Jediný krát v živote, bolo to ešte za mojich školských čias, som prechádzal cez stanicu Plzeň Gottwaldovo nádraží. Cestoval som lôžkovým vagónom do Paríža, ktorý bol zaradený v tom čase legendárnom, dnes už len v starších filmoch uvádzaným expresom „Západní expres“ Praha – Paríž. Sledoval som so zatajeným dychom, ako medzi stanicami Praha a Plzeň vezú plzeňské rušne T 478.4060 + 4057 dlhý vlakový „had“ zložený z vozňov ČSD, DB a SNCF, na ktorom sa v Plzni vymenili za plecháč S 499.0201...Od tejto cesty ubehlo veru viac ako 25 rokov, keď som dostal ponuku od kamaráta Miša, či by som sa nešiel s ním, v rámci jeho služobnej cesty, odviesť opäť do týchto končín. Nebolo ma treba prehovárať a bol som úprimne rád, že sa do týchto končín môžem vybrať opäť.

Je ráno 28.augusta 2009, prechádzam tmou a spánkom zahalenou dedinou, aby som prešiel k hlavnej ceste, ktorou bude podľa dohody o tretej hodine rannej Michal prechádzať a takto začalo vlastne dobrodružstvo do nám neznámych končín...Prvá časť cesty, diaľnicou Bratislava – Brno – Praha – Plzeň prebehla veľmi rýchlo a s napätím sme čakali, čo nás v tento deň stretne. Išli sme len tak, nevediac, kde ktorá trať skrýva pekné miesta či kde jazdia aké rušne. Stručne povedané, išli sme na náhodu a vyskúšať si to povestné skryté šťastie, ktoré musí mať zaiste každý fotograf. Vedeli sme len jedno, že v Plzni niečo pofotíme a potom sa vyberieme cestami – necestami po ose Plzeň – Staňkov – Klatovy – Horažďovice – Tábor – Obrataň – Humpolec späť do Bratislavy. Michal pred cestou z internetu stiahol cestovné poriadky z tratí v okolí Plzne a tieto nám aspoň čiastočne pomohli v rozhodovaní, kde si čo odfotografujeme. Prechádzali sme rôznymi vedľajšími cestami, na ktorých nám veľmi pomáhala autonavigácia, bez ktorej by sme to mali veľmi ťažké...

Je 6.45 h a zastavujeme na parkovisku pred súčasnou stanicou Plzeň hlavní nádraží. Rozhodli sme sa, že urobíme niekoľko záberov v miestnej stanici, ďalej v „neďalekom“ rušňovom depe ako aj zastávke Plzeň Jižní předměstí. Isté je, že sú to miesta, na ktorých sa dajú spraviť aspoň z nášho pohľadu, zaujímavé fotografie. Musí tu však človek stráviť celý deň, čo v našom prípade žiaľ nebolo možné.

Nakoľko sme v depe Plzeň objavili v hale „skrytý“ rušeň 223.066 spoločnosti ARRIVA, o ktorom nám tu súčasne povedali, že pôjde o 11.00h na R 354 „Franz Kafka“ na Domažlice, povedali sme si, že sa vyberiem vedľa trate a nájdeme si vhodné miesto na jeho odfotografovanie. No, povieme pravdu, nebolo to jednoduché, čas nás tlačil a vyzeralo to veru zle. Nakoniec sme sa dostali k staničke Staňkov, kde sme nakoniec strávili celú jednu hodinu.

Hodinky ukazujú 13.00h a prichádzame do Klatov. Stanica bola prázdna, ticha...Ideme sa teda pozrieť do miestneho malého depa, v ktorom vidíme na odstavných koľajách stáť staré motorové vozne 831, ktoré asi na trať už nepôjdu. Júj, to by bolo super, keby sa nám niečo podobné podarilo na trati odfotiť! Ale čo to? Z rotundy počujeme „bublavý“ zvuk motora, áno, je to určite nejaká „dvašesťdvojka“ ! Dvere na rotunde sa otvárajú a v nemom úžase vidíme, ako z nej vychádza v pôvodnom továrenskom nátere stoj 831.043, o ktorom sa dozvedáme, že ide na pravidlený osobný vlak do Hražďovíc. Nebolo nám viac treba, vraciame sa na stanicu, kde sa už zbehli aj dva vlaky a ďalší plán cesty je teda jasný, ide sa do Horažďovíc !

Pri Opařanoch, asi 18 km od Tábora, pozeráme na hodinky a zisťujeme, že by sme niekde medzi žst. Tábor a Bechyně mohli zastihnúť osobný vlak „pod napätím 1500 V“, čo sa nám v malebnej staničke Malšice aj podarilo. Pohľadom na oblohu jeho odchode o 17.40h sme si povedali, že je to posledný dnešný úlovok. Nevedeli sme, že sa veľmi mýlime a že ten bude o niekoľko desiatok kilometrov ďalej. Prechádzame Tábor a naberáme smer Pelhřimov. Pred Obrataňou si hovoríme, že sa len tak na náhodu a jednu cigaretku ideme pozrieť na stanicu dvoch rozchodov – 1435 a 760 mm, čo sa aj stalo. Je 18.12h, vystupujeme v tichej, prázdnej stanici, keď zrazu počujeme v diaľke trúbenie vlaku. Áno, bodku za dnešným fotografovaním nám prišiel dať osobný vláčik z Jindřichovho Hradca na čele s najstarším rušňom T 47.005 ! Máme teda možnosť vidieť aj rýchle obiehanie „súpravy“, na ktoré sa zrazu spoza mrakov išlo pozrieť aj zvedavé zapadajúce slnko...

Je 18.25 h, sadáme do auta s dobrým pocitom, že sa uplynulí deň vydaril. Prešli sme kus krásneho kraja, spoznali sme veľa nového a sľúbili sme si, že sa do týchto končín vyberieme ešte raz. Dúfame, že to neostane len v plánoch a že sa nám to podarí. Fotografie, ktoré sme Vám z cesty priniesli berte naozaj len ako náhodné, nakoľko ísť do neznáma a niečo zaujímavé odfotografovať, nie je až tak jednoduché...