V ďalšej časti reportov mojej štrekárskej mánie pred dvomi rokmi sa vyberieme z pohraničnej prechodovej stanice na trati Bratislava-Kúty až k mostu cez rieku Moravu, ktorá tvorí hranicu medzi Slovenskom a Rakúskom. K všedným udalostiam vtedy ešte patrila napríklad prevádzka hydraulík radu 2143 rakúskych železníc na vlakoch do Viedne.

Letné dni pred dvomi rokmi boli pre mňa na fotografovanie železničnej prevádzky dosť úspešné. Z rôznych kútov Slovenska som si priviezol na pamäťovej karte množstvo fotografií, s ktorými sa chcem s Vami podeliť. V prvej časti voľného seriálu článkov zavítame na dvojkoľajný traťový úsek z Kriváňa do Lovinobane, známy nielen používaním postrkov.

Čiernohronská železnička, medzi fanúšikmi úzkych koľají dostatočne známa, oslávila začiatkom tohto roka storočnicu svojej existencie. Okrem dnešnej pravidelnej sezónnej prevádzky na 16-kilometrovom úseku Chvatimech – Čierny Balog - Vydrovo dolina je možné nájsť ešte veľa pozostatkov kedysi rozsiahlej siete s dĺžkou takmer 133 kilometrov, kde už v súčasnosti koľaje dávno nevedú. V tomto článku sa vydáme dolinou cez Osrblie na Tri vody a najdlhšou odbočkou do Kamenistej doliny.

Absolvovanie jazdy rýchlikom Horehronec v celej trase z Bratislavy až do Košíc sme s kamarátom plánovali už pekne dlhý čas. Pošťastilo sa nám to napokon až toto leto. Za necelých osem hodín tento legendárny vlak ponúkne cestujúcim mnoho krás povodia Hrona, Hnilca aj Hornádu.

Opäť prešiel rok a nadišiel čas spoločne si pod zvolenským zámkom pripomenúť krásu parných lokomotív, keď vyleštený rušeň pyšne stál v čele vlaku a voňal dymom spáleného uhlia..

Vráťme sa opäť na úzky rozchod. Kilometer označený číslo 3,6 znamená pre cestujúci a vláčiky na kysuckej strane železničky koniec. My sme sa však vybrali po koľajničkách ďalej s cieľom prejsť si celú trasu až na oravskú stranu a navštíviť staničku Tanečník.

Každý železničný fanúšik potrebuje občas zmenu. Dnešnou reportážou Vám priblížim krásu kysucko – oravskej lesnej úvraťovej železničky, ktorej úzky rozchod 760 mm bol tou správnou zmenou pre mňa. Vďaka tomu, že som sa do tohto kraju vybral v sobotu, sprevádzala ma na kysuckej strane po celý deň parná mašinka U45.9 . Nech sa páči, náš výlet do krásnych končín sa práve začína.

Lesné železnice ma fascinovali už od počiatkov môjho záujmu o dianie na nekonečných strieborných stužkách koľajníc. Počas horúcich letných dní roku 2007 som sa s podobne zanieteným kamarátom vybral hľadať stopy v teréne po bývalej Považskej lesnej železnici, ktorej pravidelná prevádzka utíchla pred viac ako 35 rokmi a dnes už v týchto končinách nenávratne patrí do histórie.

Začalo to asi tak v květnu tohoto roku, kdy se mě zbytek rodiny zeptal kam vyrazíme na dovolenou. Jelikož jsem měl možnost volby, tak jsem navrhl návštěvu Slovenska. V 80.letech jsem v době dospívání na Slovensko jezdil hrozně rád, protože tamní krajina (Nízké a Vysoké Tatry a Slovenské rudohoří) mě velmi uchvátila. Hlavně železniční tratě v těchto lokalitách plné tunelů a kopců byly pro mě úchvatné. A tak vrátit se na tato místa po mnoha letech mě naplnilo jakousi nostalgií a představa cestování vlakem to umocňovalo.

Ani sme sa nenazdali a už pomaly ubehla polovica školských prázdnin. Pri tejto príležitosti pripravil Klub historickej techniky Zvolen mimoriadne jazdy parných vlakov údolím rieky Hron.

Neďaleko zrúcanín stredovekého kláštora pri obci Naháč sa nachádza malá železničná zaujímavosť – novopostavený krátky úsek úzkorozchodnej železnice s rozchodom 600 mm. Lesná železnica Katarínka, ako znie jej hrdý názov, nesie odkaz niekdajšieho rozsiahleho systému úzkorozchodných priemyselných železníc v oblasti Smoleníc a Dobrej vody, ktoré boli zrušené v rokoch 1964-1966.