uniBezplatná preprava očami študenta

railtrains.sk

Dátum:  23.03.2017 0:00   |   Rubrika:  Z tratí ŽSR a SŽDC   |   Vytlačené:  20.09.2019 1:04

 Bezplatné cestovanie pre vybrané skupiny obyvateľstva je tu s nami už vyše dvoch rokov a pre zvýhodnených sa stalo neodmysliteľnou súčasťou ich života. Za tú dobu sme počuli už mnoho názorov, či bol alebo nebol tento krok správny. Dovoľte mi teda, aby som aj ja vyjadril svoj názor. Ako prvé by som mal povedať, že som študent a bezplatnú prepravu aktívne využívam. Nakoľko v mojej obci nemáme železničné spojenie, cestujem autobusom do najbližšej železničnej stanice a odtiaľ pokračujem vlakom. Vo voľnom čase fotím a práve bezplatná preprava mi zjednodušila cestovanie po rôznych zákutiach Slovenska.














Bol to teda dobrý krok?

Bezplatná preprava pritiahla na železnicu množstvo nových cestujúcich. Zvýšil sa počet prepravených osôb, obsadenosť vlakov, pridávali sa posilové vozne a aj samotné vlaky. Ako si pamätáme ZSSK, v očakávaní veľkého náporu prenajala dokonca 5 dieselových rušňov a niekoľko vozňov od Českých dráh. Tie sa tu však dlho neohriali a o niekoľko mesiacov putovali naspäť domov. Po technickej stránke to teda bolo zvládnuté. Čo však s ľudmi, ktorí majú nárok na bezplatnú prepravu, ale nemajú v obci železničnú stanicu/zastávku? Jedným z riešení vlády boli “Prípojné autobusy k vlakom“. Avšak ako to už býva zvykom v našom štáte, tak sa o nich prestalo hovoriť tak rýchlo ako sa len dalo. Pri slovnom spojení “Prípojné autobusy k vlakom“ som sa musel zakaždým pousmiať. Spoločnosť, ktorá zabezpečuje autobusovú prepravu v našom okrese si totižto nevie zosúladiť prípoje vlastných autobusov, nie to ešte autobusov ku vlakom. Povedzme si na rovinu, koľko spoločností prevádzkujúcich autobusovú dopravu vo verejnom záujme reaguje na zmeny grafikonu, prípadne počká 2 minúty v stanici na zmeškaný rýchlik? Možno keby spolupracoval štát, ako objednávateľ železničnej prepravy, a VÚC, ako objednávateľ autobusovej dopravy, tak by sa podarilo nájsť riešenie tejto situácie (hodila by sa aj funkcia dispečera, ktorí by zavolal vodičovi, aby tie 2 minútky v stanici počkal).



Využívajú bezplatnú prepravu naozaj tí, ktorí to potrebujú?




Výprava vlaku Os 7852 v stanici Štrba (18.2.2015)


Pri pohľade na sociálnu situáciu v našom štáte je táto otázka naozaj na mieste. Mnohí dôchodcovia dnes poberajú dôchodok, ktorí prevyšuje minimálnu mzdu, nehovoriac, že na bezplatnú prepravu majú nárok aj poberatelia výsluhového dôchodku. Podľa môjho názoru je to absolútne nespravodlivé voči rodičom pracujúcim za minimálnu mzdu, ktorí musia živiť svoje deti, platiť inkaso a nedajbože ešte aj hypotéku. Čo sa týka študentov, bezplatnú prepravu vidím ako opodstatnenú v prípade prepravy z miesta bydliska do školy. Zámer, aby študenti cestovali vlakom a spoznávali krásy Slovenska veľmi nevyšiel a namiesto toho veľa a študentov spoznáva zákutia krčiem podľa možností čo najďalej od bydliska, aby vytriezveli už vo vlaku a nie doma pred rodičmi.



Poklesla kultúra cestovania vlakom s príchodom bezplatného cestovania?




Vlak 8306 čaká v stanici Kežmarok na svoj "druhý diel" zo Starej Ľubovne, aby spolu mohli pokračovať do stanice Poprad-Tatry (17.12.2016)


Nad odpoveďou na túto otázku sa netreba dlho zamýšľať. To, že sa nasadia staršie vozne, aby sa zvýšila kapacita mi nevadí. Podstatou prepravy je predsa dostať sa z miesta A na miesto B. Nikdy som sa nestretol s tým, že by bol vozeň špinavý, vyšiel by som celý od blata alebo zmoknutý. Keď bol ten vozeň pred niekoľkými rokmi úplne vyhovujúci, prečo by mne mal dnes vadiť? Možno je to len môj pocit, ale budem rád ak mi dáte za pravdu, že Slováci sú v oblasti cestovania strašne rozmaznaní a vadí im aj to, že na lokálke do Banskej Štiavnice nie je vo vlaku Wi-Fi. Ľudia s nárokom na bezplatnú prepravu si túto vymoženosť často nevážia. Miesto toho, aby si doma na internete (alebo z informácií poskytnutých v pokladni) naštudovali, aký lístok potrebujú, na čo majú nárok a na čo nie, tak sa budú radšej vo vlaku hádať s vlakvedúcim/sprievodcom a tváriť sa ako najmúdrejší na svete. Osobne takúto situáciu keď sa niekto takto tvári zažívam asi každý týždeň. Veľký rozruch vyvolalo obmedzenie bezplatných mesačných traťových lístok len na vlaky kategórie Os a Rex. S týmto úplne súhlasím, nakoľko som mal možnosť zviezť sa v "šesťtovkových" rýchlikoch v piatok a v nedeľu, no študentov s mesačným lístkom tam bolo neúrekom. Pre študenta, ktorý je „online“ takmer nonstop, predsa nemôže byť problém, aby si do pár minút nezabezpečil lístok s miestenkou. Ďalším faktorom, ktorý prispieva k “zvýšeniu“ kultúry cestovania je samotné správanie študentov. Kto z nás sa ešte nestretol s kupé, ktoré malo zatiahnuté závesy, zvnútra sa ozýval hlasný smiech študentov a vôňu destilátov bolo cítiť až na chodbičku? Niektorí dôchodcovia si to možno často neuvedomujú, ale počúvať ich príbehy, ktoré rozprávajú hlasno, aby každý vedel aké má problémy a u akého doktora dnes bol, nie je tiež dvakrát najpríjemnejšie. Všeobecným problémom sú samozrejme batohy vyložené na sedadlá a ľudia stojaci v uličke, i keď je polovica sedadiel prázdnych. Zmeniť tieto návyky je však boj na dlhé trate.




Mimoriadny vlak v Nitrianskom Pravne pri príležitosti 120. výročia trate Veľké Bielice - Prievidza (14.5.2016)


Samostatnú kapitolu tvoria školské výlety. Tí z nás, ktorí niekedy nahlasovali skupinu nad 20 ľudí zrejme vedia, že to nie je práve najjednoduchšie. To však v žiadnom prípade neospravedlňuje nezodpovedné konanie učiteľov, keď povedia skupine 90 žiakov, aby si zabezpečili lístok vo vlastnej réžií, pričom väčšina z nich si to nechá na poslednú chvíľu pred odchodom vlaku. Osobne by ma zajímalo ako by sa tlačili niekde v bagete alebo podobnej krabici. Z mnohých osobných skúseností by som spomenul 2 situácie. Niekoľko tried nemenovanej strednej školy išlo na výlet a na trati bola výluka s NAD. Samozrejme skupina nebola nahlásená. O pokoji vo vlaku sa rozhodne hovoriť nedalo a do autobusov NAD sme sa zmestili len tak tak. Druhá skúsenosť sa odohrala na hlavnej trati vo vlaku EN 443. Tentokrát celá stredná škola sa vlakom snaží presunúť z Popradu do Košíc. Lístky si samozrejme kupujú ráno a po príchode do Popradu vlakvedúci iba neveriacky krúti hlavou.




REx 723 čaká na svoj pravidelný odchod zo stanice Veľké Uherce (23.11.2016)

Pár slov na záver...

Na mieste teda vystáva otázka, či sú ľudia ochotný vyhovieť aj niekomu inému a umožniť mu v kľude sa vlakom niekam prepraviť, alebo myslia iba na seba a na to ako obísť pravidlá. Je to dosť vážna otázka, nad ktorou by sa mohol zamyslieť každý človek, ktorý chodí vlakom. Bude to v cestovaní prínosom pre okolie, ak si nastúpi človek, ktorého budú mať spolusediaci radi, alebo si prisadne človek, ktorý bude iným znepríjemňovať ich cestu?




R 949 (vľavo) a R 838 (vpravo) v stanici Banská Bystrica (3.2.2017)


Ak ste sa dočítali až sem, tak som rád, že vás môj názor zaujal. Ďakujem, že ste si to dočítali až do konca a prajem vám pekný zvyšok dňa.

autor: dunihlav11


Tento článok nájdete na stránke railtrains.sk http://www.railtrains.sk

URL tohoto článku je: http://www.railtrains.sk/modules/AMS/article.php?storyid=1724