Výlet za kopcami Viedne...

railtrains.sk

Dátum:  12.11.2014 0:00   |   Rubrika:  Zo zahraničných tratí   |   Vytlačené:  07.12.2019 9:30

 V kalendári sa píše dátum 24.9.2014, keď v ranných hodinách sadám do auta s výbornou partiou v zložení členov Martin, Dodes, Marek, Filip a ja. Je krátko po deviatej hodine ráno a my sa po vybavení zopár drobností v Bratislave pomaly ocitáme za hranicami našej malebnej krajiny a krátko na to nás operátori SMS správami vítajú v Rakúsku. Najskôr máme namierené do centra Viedne, kde si Martin musel vybaviť niekoľko záležitostí, čo bol hlavný cieľ cesty do tohto mesta. Po všetkých vybavovačkách už okolo dvanástej hodiny vyrážame hľadať miesta na novo-postavený železničný koridor, spájajúci mestá Wien Westbahnhof a St.Pölten.











Niečo o novom rýchlostnom koridore:

Táto trať spája centrum Viedne so stanicou St.Pölten a jazdná doba medzi stanicami je 25 minút. Dĺžka trate je cca 60 km a na trati je maximálna rýchlosť 230 km/h, čo je pre nás Slovákov nepredstaviteľná rýchlosť.
A veruže je... Chlapci mali evidentný problém s cvaknutím vlaku na správnom mieste. Buď cvakli pred, alebo za fotiteľný cieľ. Trať bola uvedená do prevádzky dňa 9.12.2012. Mala mať pôvodne traťovú rýchlosť 250 km/h, ale z dôvodu vyťaženosti trate a slabším technickým kvalitám vlakov bola táto rýchlosť znížená na spomínaných 230 km/h. Počas testov a skúšania trate bola najvyššia nameraná rýchlosť vlaku 336 km/h. Už v roku 2013 bolo na trati evidovaných viac ako 400 vlakov ročne. Podľa ďalších plánov by vysokorýchlostná trať mala viesť ďalej na západ od St.Pölten - smerom na Linz a do Mníchova. Aktuálne sa plánuje koniec výstavby v roku 2018. Cena stavby je zruba 840 miliónov Eur, z toho vyše 80 miliónov Eur bolo potrebných na vybudovanie tunela pod Východnými Alpami.

Mapa úseku:


A video, ktorým môžete trať prejsť: >>odkaz (https)<<

Ako ste si mohli všimnúť, pozdĺž trate sú robené násypy vo výške skoro 5m. Keby nám páni policajti neoznámili, z akého dôvodu to tam je, ani sa to nedozvieme. Podľa policajtov sú násypy vybudované z dôvodu vysokej rýchlosti vlakov - keby sa vlak vykoľajil, má to zabrániť „vyleteniu“ súpravy z dráhy, čo je aj logické. Na násyp je vstup zakázaný, no o tom sme vôbec nevedeli. A to bol aj dôvod návštevy rakúskych „Polizei“ .

Z dôvodu vyťaženosti trate osobnými dopravcami ÖBB (rakúsky štátny dopravca), WestBahn (súkromný dopravca) a DB (nemecký štátny dopravca), je na tejto trati dosť ťažké odfotiť nákladný vlak. Nákladná doprava tu jazdí, ale len veľmi málo. Zvyčajne sa tam striedajú kategórie osobných vlakov. Najvyššiu kategóriu tvoria vlaky: ICE (InterCity Express), RJ (Railjet), WestBahn (súkromný dopravca), IC (Inter City) a R (rýchlik). Osobné vlaky na tejto trati nečakajte. Až od stanice Tullnefeld jazdia rýchliky, ktoré sa napájajú zo starej trate od Viedne.

Toľko z histórie o tejto trati. Vrhnime sa na fotky...




Elektrická jednotka ÖBB 4020-309 na R 2028 smeruje do stanice St.Pölten


Súkromný dopravca WestBahn spustil svoje vlaky v decembri 2011, ktorými spojil mestá Salzburg a Viedeň.



Súkromný dopravca WestBahn smeruje na Viedenskú stanicu Westbahnhof




Vlak, ktorý bol dôvodom ísť fotiť na túto krásnu trať. ICE 22 smerujúci do stanice Dortmund Hbf





Ako ďalší sa zamotal pred objektív vlak IC 692 AUSLANDSSEMESTER v čele s Taurusom 1116 117




Taurusov tu jazdí viac než dosť, ďalší bol 1116 028




Konečne prvý Railjet !




Krásna a rozmanitá krajina, plná farieb a života. Rakúske územie je úzko zamerané na životné prostredie a poľnohospodárstvo. V každej dedinke polovica obyvateľov vlastní traktor, či poľnohospodárske stroje a podnikajú v tom, čo im ide najlepšie.




Dvojitý Railjet smeruje do Zürichu




Opäť súkromný dopravca WestBahn




Ako je už známe, rýchlostná trať je vybudovaná pod pohorím Tulbinger Kogel. V pozadí je vidieť východný portál tunela. Vlak sa tu ponorí do tmy skoro na 10 minút a vynorí sa až pri Viedenskej stanici Wien Wolf in der Au.




Railjet... Máš to už len pár minút do svojej cieľovej stanice Wien Westbahnhof. Prejsť tunel a je tam...




Slniečko už začína lízať obzor


Neostáva nám veľa času na fotenie. Dohodli sme sa s chalanmi, že počkáme ešte na ICE, ktoré malo ísť cca. za hodinu. No nedočkali sme sa. Prečo? Dočítate sa neskôr.




Ako už som spomínal, odfotiť nákladný vlak na tejto rýchlostnej trati je rarita. No my sme mali to šťastie a mohli sme si ho odfotiť. Dokonca pracovný...




Počujeme zvuk. Behom sekundy sa v 230km/h vyrúti Railjet s prekvapením na konci...




...áno toto je to prekvapenie - krásny reklamný Railjet. Škoda, že sme nemali viac šťastia na reklamné rušne a vlaky.




Naša posledná fotka súkromného dopravcu WestBahn, smerujúceho do Salzburgu




Mala to byť naša predposledná fotka ICE vlaku, no žiaľ bola posledná





No a pre nás posledná fotka vlaku ICE, ktorý smeruje ku konečnej stanici Wien Westbahnhof


Musím povedať, že zahraničie ma viac láka, ako tu po domácej štreke, kde ma neprekvapí už ani Nohab na osobnom vlaku. Áááá - vy by ste ešte chceli počuť čo sa stalo...

Bolo to takto: čakali sme na zmeškaný vlak ICE zo stanice Wien Westbahnhof. Vtedy si chalani všimli, že policajti pristavili auto k Dodesovmu „tanku“. Chvíľku sme mysleli, že sme zle zaparkovali, a že policajti sa k nám nedostanú. Boli sme totiž na mieste, kde sa dá dostať len po trati. No ale, to sme sa mýlili. Po desiatich minútach sa k nám dvaja policajti dostali cez malé kroviny pozdĺž cesty. Ich prvá otázka bola: „Sie sprechen Deutsch?“ Prvotná odpoveď bola: „nooooo“. Tí zdatnejší z nemčiny odpovedali: „nein“. Martin sa hneď do nich pustil anglicky. Tak sme sa rukami - nohami dorozumeli, čo sa vlastne deje. Boli sme nahlásení nejakým človekom, že sa motáme tam kde nemáme čo robiť. Ale policajti boli zhovievaví. Skontrolovali nás, či sme neušli, alebo nie sme hľadaní a pustili nás domov. Z tohto dôvodu sme si neodfotili posledný ICE vlak. No ale nebolo to len ICE. Popri komunikácií a zliezaní z násypu sme počuli opäť „raritu“ v podobe nákladného vlaku. Neskôr zmeškaný Railjet a pri odchode aj naše ICE.

Unavení a zároveň spokojní sme sadli do auta, najedli sme sa, pozamieňali zážitky a poniektorí aj zaspali. Na Slovensko to bolo ešte cca. 150 km, čo činilo asi 1,5 hodiny cesty. Takže v mojom mene a určite aj v Martinovom, Filipovom a Marekovom môžeme poďakovať Dodesovi, že ten „tank“ má a že nás na túto skvelú akciu zobral. Teším sa na ďalšiu akciu, ktorú naplánujeme, a že sa opäť super ľudia stretnú pri tom našom „šotení“.

Ďakujem za prečítanie, dúfam že sa článok páčil. Komentár len a len povzbudí a poteší do ďalšej tvorby. Dovidenia priatelia !

Autor: michalBA (Michael Candrák)Zdroj informácií: internet

Tento článok nájdete na stránke railtrains.sk http://www.railtrains.sk

URL tohoto článku je: http://www.railtrains.sk/modules/AMS/article.php?storyid=1352