Domovská stránka Obrazom a slovom Aktuálne - stručne Fotogaléria
 
Pokročilé vyhľadávanie
 
RSS
Prihlásenie
Prihlasovacie meno: Heslo:
Obrazom aj slovom
Obrazom aj slovom > Zaujímavosti > EXKURZIA V ZÁVODE SLOVNAFT BRATISLAVA a na jeho železničnej vlečke (4.časť)

EXKURZIA V ZÁVODE SLOVNAFT BRATISLAVA a na jeho železničnej vlečke (4.časť)

 
Milí priatelia. Pokračujeme v predstavovaní bratislavskej rafinérii SLOVNAFT. Dnes sa zameriame na dopravu vo všeobecnej rovine, pričom hlavný dôraz bude kladený na podnikovú vlečku, jej prevádzku, koľaje, budovy a spôsob riadenia vlečky.

 










Podniková vlečka závodu SLOVNAFT Bratislava a vlečkové vlaky
Podniková vlečka závodu SLOVNAFT Bratislava má aktuálnu celkovú dĺžku koľají 94 km (údaj z polovice 90.rokov hovorí o 146 km koľají, tento rozdiel kilometrov sa mi nepodarilo rozlúštiť...). Aktuálne sa v koľajisku vlečky nachádza 250 výhybiek. Údaj z deväťdesiatych rokov hovorí, že z celkového počtu 310 výhybiek je 60% ovládaných diaľkovo. Na vlečke bratislavského závodu sa nachádza aj 14 koľajových váh a triediaci zvážny pahorok (spádovisko). Na vlečke pracuje denne 110 zamestnancov. Počet manipulačných miest na vlečke je 34 (kde sa vozne nakladajú, vykladajú, čistia atď.). Prevádzkovanie železničnej dopravy v závode Bratislava, ktorá tu funguje 24 hodín denne, 7 dní v týždni a 365 dní v roku zabezpečujú tri veľké objekty:

- rušňové depo - tankovanie PHM, prevádzkové ošetrenie a servis lokomotív,
- čistička železničných cisterien - čistenie nádrží železničných cisterien a
- budova železničnej dopravy.




Budova nového podnikového rušňového depa v Slovnafte




Budova starého podnikového rušňového depa v Slovnafte




Interiér starého podnikového depa s revíznou jamou medzi koľajnicami. Budova bola pri našej návšteve celkom prázdna...




Triediace koľajisko s viacznakovým „trpaslíkom“ - zoraďovacím návestidlom so symbolmi číslic koľají. Vľavo je priestor čističky cisterien. Pri strednom rade odstavených cisterien je vidieť v diaľke malé, na červeno svietiace návestidlo, čo značí, že cisterny sú „pod parou“, t.j. sú priamo napojené na parné potrubie za účelom vyčistenia ich vnútorného priestoru nádrže




Pohľad z výšky na triediace koľajisko spolu so zásobníkmi na ropné produkty. Celkom vzadu vpravo je vidno silo firmy RWA v Podunajských Biskupiciach




Triediace koľajisko s zvážnym pahorkom, ktorý sa ale podľa stavu temien koľajníc nepoužíva. Vľavo je vidieť zriaďovacie návestidlo (trpasličie s číslicami koľají). Vpredu pri koľajách sú odchodové návestidlá (pri cisternách) a vpravo vedľa bielych nádrží je vidno kúsok žltej budovy centra riadenia dopravy




Železničná dvojváha „expedičná“ NZ 41/3 - budova vľavo pod potrubným mostom. Dobre vidno už hrdzavé koľajnice zvážneho pahorku. Celkom vľavo je vidieť kúsok budovy stavadla č.301 a dve vchodové návestidlá. Tu sa koľaje stáčajú smerom doprava k výjazdu zo závodu



Dobre viditeľný spád koľají v spádovisku od koľajovej expedičnej dvojváhy smerom k triediacim koľajám. Koľaje od spádoviska sú za horizontom z tohto pohľadu „prerušené“




Budova riadenia železničnej prevádzky - centrálne stavadlo, odkiaľ sa prostredníctvom modernej výpočtovej techniky riadi doprava na celej vlečke a vlečkovej trati do žst. Bratislava ÚNS




Pohľad na obrazovku počítača v centre riadenia dopravy, kde sú znázornené koľaje smerom na výstupe zo závodu (vľavo na monitore smer žst. Bratislava ÚNS), v strede sú plniace miesta (plničky cisterien), hore zase koľaje do depa (nové depo, staré depo) a do areálu údržby vlečky. Ďalej sú tam koľaje čistenia vozňov, spádovisko, nákladná vozňová váha atď...



Čistička železničných cisterien z roku 1963 (prebehla tu environmentálna rekonštrukcia v rokoch 2006 až 2007) je napojená na koľaje v obvode zoraďovacieho koľajiska vnútri závodu Slovnaft Bratislava a je krytá malým svetelným návestidlom. Slúži na čistenie povrchu a vnútra cisternových vozňov, ktoré sú napojené na prívod horúcej mokrej pary. Táto para slúži na čistenie a odmasťovanie vnútrajšku nádrží cisterien od rôznych, hlavne ropných produktov. Červené svetlo tu svieti vtedy, keď sú tieto cisterny doslova „pod parou“, teda sú napojené priamo na paru, ktorá sa pod tlakom púšťa dnu do nádrže. Po ich vyčistení parou obdržia vozňovú nálepku s názvom „Vyparený - vyčistený“ a môžu tak byť opätovne použité na nakládku chemikálií. Priemerná denná kapacita čističky cisterien sú 4 vyčistené vozne od svetlých ropných produktov a 1,5 vozňa od tmavých ropných produktov (to súvisí zrejme s fyzikálnou hustotou tmavých ropných produktov, ktoré majú väčšiu hustotu a od nich znečistený povrch sa čistí ťažšie a dlhšie). Čistička cisterien je prevádzkovaná v pracovných dňoch v 8,5 hodinovej smene. V rámci racionalizácie sa plánuje napríklad u tejto čističky znížiť spotrebu pary použitej na čistenie cisterien, čo sa dosiahne vyhrievaním cisterny parou z pôvodných 12 hodín na 6 hodín. Na čistenie cisterien od tmavých ropných produktov sa používa mix pary, studenej vody a PL JET (letecký petrolej). V rámci racionalizačných opatrení sa plánuje so znížením spotreby leteckého petroleja, použitého na čistenie cisterien prostredníctvom osadenia nových regulačných ventilov na primiešavanie PL JETu.

Slovnaft disponuje 385 kusmi vlastných cisternových vozňov. Ďalšie cisternové vozne (1340 ks) má vo svojom vlastníctve vo forme prenájmu od rôznych iných dopravných spoločností (Railtrans Wagon Slovensko, Ermewa, NACCO, VTG Deutschland, Wascosa Luzern Švajčiarsko, DEC Poľsko, Simotra France, GATX Nederland atď.). Celkom má tak Slovnaft k dispozícií 1725 ks cisternových vozňov. Do roku 2011 mala rafinéria Slovnaft Bratislava najstarší park železničných cisterien v Európe. Prevažná časť prenajatých železničných cisterien je staršia ako 36 rokov. V roku 2012 odštartoval Slovnaft projekt s názvom „Renovácia fleetu železničných cisterien“. Cieľom tohto projektu je „omladiť“ park týchto vozňov, zvýšiť objemovú kapacitu a hmotnostné zaťaženie a znížiť ich poruchovosť. Do roku 2014 Slovnaft zošrotoval celkom 108 vlastných cisternových vozňov. Celkovo sa oproti roku 2011 znížil počet železničných cisterien o 418 ks ( ! ) a výhľadovo má naďalej klesajúci trend (do roku 2017 zníženie počtu o ďalších 88 kusov cisterien). U vozňov sa plánujú v rámci racionalizácie znížiť poplatky za prepravu, znížiť počet manipulačných činností pri nakládke a skrátenie samotného času nakládky. Plánujú sa investície aj do zvýšenia nápravového tlaku cisterien. Zvýšenie nápravového tlaku možno dosiahnuť prevádzkovaním vyhovujúceho parku železničných cisterien a vyhovujúcou infraštruktúrou železničných tratí (podniková vlečka). Cieľom je zvýšiť množstvo nakladaného produktu o 10 ton na jednu cisternu. Tieto požiadavky a ciele úzko súvisia s tabuľkami traťových tried (najvyššie možné hmotnostné zaťaženie vozňa). Tabuľky traťových tried hovoria o najvyššom možnom brutto - zaťažení na jednu nápravu vozňa podľa druhov prechádzaných železničných tratí. Pri triede únosnosti „C“ je to 20 ton na nápravu vozňa, pri triede „D“ je to 22,5 tony na nápravu. Cieľom je dosiahnuť, aby štvorosová cisterna mala v triede únosnosti „C“ kapacitu 80 ton a v triede únosnosti „D“ kapacitu 90 ton (90 ton/4 nápravy=22,5 ton/náprava) v rýchlostnom režime „S“ - rýchlosť do 100 km/h. Čo sa týka vyhovujúcej infraštruktúry tratí, celá trasa vozňa alebo vlaku k zákazníkovi musí vyhovovať triede únosnosti „D“. Do vlečkového koľajiska Slovnaftu v Bratislave sa plánujú vysoké investície v rámci jeho obnovy, ako aj do obnovy mostov a koľajových váh. Plánované spustenie projektu modernizácie vozňov a vlečkovej trate je stanovený na 1.1.2017. Už teraz ale možno konštatovať, že Slovnaft v súčasnosti (aj keď len formou prenájmu) disponuje postupne modernými štvorosovými cisternovými vozňami firmy Railtrans Wagon (bledomodré a chrómovo-lesklé cisterny). Obnova tak rozsiahleho vozňového parku bude samozrejme prebiehať postupne, nie nárazovo.

Vlečka pracuje systémom vlakotvorby, riadeným výpravcom z hlavného stavadla, z ktorého je výhľad na celý priestor zoraďovacieho koľajiska podniku. Na stavadle je umiestnená moderná výpočtová technika, ktorá cez niekoľko monitorov riadi a sleduje pohyb vozidiel po vlečke. Rovnako sa výpočtová technika používa aj na evidenciu, zber a spracovanie údajov o železničných vozidlách. Tu sa používa systém ISŽV (informačný systém železničnej vlečky) od firmy SPIRIT a.s. - informačné systémy Bratislava. „Informačný systém pre železničné vlečky ISŽV firmy Spirit a.s. je vysoko špecializovaný systém, určený pre prevádzkovateľov všetkých typov koľajových vlečiek. Jeho úlohou je evidovanie komplexnej informácie o pohybe vozňov na vlečke za účelom zabezpečenia spoľahlivej prevádzky s cieľom úspešnej prepravy výrobkov podniku po železnici k zákazníkovi. Informačný systém železničnej vlečky ISŽV slúži vlastníkovi vlečky v prvom rade na zber a prezentáciu informácií o príchode vozňov do podniku, vykládke, nakládke, vážení vozňov a odovzdanie na prepravu po železnici.“ Toľko citácia o počítačovom programe, určenom pre prácu s vozňami na vlečke Slovnaftu priamo zo stránky spoločnosti SPIRIT a.s. Bratislava.

Medzi základné funkcie systému ISŽV patria:
- práca s číselníkmi (opravy vozňov, typy vozňov, cykly revízií a tlakových skúšok, koľaje, zákazníci, prenajímatelia atď.),
- evidencia údajov (návratka, nakládka, informácie o vozni, čistenie, oprava, údržba vozňov, faktúry za prepravu atď.)
- výstupné zostavy (tlač nákladných listov, denná uzávierka, grafická informácia o rozmiestnení vozňov na vlečke atď.).

Medzi rozšírené funkcie ISŽV patria:
- váženie nakládky (elektronické väzby na váhové systémy a plničky)
- expedícia vozňov
- evidencia udeľovania atestov
- export a import faktúr ZSSK Cargo za prepravu
- informácie pre vedenie podniku na Intranet (firemnú počítačovú sieť) - stav nakládky a expedícia
- inventúra vozňov na vlečke
- generovanie rôznych doplnkových zostáv do elektronickej podoby (typ html, xls, txt atď) a
- elektronická výmena dokumentov s IS ŽSR (návratky, nákladné listy atď.).


Rovnaký systém používajú na svojich vlečkách aj v závodoch Volkswagen Slovakia a.s. Bratislava a Duslo Šaľa a.s. Železničná podniková vlečka Slovnaftu spĺňa kritériá ŽSR pre kategóriu železničných staníc prvej triedy s celoštátnym významom a najväčšou intenzitou koľajovej dopravy. Železničná vlečka Slovnaft Bratislava patrí k najkomplexnejším a najvyspelejším vlečkám v Slovenskej republike a v regióne. Podiel železničnej dopravy na odsune hotových výrobkov z bratislavského závodu je viac ako 60%, čo predstavuje v praxi prepravených cca. 2.500.000 ton produktov. Zvyšok prepravy preberá cestná doprava vlastnými cisternovými vozidlami a tzv. produktovody (potrubia, ktoré vedú ropné produkty do terminálov na Slovensku), ktorých podiel na preprave hotových výrobkov s porovnaním s železničnou dopravou je nízky. Hlavným poslaním cestnej dopravy je zabezpečenie technologickej prepravy.

Cestná doprava spadá pod dcérsku firmu Slovnaftu - spoločnosť Slovnaft Trans a.s. Táto „dcéra“ disponuje stovkami nákladných automobilov, návesových prepravníkov, špeciálnymi vozidlami, traktormi, ťahačmi s prívesmi a návesmi (cisternové), osobnými a dodávkovými vozidlami. V januári 2014 Slovnaft rozšíril svoj park cestných nákladných vozidiel o 22 ks nových ťahačov v charakteristických žltých slovnafťáckych farbách. Jedná sa o vozidlá zn. Iveco STRALIS Hi-Way 460 EEV (Truck of the Year 2013 - kamión roka 2013). Ťahače boli dodané spolu s cisternovými návesmi. Disponujú motorom - radovým šesťvalcovým „desaťlitrom“ Cursor 10 o výkone 460 koní s max. krútiacim momentom 2100 Nm. Vozidlá disponujú 12-stupňovou automatickou prevodovkou Tronic II od výrobcu ZF. Je tu aj možnosť manuálneho riadenia páčkou pod volantom (6 pracovných režimov). V minulosti Slovnaft používal na cestnú dopravu pohonných hmôt hlavne vozidlá značky Tatra 138, Tatra 148, Tatra 815, Liaz (cisternové návesy na prepravu Bralenu - nízkohustotný polyetylén v granulovanej forme LDPE), Volvo FH12 a pod. V cisternových návesoch sa distribuujú a prepravujú pohonné hmoty do čerpacích staníc Slovnaft po celom Slovensku a pre rôznych ďalších veľkoodberateľov.




Jeden zo zástupcov cestných vozidiel dcérskej spoločnosti Slovnaftu - firmy Slovnaft Trans a.s. (distribúcia pohonných hmôt) značky Mercedes Benz ACTROS, uháňa Bajkalskou ulicou blízko Prístavného mosta na bratislavský obchvat, doplniť pohonné hmoty do jednej z takmer 210 čerpacích staníc Slovnaftu na Slovensku. Cisternový náves nesie jednu z viacerých reklám Slovnaftu na pohonné hmoty - konkrétne „Výhodné tankovanie s palivovými kartami od Slovnaftu“




Ťahač Iveco STRALIS s cisternovým návesom Slovnaft v lúčoch ešte nízkeho jarného slnka pod bratislavskou Inchebou uháňa smerom na Prístavný most potom, ako obslúžil čerpaciu stanicu Slovnaft na Viedenskej ceste




Čerpacie stanice Slovnaftu sú pre motoristov otvorené a obsluhované aj počas sviatočných dní. Dôkazom toho je aj snímka z veľkonočného Veľkého piatka, keď Mercedes Benz Actros 1841 s cisternovým návesom spoločnosti Slovnaft Trans a.s. uháňa po Bajkalskej ulici priamo z rafinérie Slovnaft doplniť palivo do niektorej z čerpacích staníc Slovnaftu. Rovnaká reklama s textom „Výhodné tankovanie s palivovými kartami od Slovnaftu“ je aj na tomto cisternovom návese




Ťahač Iveco Stralis 460 s cisternovým návesom Slovnaft prechádza po Einsteinovej ulici potom, ako doplnil palivo do podzemných zásobníkov na pohonné hmoty v čerpacej stanici Slovnaft na Viedenskej ceste



Ešte sa vrátim k železničnej vlečke bratislavského závodu Slovnaft. Než bola vybudovaná jednokoľajná vlečková trať v dĺžke niečo cez 1,7 km, ktorá vyúsťuje v žst. Bratislava ÚNS (postavená v polovici 70.rokov minulého storočia), bola vlečková sieť Slovnaftu napojená jednokoľajnou vlečkovou traťou v dĺžke zhruba 3 km do stanice Podunajské Biskupice. V súčasnosti má táto vlečka slúžiť ako záložná, no fyzicky je nezjazdná. Postavená bola ešte dávno pred vznikom bratislavskej ústrednej nákladnej stanice v Prievoze. Pri zaústení koľají do obvodu bývalého odovzdávkového koľajiska žst. Podunajské Biskupice, je vyrezaný asi metrový kus koľaje na jednej z koľajových križovatiek, o čom som sa osobne presvedčil ešte v lete 2014. Mimochodom, je to presne to prázdne rozsiahle koľajisko, keď sa ide vlakom z Podunajských Biskupíc smerom na Dunajskú Stredu, hneď za priecestím pri výjazde vlaku zo stanice po pravej strane. Z tohto rozsiahleho koľajiska je vlečkou napojená firma RWA s veľkým železobetónovým silom na uskladnenie obilnín. Priestor koľajiska dnes slúži akurát tak na venčenie štvornohých domácich miláčikov... V jeho areáli sa nachádzajú ešte aj pôvodné zaujímavé staré svetelné návestidlá ESP s masívnym podstavcom s dvierkami uzamykateľnými na visiaci zámok, pochádzajúce z konca 60. rokov minulého storočia (dnes sú už nefunkčné). V roku 1999 prebiehala rozsiahla rekonštrukcia vlečky a koľajiska v priestore žst. Bratislava ÚNS, v čoho dôsledku jazdili všetky vlečkové vlaky do Podunajských Biskupíc, teda práve po tejto záložnej trati. Tí skôr narodení si môžu ešte pamätať, že vlečkové rušne (čmeliaky, hektory) zachádzali s cisternovými vlakmi v 90. rokoch až do žst. Bratislava Nové Mesto, kde dochádzalo k prepriahaniu súprav za elektrické rušne...

Z juhozápadnej strany areálu závodu Slovnaft Bratislava odbočuje cez bránu mimo areál jednokoľajná vlečková trať, idúca oblúkom do bratislavskej spaľovne tuhého komunálneho odpadu a zároveň aj do Výhrevne Bratislava - Juh (Vlčie hrdlo). Výhrevňa Bratislava - Juh dodáva teplo a teplú vodu pre mestské lokality Vlčie Hrdlo, Vrakuňa a Podunajské Biskupice, z časti pre Nové Mesto a Ružinov. Súčasťou tohto areálu je aj čistička odpadových vôd. Vo vnútri areálu je len jedno jednoduché rozvetvenie jednej koľaje cez výhybku. Táto koľaj sa znovu v určitom úseku zbieha cez výhybku do jednej koľaje a pokračuje oblúkom ďalej až k plotu, kde sa končí kovovým koncovým zarážadlom. V súčasnosti podľa stavu temien koľajníc a neporiadku okolo tejto vlečky usudzujem, že tu už dlho žiadny vlak nešiel a zrejme ani tak skoro nepôjde. Trať sa zdá byť ale prejazdná, bez náletových drevín (zrejme sa na nej priebežne robí nejaká drobná údržba ?). Informácie o prevádzke tejto vlečky mi neboli známe a nedozvedel som sa, ani aké vozne, prípadne tovar sa sem vozil, alebo vyvážal v minulosti a prečo bola vôbec táto vlečka vybudovaná. Keďže je táto vlečka priamo napojená na vlečkový systém Slovnaftu, tak sem museli jednoznačne zachádzať len rušne, jazdiace na vlečke Slovnaftu. Možno sa len domnievať, že sa sem vozil nejaký odpad na spaľovanie aj zo Slovnaftu, alebo uhlie (spaľovanie uhlia za účelom výroby tepla, pokým nebola tepláreň prestavaná na spaľovanie zemného plynu a nevyužívala sa tepelná energia, ktorá vzniká spaľovaním odpadu, prípadne hydroxid sodný (NaOH) v cisternách za účelom čistenia horúcovodného potrubia atď.).

V areáli bratislavského závodu sa nachádzajú automatické plničky železničných cisterien (APSP - automatická plnička svetlých produktov). Tu sa na štyroch plniacich koľajách (koľaje K2 až K5) plnia do železničných cisterien svetlé ropné produkty, ako sú benzín, nafta alebo letecký petrolej. Cieľom do budúcna je zvýšenie kapacity plničky z 6 kiloton produktov za 24 hodín na 9 kiloton produktov za 24 hodín (ukončenie tohto projektu je v pláne v máji 2015). To by znamenalo v praxi aj častejší pohyb vlakových súprav na vlečke smerom do, aj von zo závodu. V rámci racionalizačných opatrení na zvýšenie výkonu APSP sa odstránili neefektívne činnosti, ako sú striedanie smien, nepripravenosť železničných cisterien vhodných na nakládku, technické prehliadky na plniacom mieste atď. Zaviedli sa časové štandardy pre plnenie železničných cisterien, a to: plnenie železničných cisterien v počte 10 ks za 180 minút a pristavenie 10 ks vozňov do 60 minút železničnou dopravou. Takto sa zabezpečila najvyššia priorita obsluhy APSP železničnou dopravou. Zaviedol sa aj takzvaný systém DASHBOARD, čo je systém merania kvality procesov a vyhodnocovania zaznamenaných vstupov (evidencia trvania procesov obsluhy a nakládky svetlých produktov). Rovnako je na vlečke bratislavského závodu zabudovaná dynamická koľajová váha, ktorá váži za chodu naložené (pri výstupe zo závodu) aj prázdne (pri vstupe do závodu) cisternové vozne. Žiadny vozeň neopustí závod, alebo nevojde do závodu Slovnaft bez toho, aby nebol odvážený. Zaplatiť sa predsa musí doslova za každú kvapku benzínu či motorovej nafty...

K nakladaniu ropných produktov do autocisterien a železničných cisterien Slovnaftu považujem za potrebné uviesť ešte nasledovné skutočnosti. Vo Veľkých Levároch na Záhorí (železničná stanica Veľké Leváre leží na trati ŽSR č. 110 Bratislava – Kúty) odbočuje zo stanice železničná vlečka do areálu spoločnosti Nafta a.s. Gbely. Tu sa nakladá do vozňov Slovnaftu a autocisterien gazolín, ktorý sa vozí do Bratislavy na ďalšie spracovanie. Gazolín je horľavý plynový kondenzát, vznikajúci ako vedľajší produkt pri ťažbe zemného plynu. Zvykne sa tu nakladať aj ropa, ktorá sa ťaží (spolu so zemným plynom) v oblasti Záhoria (celkovo ale ide o malé množstvo). Na Slovensku, ktoré je doslova „ropným trpaslíkom“ sa z celkovej ročnej potreby krajiny 5 miliónov ton ropy vyťaží v oblasti Záhoria asi 1 percento z tohto množstva (čo je naozaj zanedbateľné množstvo, preto je naša krajina závislá na dovoze „čierneho zlata“ z cudziny). Vo Veľkých Levároch je zároveň aj tzv. Zberné naftové stredisko (skratka ZNS). Pri ceste vlakom po tejto trati si je možné v stanici občas všimnúť odstavené cisternové vozne (niektoré aj s logom Slovnaftu...). Ako zaujímavosť uvediem, že v katastri obce Láb na Záhorí sa nachádzajú obrovské podzemné zásobníky zemného plynu (skratka PZZP), ktoré slúžia ako záložné zdroje pre dodávku plynu do domácností a podnikov pre prípad krízy (výpadky dodávok zemného plynu z Ruska apod.) a na vykrývanie sezónnych rozdielov v spotrebe plynu v letnom a zimnom období (práve vtedy je väčšia spotreba zemného plynu aj na vykurovanie). Hĺbka zásobníkov je až takmer 1800 m pod zemou, pričom sa jedná v podstate o vyťažený priestor vzniknutý práve po ťažbe zemného plynu (už vyťažené ložisko plynu). Kapacita týchto podzemných zásobníkov je cca. 2,13 miliárd metrov kubických zemného plynu.




Pod starou destilačnou aparatúrou sa nachádza váhový domček - vagónová váha. Je na okraji širokého zoraďovacieho koľajiska v areáli Slovnaftu. Koľajová váha sa nachádza z opačnej strany za domčekom pod betónovou rampou




Automatická plnička železničných cisterien (foto: Radovan Bajer)




Ešte jeden bližší pohľad na plničku cisterien a potrubný most, kadiaľ sa privádzajú jednotlivé kvapalné ropné produkty z výroby. Každý produkt prúdi vo svojej vlastnej rúre a je privádzaný ohybnou trubicou priamo k plniacemu miestu pre železničné cisterny. Manuálnu obsluhu plničky vykonávajú zamestnanci (otvorenie/zatvorenie veka na cisterne, nastavenie a zabezpečenie plniacej trubice atď.) (foto: Radovan Bajer)




Pohľad na plničky z miesta mimo areálu závodu Slovnaft


Cisterny sa zoraďujú na tzv. triediacich koľajách, odkiaľ sa pristavujú na nakládku k plničke zo smeru „sever“. Po nakládke sú odtiahnuté smerom na „juh“ na odchodové a deponovacie koľaje a odtiaľ sú ďalej prestavované vlečkovými vlakmi do priestoru odovzdávkového koľajiska v obvode žst. Bratislava ÚNS (ústredná nákladná stanica). Takto v „kocke“ funguje kolobeh pristavovania a odchodu cisterien v rámci závodu Slovnaft Bratislava.




Triediace a zoraďovacie koľajisko pohľadom z budovy centrálneho stavadla. Na pozadí vidno netradičným pohľadom Bratislavu. Dole práve posunuje s vozňami rušeň T448.0731 a pracovníci dielne vykonávajú práce na oprave plošinového vozňa, určeného na údržbu osvetlenia (kladú novú drevenú podlahu vozňa). Je to zároveň miesto so zdvihákmi, kde prebiehajú menšie opravy železničných vozňov priamo na vlečke




Jedna z vlečkových koľají v rámci areálu závodu prechádza priecestím a oblúkom za bránu kdesi do neznáma... Za bránou sa rozvetvuje cez výhybky a asi tri koľaje končia v malej krytej budove. Zrejme sa tu jedná o materiálovú základňu, kde je uskladnené drobné koľajivo, rôzny materiál a prostriedky na opravu vlečkovej trate (podbíjačka 08 275 SP Plasser&Theurer, vozík MUV 69, autožeriav atď.). Vozík MUV 69.505 sa používa okrem iného aj spolu s ďalším malým pomocným vozňom, na ktorom je upevnená nádrž na chemikáliu určenú na postrek proti zarasteniu koľají burinou


Vlečkové koľajisko a vlečková trať zo stanice Bratislava ÚNS sú vybavené viacerými svetelnými návestidlami. Pred stanicou Bratislava ÚNS sa v oblúku vlečkovej trate nachádza vchodové svetelné návestidlo. Na vlečkovej trati sa nachádzajú celkom dve predzvesti a dve vchodové návestidlá (pre oba smery).




Vchodové návestidlo vlečkovej trate zo závodu Slovnaft smerom do priestoru odovzdávkového koľajiska v obvode žst. Bratislava ÚNS. Hrdzavá koľaj vľavo je výťažná zo stanice ÚNS a za plotom je kontajnerový terminál Rail Cargo Operator, ktorý je prísne strážený. Vpravo sú záhradky




Oblúk vlečkovej jednokoľajnej trate do Slovnaftu pri pohľade v smere do závodu vedie popri prekladisku kontajnerov. V strede v diaľke je vidno koncové zarážadlo hrdzavej výťažnej koľaje zo stanice ÚNS (ústredná nákladná stanica). Vľavo v diaľke je signalizáciou a závorami zabezpečené priecestie cez frekventovanú Slovnaftskú ulicu


O kúsok ďalej v oblúku sa koľaje rozvetvujú cez výhybky smerom do stanice. V strede záberu je malá budova dielní Slovnaftu, ktorá svojim účelom už dlhé roky neslúži. Jej priestory sú prenajímané ako garáže a dielne súkromným osobám. Posun v koľajisku sa riadi aj zvukovou signalizáciou cez amplióny na stojanoch, ktorých je tu niekoľko. V pozadí v diaľke je hotel Jurki Prievoz, pri ktorom je rovnomenná čerpacia stanica




Priecestie vlečkovej trate na Slovnaftskej ulici. V popredí vidno obe predzvesti, v smere pohľadu je predzvesť do žst. Bratislava ÚNS. Kontajnery vľavo patria do areálu terminálu Rail Cargo Operator. Celkom vpredu je vidieť obytnú zónu mestskej časti Bratislava Prievoz a oblúk vlečkovej trate smerom vpravo, kde sa začína vlečková trať rozvetvovať smerom do stanice. Dobre sú tu viditeľné upozorňovacie značky pri telese trate, že vlak sa blíži k elektrifikovanej trati




Vlečková trať z pohľadu smerom do závodu s vchodovým svetelným návestidlom. Vpredu v diaľke medzi stromami je vidieť železničný oceľový most (jeho bočné nosníky) ponad Malý Dunaj. Vidno tam aj žlté osvetľovacie lampy na začiatku zaústenia vlečky do závodu




Lokomotíva 744.827-7 ako záloha č.7 ide strojovo do žst. Bratislava ÚNS v smere zo závodu pre súpravu cisterien. V popredí je kolóna vozidiel z takmer každodennej dopravnej zápchy na Slovnaftskej ulici. Zabezpečené priecestie má na tejto vlečke naozaj opodstatnenie z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky...




Rovnaký rušeň, teda 744.827-7 už v čele vlečkového vlaku s cisternami na technické plyny mieri zo stanice ÚNS do závodu Slovnaft. Fotografované dňa 21.3.2014




Vľavo stojí rušeň 744.953-1 ako záloha č.7 a vpravo rušeň 744.728-7 ako záloha č.1 v priestore zoraďovacieho koľajiska Slovnaft. Domček v strede je objekt vagónovej váhy (tzv. váhový domček UPICE)


V areáli závodu pri výstupe vlečkovej koľaje cez „nedobytne“ stráženú bránu, sa nachádza predzvesť a odchodové návestidlo s troma svetelnými znakmi. Vlečková trať do žst. Bratislava ÚNS križuje štyri cestné komunikácie, z toho sú tri úrovňové priecestia (dve zabezpečené PZZ) a jeden železničný nadjazd tesne pred vstupom do žst. Bratislava ÚNS. Ďalej vlečková trať križuje vodný tok - Malý Dunaj cez oceľový priehradový jednopoľový most




Jednopoľový jednokoľajný oceľový priehradový most s dolnou mostovkou privádza vlečkovú trať do závodu ponad koryto Malého Dunaja




Pohľad na vlečkovú trať a most samotný z priestoru trate. Vpravo je revízna lávka pre peších, tá ale nikam nevedie a je na ňu zakázaný vstup




Priecestie vlečkovej trate cez ulicu Vlčie Hrdlo je len maličký kúsok pred mostom cez Malý Dunaj v smere do závodu (most je vľavo z tohto pohľadu). Toto priecestie je tiež dosť frekventované, nakoľko tadiaľto premávajú smetiarske autá do spaľovne, značné množstvo vozidiel do rôznych firiem (Iveco, prístav, lodenica, kedysi aj Obalovňa) a v neposlednom rade tu premáva aj obslužná linka č. 77 Dopravného podniku Bratislava




Rozvetvenie vlečkovej trate cez výhybku v smere do závodu. V popredí vidno bránu, kde trať vstupuje do závodu. Tu začína aj osvetlenie vlečky osvetľovacími stožiarmi




Pohľad na vlečkovú trať v smere od mosta do závodu. Vpravo je trpasličie zriaďovacie návestidlo pre prípad posunu súprav von zo závodu. Vpredu vidieť priecestie cez cestu Vlčie hrdlo a v diaľke je brána na vstupe vlečky do závodu. Výhybkou s ľavým odbočením sa začína rozvetvenie koľají ešte pred bránou. Ten malý kopček mierne vľavo na zábere pod lampou je vlastne koncové zarážadlo (tupík) jednej výťažnej koľaje zo závodu




Miesto, kde vlečka Slovnaftu opúšťa jeho areál. Dobre vidno odchodové návestidlo pre vlečkové vlaky, idúce smerom do stanice Bratislava ÚNS. Tento bod, kde vlečka opúšťa závod, je dobre oplotený a nepretržite strážený, či už fyzicky ako aj opticky (kamery)




Pohľad na bránu z opačnej strany v smere od cesty (Vlčie hrdlo)




Odchodové trojznakové návestidlo pre odchody vlečkových vlakov smerom do žst. Bratislava ÚNS pretŕča cez vysoký neprehľadný plot...




V závetrí bratislavskej rafinérie SLOVNAFT premáva autobusová linka č.77, spájajúca vzdialené prevádzky a organizácie s civilizáciou, ktorá končí v prestupovom termináli MHD Vlčie hrdlo. Linka premáva okolo Čističky odpadových vôd Slovnaftu do Spaľovne, druhou vetvou okolo lodenice k Povodiu Dunaja a trikrát denne v pracovné dni zachádza k Vodostavu na samotnom brehu Dunaja, kde kedysi fungovala Obalovňa. Pred prečíslovaním liniek v roku 1997 niesla sympatické číslo 111 a v cestovnom poriadku bolo uvedené, že premáva podľa potreby podnikov... Na snímke sa vozidlo 3525 (autobus zn. SOR pôvodom z ČR) vracia z konečnej zastávky Vodostav smerom k Vlčiemu hrdlu dňa 17.4.2008 (Richardino)


Posledným obrázkom nateraz ukončime dnešné rozprávanie o vlečke a areáli bratislavského závodu SLOVNAFT a budeme v ňom pokračovať v nasledujúcej - poslednej časti, časti s číslom 5.

text a neoznačené foto: Ing. Vladislav Bokora (volod)

Verzia pre tlač Pošli priateľovi
Komentáre
Zobrazenie:
Názory sa nemusia sa zhodovať s názorom redakcie. Redakcia za ne nepreberá zodpovednosť
lajos
Zaslaný: 01.06.2015 9:29  
Administrátor
Založený: 01.07.2009
Miesto:
Príspevkov: 11308
 Re: EXKURZIA V ZÁVODE SLOVNAFT BRATISLAVA a na jeho želez...
Precizně podchycené a zpracované ! :number one:
Tak jako minule potěšila zmínka o explozi ukradené T 138, tak tentokrát zase popis sítě a napojení na ŽSR. Zajímal mne právě stav té druhé spojovací koleje do Pod. Biskupic. V roce 2005 jsem tam několikrát byl a už tehdy to nejevilo známky života.
Což je poněkud s podivem, že tak exponovaná i strategicky důležitá vlečka "teče" jen na jednu stranu.
volod
Zaslaný: 03.06.2015 13:45   Upravený: 03.06.2015 13:49  
Spolupracovník
Založený: 16.02.2010
Miesto: Bratislava
Príspevkov: 20135
 Re: EXKURZIA V ZÁVODE SLOVNAFT BRATISLAVA a na jeho želez...
Tá koľaj do "neznáma" ako píšem pod jednou z fotiek je koľaj do areálu divízie Slovnaft MaO - Montáže a opravy. Trochu neskôr už po zverejnení tohto textu mi prišla informácia o používanom vozíku MUV, tak ju prikladám formou komentára pod článok: Firma POLAREK používa vozík MUV 69
Evidenčné číslo 628.000-8
Výrobné číslo 1123
Rok výroby 1987
Motorový univerzálny vozík MUV 69 sa využíva na vlečke Slovnaft a používa sa na činnosti:
- Prevoz koľajového materiálu

- Prevoz kameňa na prívesných vozíkoch a ručné štrkovanie výhybiek

- Prevoz zvarovacieho agregátu, ktorý slúži ako aj elektrocentrála na naváranie koľajových prepojek

- Prevoz motorovej brúsky na prívesnom vozíku na obrusovanie jazykov a oporníc

- Prevoz meracieho zariadenia krab na diagnostiku a vyhodnocovanie závad koľajiska

- Chemický postrek koľajiska proti burine

- V neprístupných miestach pre autá slúži na prevoz zamestnancov na pracovisko a späť
cas


Valéria
prispejteFotkaStručneČlánok
spolupracujeme
KHT Zvolen

LTE Slovakia

Železniční magazín

SPDŽ Žilina

TRAINFOTO.eu

IHO.hu

klubmodryhorizont.sk
 
Spomienka na Pala
uzivateliaPoužívateľov online: 44 Používateľov v sekcii
Obrazom aj slovom: 2

Registrovaných: 0
Anonymných: 44

Viac ...