktorá je doteraz jednou z najmodernejších a najkomplexnejších svetových ekologických stavieb. Do prevádzky sa uviedla spaľovňa tuhých odpadov a ďalšie ekologické stavby. Slovnaft, ako je medzi motoristami známe, má aj svoju vlastnú sieť čerpacích staníc na Slovensku. Od roku 1992 je Slovnaft pretransformovaný na akciovú spoločnosť. V roku 2000 sprevádzkovaním celého komplexu EFPA (Environmental Fuel Project Apollo) s najnovšou technológiou hĺbkového spracovania ropy, sa Slovnaft zaradil medzi najmodernejšie európske rafinérie. Z výrobného sortimentu sa vytratil ťažký vykurovací olej. Časom pribudla výroba bionafty na báze repkového oleja, ako čiste prírodného paliva (MERO - metylester repky olejnej). Surovina sa prepravuje po železnici na ďalšie spracovanie do závodu v Leopoldove (závod Enviral). V roku 2000 dochádza k privatizácií Slovnaftu a od roku 2004 sa Slovnaft stáva súčasťou najvýznamnejšej stredoeurópskej ropno-plynárenskej integrovanej skupiny - Skupiny MOL Rt. z Maďarska (skratka Magyar Olaj- és Gázipari Részvénytársaság Budapest). Vtedy sa stala táto spoločnosť strategickým partnerom a zároveň majoritným vlastníkom Slovnaftu. V dnešnej dobe z ropy vyrába Slovnaft Bratislava takmer 200 druhov výrobkov (celkom 16 produktov, z ktorých sa vyrábajú ďalšie výrobky), spomedzi ktorých sú najznámejšie motorová nafta a automobilové a technické benzíny, ako aj asfalty, vykurovacie oleje alebo rozpúšťadlá, toluén či acetón, alebo aj letecký petrolej JET A1, polyetylén (Bralen), alebo polypropylén (slúžia pre výrobu plastov). Ako zaujímavosť uvediem, že spoločnosť Slovnaft bola od začiatku svojej existencie priekopníkom využívania výpočtovej a informačnej techniky vôbec. Jeden z prvých počítačov na Slovensku a aj vo vtedajšom Československu bol v Slovnafte inštalovaný práve v roku 1965. Bol to počítač National Elliot 803 B, ktorý riadil etylénovú jednotku č. 1. Pre riadenie technologických procesov použil Slovnaft v roku 1975 počítač FOX-1 na on-line riadenie etylénovej jednotky č. 2. Vtedy išlo o najvýkonnejší počítač bývalého východného bloku. Spoločnosti, ktoré sa podieľali na výstavbe závodu Slovnaft vo Vlčom hrdle: Královopolská strojírna Brno, Priemstav Bratislava, Hydrostav Bratislava, Chemoprojekt Brno, Chepos Brno, Chemont Brno, licencie na dodávku zariadení a technologických procesov, samotné dodávky zariadení boli dodané okrem iných aj od spoločností Stone and Webster, Humphrey and Glasgow, Japan Steel Japonsko (farbenie polyetylénu), Snam Progetti Taliansko, Simon Carves Anglicko, Chisso Japonsko, Engelhard Atlantic Oil Co. Indiana USA, Standard Oil USA, Lurgi Nemecko, Lummus USA, Toyo Engineering Japonsko, Shell International Petroleum Co., Litwin S.A Francúzsko, Etylénplastique France, Union Oil of California USA a takto by som mohol pokračovať ďalej... Skrátka na stavbe a prevádzkovaní závodu sa podieľalo veľa firiem ako z Európy tak aj spoza „veľkej mláky“ a iných kontinentov.




Administratívna budova a hlavný vstup pre zamestnancov bratislavskej rafinérie Slovnaft vo Vlčom hrdle




Pohľad na súčasnú rafinériu Slovnaft z bratislavského hradu. Na pozadí fotografie vidno miznúci bratislavský Starý most, konkrétne jeho dlhé roky nepoužívanú železničnú časť




Pohľad na časť rafinérie Slovnaft zo Slovnaftskej ulice. Vľavo vidno vlečkovú trať (koľaj) do žst. Bratislava ÚNS vedúcu do závodu




Nočný záber na aparatúru na odsírenie motorovej nafty (polotovaru) - výrobná jednotka HRP 7 (zdroj: Slovnaft
)




Bratislavský závod Slovnaft bol námetom aj na poštovú známku pri príležitosti Sviatku práce (zdroj: Facebook
)




Nočný záber z bratislavského hradu. Presne v úrovni horizontu vidno osvetlenú nočnú bratislavskú rafinériu Slovnaft v plnej večernej kráse. Jeden z poľných horákov chŕli stĺpec ohňa (na snímke ako malá oranžová bodka v diaľke na komíne). Celkom vpravo sú dva komíny spaľovne a teplárne Bratislava Juh. V koryte a na pravom brehu Dunaja je osvetlené stavenisko budúceho nového oceľového mosta pre električky




Odstavné koľaje v bratislavskom Pálenisku - teda v riečnom dunajskom prístave spolu s cisternovými vozňami a „komínovým“ pozadím bratislavského Slovnaftu



Viac fotografií zo súčasného závodu Slovnaft Bratislava je TU

Povedzme si stručne aj o kolobehu ropy v závode Slovnaft Bratislava a o niekoľkých zaujímavostiach. Táto rafinérsko-petrochemická spoločnosť, ktorá sa rozkladá na juhovýchodnom okraji Bratislavy v lokalite Vlčie hrdlo, zamestnáva cca. 2300 zamestnancov. Prevádzka závodu vrátane vlečky funguje 24 hodín denne, 365 dní v roku. Tu je pojem „celozávodná dovolenka“ neznámy. Denne do Slovnaftu a.s. Bratislava priteká 17 000 ton ropy prostredníctvom ropovodu Družba. Ročne Slovnaft spracuje až okolo 5,5 až 6 miliónov ton ropy. Ropa z ropovodu Družba priteká do troch zásobníkov s pohyblivou strechou, ktorá funguje ako plavák (hýbe sa spolu s hladinou ropy). Ich objem je 2 x 50 000 m3, a 1 x 70 000 m3. Odtiaľ putuje ropa do jednotlivých prevádzok. Celková dĺžka všetkých potrubí v Slovnafte Bratislava je asi 760 000 km ( !!! ). Pre porovnanie, priemerná vzdialenosť planét Mesiac - Zem je 384 403 km...
V areáli závodu sa týči do výšky celkom 52 komínov s celkovou dĺžkou 3240 m. Denne Slovnaft vyrobí 2,5 milióna litrov automobilového benzínu s oktánovým číslom 120, ktorý sa ďalej riedi na benzín s oktánovým číslom 93 alebo 96 (predáva sa na čerpacích staniciach). V určitej fáze výroby palív dochádza k tzv. hydrogenačnej rafinácií palív. Je to proces zušľachťovania, pri ktorom sa znižuje obsah síry, dusíka, kyslíka v palive (automobilový benzín) a zlepšuje sa skladovateľnosť palív. O kvalite automobilových benzínov hovorí motoristom oktánové číslo, čim je väčšie, tým je benzín kvalitnejší a obsahuje menej nežiadúcich prímesí. Na slovenskom trhu končí asi štvrtina objemu výroby, zvyšok výrobkov putuje na export do Česka, Poľska, Rakúska, Nemecka, alebo Maďarska. V súčasnosti patrí Slovnaft a.s. aj vďaka intenzívnej modernizácií medzi tri najmodernejšie rafinérie v Európe.




Kolobeh ropy v Slovnafte v siedmych bodoch na pútavo ilustrovanej schéme (zdroj: Facebook
)


V podstate celý areál Slovnaftu je akoby mesto v meste a preto prevoz zamestnancov a spojenie jednotlivých prevádzok zabezpečuje vlastná vnútropodniková autobusová doprava s vlastnými zastávkami po areáli s hlavnou nástupnou / výstupnou zastávkou pri hlavnej vrátnici závodu. Dokonca tu funguje aj vlastné číslovanie liniek tejto dopravy. Vnútropodnikovú dopravu v súčasnosti zabezpečuje svojimi autobusmi dopravca SAD Dunajská Streda. Ako zaujímavosť uvediem, že v závode Slovnaft v minulosti premával kĺbový autobus žlto-bielej farby značky Ikarus 280.08 (premával po areáli do roku 2002) alebo aj klasické krátke Karosy radu B 732 (do roku 2007). Viac tu: voz 3299, voz 3300, voz 3333, voz 3300

Vozidlá boli potom preradené do MHD alebo SAD Nitra, kde dojazdili zhruba v roku 2007-2008 a boli zošrotované, alebo predané súkromným osobám do ČR. Autobusová doprava v rámci podnikového areálu je nevyhnutná pre návoz zamestnancov do jednotlivých prevádzok, keďže samotný areál podniku je rozľahlý. Celkovo dnes zamestnancov v rámci závodu dopravuje medzi jednotlivými prevádzkami šesť autobusových liniek. Začiatkom roku 2012 bolo zrušené stredisko vnútropodnikovej dopravy Slovnaftu. Od 1.3.2012 boli preradené do mestskej dopravy v Nitre (dopravca Arriva Nitra) viaceré miestne autobusy (hlavne značky Karosa B732). Celkom sa jednalo o sedem vozidiel. V areáli funguje aj požičovňa osobných automobilov, slúžiacich pre potreby zamestnancov, kde po jednoduchej registrácii obdrží zamestnanec kľúče od auta a vie sa urýchlene dostať v prípade potreby po vnútropodnikových komunikáciách na ľubovoľné miesto v rámci areálu.

Areál závodu je prísne strážený stovkami bezpečnostných kamier a členmi súkromnej SBS služby. Pre vjazd automobilov je urobených niekoľko kontrolovaných vstupov cez závoru. Pri jazde ďalej do vnútra závodu je ešte jeden kontrolovaný vjazd, u ktorého sa na výstupe von vykonáva osobná kontrola vecí a priestoru všetkých vychádzajúcich vozidiel. Všetky návštevy musia byť ohlásené a zaregistrované na príslušnom administratívnom oddelení po predložení preukazu totožnosti. Každý návštevník dostane malú kartičku s bezpečnostnými pokynmi a informáciami, čo sa smie a čo nesmie v priestoroch závodu vykonávať. Samozrejmosťou sú zákaz fajčenia a práca s otvoreným ohňom v celom areáli závodu Slovnaft. Okrem nej dostane návštevník aj plastovú kartičku so svojim menom, ktorá mu umožňuje pohyb po areáli, ako aj po administratívnej budove (prechod cez turnikety a pod.). Napríklad zamestnanci, ktorí kontrolujú jednotlivé technologické zariadenia priamo v teréne (tzv. vonkajší operátori), sú vybavení prilbou, ochrannými okuliarmi, vysielačkou do výbušného prostredia, analyzátorom plynov (signalizuje prítomnosť jedovatého sírovodíka, nedostatok kyslíka a prítomnosť oxidu uhoľnatého) a únikovou plynovou maskou. Bezpečnosť práce zamestnancov a osôb pohybujúcich sa na pracovisku je predsa prvoradá !


Podniková vlečka závodu SLOVNAFT a park koľajových vozidiel

Súčasný park železničných koľajových vozidiel Slovnaftu tvoria motorové rušne (rad 721, 740, 744 - produkcia ČKD Praha, rekonštrukcia ŽOS Zvolen, 1 ks rušňa radu 717.601-9 Hunslet - produkcia Anglicko) a vlastné, či prenajaté cisternové vozne, v súčasnosti len podvozkové (v minulosti aj dvojosové), určené na prepravu chemických kvapalín, práškových hmôt či granulátov, alebo pod tlakom skvapalnených či stlačených technických plynov. Dvojosové cisterny, ktoré používal Slovnaft (zaradené boli u ČSD), boli v prevádzke ešte aj po roku 2000. Dnes už sú snáď všetky zošrotované. Jednalo sa o rôzne typy (napríklad rad Zekk /Rh/). Spomeniem ešte rad Zs, ktorý bol vyrobený cca. v roku 1964/1965 v rakúskom závode SGP (Simmering - Graz - Pauker). Objem nádrže bol 360 hl a Slovnaft používal zrejme cca. 9 ks takýchto vozňov (už označených po rozdelení ČSSR kódom 56 - ŽSR). Niektoré dvojosové cisterny boli vyrobené aj v Královopolské strojírně Brno. V každom prípade je zaujímavé z dnešného pohľadu na vec, že Slovnaft mal na vtedajšiu prísnu socialistickú dobu, keď všetko, čo bolo zo západu bolo v podstate zakázané, vozne z Rakúska či Francúzska. To ale potvrdzuje aj fakt, že Slovnaft bol v čase výstavby a svojho rozvoja nútený obchodovať aj so západom (proste boli výnimky), lebo licencie a technológie spracovania ropy a zariadenia k tomu určené, boli na západe už v tom čase dobre vyvinuté a bežne sa tam používali a vyrábali (ako som písal o firmách vyššie). Vo vtedajšej ČSSR jednoducho nebolo výrobcu ani projektanta, ktorý by zvládol niečo tak náročné a špecifické skonštruovať a vyrobiť.

Ďalej vozňový park tvoria špeciálne vozne, určené len pre vnútropodnikovú potrebu („tarovací“ vozeň, slúžiaci na kalibráciu vnútropodnikových koľajových váh, plošinový vozeň na opravu osvetlenia na podnikovej vlečke, krytý vozeň radu Hacgs s nakoľajovacím zariadením a podobne), ťažký koľajový žeriav EDK 300/5 a niekoľko motorových rušňov prevažne z produkcie bývalej pražskej lokomotívky ČKD a z Anglicka (Hunslet Works Leeds). Na plošinovom vozni na opravu osvetlenia sa nachádza úžitkový automobil (Avia) s hydraulickým ramenom a plošinou, ktorá tak dosiahne v prípade opravy či výmeny žiarovky na úroveň svetelného zdroja na každej lampe. Nakoľajovacie zariadenie vo vozni radu Hacgs zvládne v prípade potreby posadiť späť na koľajnice vykoľajený rušeň aj vozeň, ktoré sa dajú nadvihnúť alebo aj otočiť. Opravy rušňov menších rozsahov sa vykonávajú priamo v podnikovom rušňovom depe, opravy väčšieho rozsahu a pravidelné prehliadky sa vykonávajú po prevezení konkrétneho rušňa do udržiavacej dielne ŽOS vo Zvolene.




Rušeň 744.728-7 sa vracia v závese vlaku zrejme z opravy v ŽOS Zvolen domov do Bratislavy na vlečku Slovnaftu. V čele vlaku bola lokomotíva 742 610 Expressrail. Počas prepravy tohto rušňa bol tento obsadený doprovodom. Fotografované v 6.2013 na stanici Bratislava predmestie




Rušeň 744.728-7 závodu Slovnaft v žst. Bratislava Predmestie, pre ktorý je toto miesto určite netypické, fotografované v 6.2013



Menšie opravy vlastných vozňov sa vykonávajú priamo v areáli Slovnaftu na vlečke, na konkrétnom mieste s pätkovými zdvihákmi a kontrolnou jamou medzi koľajnicami. Rozsahom väčšie a náročnejšie opravy vozňov sa vykonávajú v ŽOS Trnava (Slovnaft je jedným z kľúčových zákazníkov trnavskej ŽOSky, čo sa týka opravy vozňov). Opravovňa vozňov pre vozne Slovnaftu (myslím ale, že aj pre ZSSK Cargo) je aj v krytej hale v priestore žst. Bratislava ÚNS na zhlaví stanice smerom k cintorínu Vrakuňa (po starom je to ružinovský cintorín).




Opravovňa vozňov (hlavne cisternových) v krytej kovovej hale s priľahlými objektami v priestore žst. Bratislava ÚNS. Opravujú sa tu rôzne železničné cisterny jazdiace do Slovnaftu, ako aj vozne štátneho dopravcu ZSSK Cargo. Vpravo v diaľke za odchodovým návestidlom sa začína ľavotočivý oblúk dvojkoľajnej trate, vedúcej ponad cintorín Vrakuňa smerom na žst. Bratislava Nové Mesto




Výhybka č.22 v kilometri 11.2 s ľavým odbočením z koľajiska z priestoru žst. Bratislava ÚNS (od koľaje spred staničnej budovy) vedie koľaj ďalej do opravovne vozňov




Údržbu a opravu celej vlečky v závode Slovnaft Bratislava, ale aj v termináloch Kľačany, Hronský Beňadik, alebo vo Vojanoch má na starosti súkromná stavebno-montážna firma Polarek a.s. z Bratislavy: Polarek.eu. Táto spoločnosť má aj podbíjačku z Rakúska zn. Plasser&Theurer s domovskou stanicou Slovnaft Bratislava. Firma má v areáli Slovnaftu Bratislava vybudovanú vlastnú materiálovo-technologickú základňu a jej areál je napojený koľajami na vlečkový systém Slovnaftu. Firma založená v roku 2008 sa špecializuje na opravy a údržby železničných koľajových dráh priemyselných a banských spoločností. Zameriava sa hlavne na opravu a údržbu železničného spodku, zvršku, úrovňových prejazdov a diagnostické merania technického stavu koľajovej dráhy v zmysle technickej normy STN 73 6360.




Technologická a materiálová základňa firmy Polarek, ktorá sa stará o údržbu koľají na vlečke Slovnaftu v Bratislave. Ako vidno z fotografie, areál je napojený na koľajovú sieť vlečky Slovnaft Bratislava



Toľko úvodom a na zoznámenie sa s petrochemickým gigantom na Slovensku - s bratislavským závodom Slovnaft. V druhom dieli sa budeme podrobnejšie zaoberať parkom železničných vozňov (hlavne cisternových), ako aj pracovných vozidiel (špeciálne vozne).

Text a neoznačené foto: Ing. Vladislav Bokora (volod)

Verzia pre tlač Pošli priateľovi
Komentáre
Zobrazenie:
Názory sa nemusia sa zhodovať s názorom redakcie. Redakcia za ne nepreberá zodpovednosť
Jarda
Zaslaný: 11.05.2015 12:25  
Založený: 09.06.2014
Miesto: Most
Príspevkov: 585
 Re: EXKURZIA V ZÁVODE SLOVNAFT BRATISLAVA a na jeho želez...
Velice zajímavý a poučný report z míst, kam se běžný člověk nedostane. :number one: Článek je doplněn nejen o parádní fotografie z provozu, ale i poštovní známku, čehož si cením . :super2: Velice poučná je i mapka s cetou ropy. :klanacka: Za report děkuji. :emo30:
Jarda
Zaslaný: 11.05.2015 12:27  
Založený: 09.06.2014
Miesto: Most
Príspevkov: 585
 Re: EXKURZIA V ZÁVODE SLOVNAFT BRATISLAVA a na jeho želez...
Velice zajímavý a poučný článek o zajímavém podniku kam se běžný člověk nedostane. :number one: Výborně je doplněn nejen o fotografie. :super2: Díky za přiblížení historie tak zajímavého podniku jakým Slovnaft bezesporu je. Navíc se mi líbí i ta poštovní známka. :klanacka: Velice zajímavá je i cesta ropy.
Moc děkuji. :emo30:
Richardino
Zaslaný: 11.05.2015 14:13  
Spolupracovník
Založený: 26.10.2009
Miesto: Bratislava, Dúbravka
Príspevkov: 2099
 Re: EXKURZIA V ZÁVODE SLOVNAFT BRATISLAVA a na jeho želez...
Spolu bude päť častí. Vychádzať by mali v týždňovom intervale - každý pondelok.

Celé dielo je naozaj pojaté veľmi zaujímavo a podrobne a rozhodne stojí za prečítanie... :kvetinka:
Duuso
Zaslaný: 11.05.2015 14:30   Upravený: 11.05.2015 14:31  
Založený: 06.06.2010
Miesto: Levice
Príspevkov: 340
 Re: EXKURZIA V ZÁVODE SLOVNAFT BRATISLAVA a na jeho želez...
Veľké vďaka autorovi za hodnotný článok a vzácne fotografie a informácie, už sa neviem dočkať pokračovaní. Ja som sa tiež snažil v minulosti dostať do tejto fabriky kvôli čmelom ale nepochodil som. Je to veľmi zaujímavé čítanie, takéto niečo by bodlo aj napr. z USSteel alebo z Dusla.
:klanacka: :super1:
Luko3105
Zaslaný: 11.05.2015 16:05  
Spolupracovník
Založený: 23.04.2012
Miesto: Podhájska
Príspevkov: 16249
 Re: EXKURZIA V ZÁVODE SLOVNAFT BRATISLAVA a na jeho želez...
veľmi pekný, hodnotný, poučujúci a pre mňa veľmi zaujímavý článok - zaviedol si ma na miesto, kam sa nedostanem :klanacka:
Určite sa teším aj na tie ďalšie časti radost2 :super1:
Rony754
Zaslaný: 11.05.2015 19:26  
Založený: 17.05.2014
Miesto: Kapušany pri Prešove
Príspevkov: 1385
 Re: EXKURZIA V ZÁVODE SLOVNAFT BRATISLAVA a na jeho želez...
Veľmi pekný úvod, určite sa tešim aj na druhú časť :super1: :super1: :super2:
lajos
Zaslaný: 11.05.2015 21:51  
Administrátor
Založený: 01.07.2009
Miesto:
Príspevkov: 12650
 Re: EXKURZIA V ZÁVODE SLOVNAFT BRATISLAVA a na jeho želez...
Jestli jsou i další části vypracované tak, jako úvod, bude to velmi poučné a přínosné čtení ! :emo30:
volod
Zaslaný: 11.05.2015 22:12  
Spolupracovník
Založený: 16.02.2010
Miesto: Bratislava
Príspevkov: 23233
 Re: EXKURZIA V ZÁVODE SLOVNAFT BRATISLAVA a na jeho želez...
Ďakujem za ohlasy. Práca to nebola jednoduchá, bolo to časovo náročne dať čo najviac údajov dokopy a pripraviť to v elektronickej podobe, všetko to skontrolovať, gramatika, štylizácia atď... Nechcem prezrádzať čo bude v ďalších častiach, ale je sa načo tešiť a bude sa aj načo pozerať. Určite to bude bohaté na fotky a informácie a rôzne údaje......
Kruppo362
Zaslaný: 12.05.2015 13:26  
Založený: 11.08.2013
Miesto: Trnava
Príspevkov: 9147
 Re: EXKURZIA V ZÁVODE SLOVNAFT BRATISLAVA a na jeho želez...
Krásne čítanie :kvetinka: :emo03: veľmi ma to zaujalo :number one: teším sa na ďalší diel. :emo37:
XxXcompany
Zaslaný: 12.05.2015 13:31  
Založený: 01.07.2009
Miesto:
Príspevkov: 13335
 Re: EXKURZIA V ZÁVODE SLOVNAFT BRATISLAVA a na jeho želez...
Ako vždy výborne spracované Vlado, veľmi ma článok potešil a pripomenul túto príjemnú akciu. Niekedy sa naozaj oplatí počkať a zháňať informácie a potom vypustiť naozaj detailne spracovaný článok. Ďalšie časti budú taktiež super, verím, že to naozaj zaujme väčšinu čitateľov. Trošku nás síce trápia odkazy, ktoré technické problémy komplikujú, ale verím, že kolega Marek to čoskoro opraví, snaží sa o to. Ďalšie diely by mali výjsť už lepšie.
kaoz
Zaslaný: 12.05.2015 19:06  
Založený: 12.10.2010
Miesto: ned'aleko štreky
Príspevkov: 13340
 Re: EXKURZIA V ZÁVODE SLOVNAFT BRATISLAVA a na jeho želez...
Vlado,klaniam sa pred tvojou trpezlivosťou ohľadom vybavovania všetkých povolení k umožneniu fotodokumentácie v Slovnafte, textového materiálu ako aj historických fotiek :klanacka:

Celý článok je skvelo spracovaný a doplnený fotografiami. Teším sa na všetky jeho časti.
Sám som mal možnosť z Bratislavského hradu vidieť vychŕliť plamene z poľného horáku.
volod
Zaslaný: 15.05.2015 23:38  
Spolupracovník
Založený: 16.02.2010
Miesto: Bratislava
Príspevkov: 23233
 Re: EXKURZIA V ZÁVODE SLOVNAFT BRATISLAVA a na jeho želez...
Len posúvam doplňujúcu informáciu k textu tohto dielu, ktorá mi prišla dodatočne na email, týka sa podbíjačky:
Podbíjačka 08-275 SP je majetkom Slovnaftu. Firma Polarek zabezpečuje obsluhu stroja
cas


Matúš
prispejteFotkaStručneČlánok
spolupracujeme
KHT Zvolen

LTE Slovakia

Železniční magazín

SPDŽ Žilina

TRAINFOTO.eu

IHO.hu

klubmodryhorizont.sk
 
Spomienka na Pala
uzivateliaPoužívateľov online: 32 Používateľov v sekcii
Obrazom aj slovom: 4

Registrovaných: 0
Anonymných: 32

Viac ...