PRAVÁ TATRANSKÁ ZIMA NIELEN S ‘‘TROJČAŤOM‘‘

railtrains.sk

Dátum:  04.03.2019 0:00   |   Rubrika:  Z tratí ŽSR a SŽDC   |   Vytlačené:  21.03.2019 10:37

 Hneď na začiatku nového roka 2019 som v rámci svojej dovolenky navštívil naše slovenské veľhory – Vysoké Tatry. Krátky pobyt vo Vysokých Tatrách som absolvoval v dňoch 2. až 4. januára 2019. Cieľ mojej cesty nebol len tak náhodný, ale vopred naplánovaný. Ubytovanie v Starom Smokovci v zariadení ŽSR si treba totiž rezervovať niekoľko mesiacov dopredu (ale že doslova, lebo tu je vždy ''vypredané''). Takže Tatry 2019 boli z mojej strany plánované ešte niekedy koncom leta a začiatkom jesene roka 2018. V mojich plánoch návštev počas tohto krátkeho pobytu toho bolo viac. Chcel som navštíviť Štrbské Pleso, Hrebienok a tatranský ľadový dóm, ešte vianočne vyzdobený večerný Poprad, absolvovať okružnú jazdu ''trojčaťom'' a pozemnou lanovkou na Hrebienok či navštíviť Reinerovu útulňu. Takže celkom slušný sumár, no nie všetko sa samozrejme pre krátkosť času dalo stihnúť.











Na samotnú cestu do Popradu som si vybral dňa 2.1.2019 rýchlik R 603 PSS Lišiak s príchodom do Popradu o 12:38 hod. Prišli sme relatívne načas, možno len s drobným meškaním. Hneď po vystúpení som mal v pláne ísť na obed a využil som možnosť vyskúšať sa najesť priamo na železničnej stanici Poprad-Tatry. To ma neskôr aj celkom príjemne potešilo. Na poschodí popradskej železničnej stanice je totiž už rok (od januára 2018) otvorená reštaurácia „Kalibra“ prevádzkovaná spoločnosťou Wagon Slovakia Košice. V reštaurácií je možnosť si vybrať z troch jedál a polievky, šalátov a nápojov či iných príloh. Cena menu je 3,9 Eur a podáva sa od 10:30 do 14. hod. Varí sa aj v sobotu a nedeľu, takže kto cestuje a nemá čas sa ísť najesť do mesta, môže využiť čas na obed priamo na železničnej stanici. Celkom mi tam zachutilo a určite sa tam zastavím pri svojej ceste aj nabudúce. Tieto stravovacie služby zo strany železníc v reštaurácií s výhľadom na Tatry musím ako cestujúci len pochváliť. Pre prípadných záujemcov, ktorí sa chcú ísť sem najesť len doplním, že reštaurácia sa nachádza na poschodí prestupnej haly TEŽ a je výťahom prístupná aj pre imobilných cestujúcich. Stačí sledovať len navigačné tabule vo vestibule....Po dobrom obede som sa ešte pomotal asi hodinu na stanici a sledoval bežnú železničnú prevádzku. Neskôr som pokračoval jazdou po TEŽke do Starého Smokovca. Tu som sa po vybavení istých drobných formalít v meste išiel ubytovať do zariadenia ŽSR, ktoré je priamo v stanici. Čas od obeda rýchlo uplynul a zrazu bolo 16 hodín no a vonku už tma. Predsa len toho denného svetla je na Nový rok o ten povestný slepačí krok viac......

Ešte pred dovolenkou som sa náhodou z internetových železničných stránok dozvedel, že práve v čase mojej návštevy bude jazdiť po sieti TEŽ tatranská električka prezývaná „trojča“, ktorá mala na jeseň v roku 2018 premiéru s cestujúcimi po dlhoročnej oprave v depe Poprad. Toho som sa chystal jednoznačne využiť. O električku sa stará a prevádzkuje ju Veterán klub železníc Poprad. Na toto vozidlo si osobne pamätám ešte ako malé dieťa, keď som prakticky každoročne pravidelne chodil hlavne v zime do Tatier. Odvtedy som si ho vlastne pripomenul naživo až teraz. Posledné kusy „trojčiat“ dojazdili na sieti TEŽ niekedy v rozmedzí rokov 2003-2005. Dovtedy jazdili v súbehu s prvými kusmi novo vyrobených jednotiek radu 425.95 (vyrábané v rokoch 2000 - 2006). Po tomto období ich plne nahradili súčasné hranaté jednotky prezývané aj „tetrapaky“ radu 425.95 z produkcie konzorcia fy. Stadler, Adtranz (ABB Daimler-Benz Transportation) a ŽOS Vrútky.

Počasie hneď v prvých dňoch roku 2019 „zamiešalo karty“ vďaka výdatnému neustávajúcemu sneženiu. Snežilo takmer dva aj pol dňa v kuse. Táto skutočnosť dávala vysokú nádej zhliadnuť na sieti TEŽ aj vozidlá, ktoré sa tu v bežnej prevádzke neobjavujú (pluh, fréza). Pre zlé počasie hneď v úvode nového roka a pre prekážku na trati (zrejme spadnutý strom) nepremávala pozemná lanovka na Hrebienok. Takže Hrebienok som obojsmerne absolvoval vo vetre a mraze pekne po vlastných....

Ťažiskom môjho výletu do Tatier bolo previezť sa a odfotografovať si tatranské „trojča“ alebo teda tatranskú trojdielnu električku (z čoho vznikla aj jej prezývka). „Trojča“ jazdilo podľa programu okrem iných dní aj dňa 4.1.2019, teda v deň môjho návratu domov. Trasa bola naplánovaná z Popradu cez Starý Smokovec na Štrbské Pleso, odtiaľ späť do Smokovca s pokračovaním do Tatranskej Lomnice. Po návrate z Lomnice do Smokovca sa otočilo na tejto krátkej trase ešte raz a potom ukončilo toto celodenné kolo jazdou zo Smokovca do Popradu a ďalej strojne do depa už len s personálom. Pri jazde smerom zo Smokovca na Štrbské Pleso sme išli v určitých úsekoch pomaly, len na dohľad, pretože pred nami nám cestu v snehu prerážala snehová fréza idúca z depa Poprad. Ja som s „trojčaťom“ absolvoval úsek Starý Smokovec - Štrbské Pleso - Starý Smokovec - Tatranská Lomnica a späť do Smokovca, kde som jazdu ukončil.

Snáď padne vhod si pripomenúť aj pár faktov o týchto elektrických jednotkách. Napríklad aj to, že „trojčatá“ po svojom vyradení neputovali všetky do šrotu. Tieto elektrické jednotky sa používali v minulosti na sieti TEŽ ako protinámrazové vozidlá, keď svojou jazdou so zdvihnutým zberačom obíjali námrazu z trolejov v prípade jej výskytu na trakčnom vedení za nepriaznivých poveternostných podmienok. Rovnako sa používali aj ako brzdiace vozidlá pri preprave neadhéznej zubačky z Štrbského Plesa do depa Poprad, keď táto smerovala na revíziu či opravu. Celkovo bolo v rozpätí rokov 1963 (vývoj), 1968 až 1970 vyrobených 18 ks jednotiek radu 420.95 (pôvodne označených ako EMU 89.0) vrátane prototypu EMU 89.0001 s rozchodom 1000 mm. Jednotky vyrábal závod ČKD Praha oborový podnik, závod Tatra Praha-Smíchov. Ich nástup na sieť TEŽ bol v máji roku 1967 po ukončení testovacích jázd. Bolo tomu tak aj preto, lebo v Tatrách sa vtedy chystali 28. Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970 (zúčastnilo sa ich 500 športovcov z 25 krajín sveta) a vtedajšie súpravy už nedokázali pokryť dopyt na kapacitu zo strany cestujúcich. Rovnako ich už nebolo vhodné použiť v prevádzke ani po technickej stránke. Prvý prototyp označený ako EMU 89.0001 vyrobil závod ČKD Tatra Praha Smíchov v roku 1965. Cena prototypu bola 890 050 Kčs. Závod ČKD Tatra Praha Smíchov bol známy hlavne svojou výrobou električiek určených pre mestské dopravné podniky prakticky po celom svete. Posledné 4 jednotky, alebo „trojčatá“ s číslami 0015 až 0018 boli dodané v priebehu roka 1970. V čase ich výroby mali tieto jednotky problém s gumovou izoláciou strechy a s izoláciou v mieste prechodu medzi jednotlivými jej časťami. V súčasnosti sa v rušňovom depe Poprad nachádzajú 2 jednotky, konkrétne 420.953 (zrejme ďalšie nádejné budúce historické vozidlo) a 420.959 (pôvodne ako EMU 89.0009, dnes vedené už ako historické vozidlo). Obe električky sú v starostlivosti spolku Veterán klub železníc Poprad o.z., a sú určené pre muzeálne účely a nostalgické jazdy.

Systém zmeny označenia týchto jednotiek po roku 1988 bol taký, že napr. pôvodné vozidlo označené ešte niekedy v roku 1988 ako EMU 89.0003 bolo preznačené ako 420.953-2, takže prebratá bola posledná číslica z druhej číselnej skupiny pôvodného označenia, tu konkrétne číslica „3“. Celá koncepcia „trojčaťa“ vychádza z koncepcie pôvodných električiek radov T a K určených pre mestskú prevádzku. „Trojča“ sa skladá z troch článkov, ktoré sú vzájomne kĺbovo spojené do jedného prechodného celku. Stredný diel je určený výhradne pre cestujúcich, zatiaľ čo krajné diely majú okrem miest pre cestujúcich aj kabíny rušňovodičov. Všetky kĺby spočívajú na tzv. Jakobsových podvozky (spoločný podvozok pre dva susedné diely). „Trojča“ ponúka 120+14 (sklopné sedačky) miest na sedenie, 156 miest na státie. Celkom dokáže odviezť 290 stojacich a sediacich cestujúcich. Vyvinie max. rýchlosť 50 km/h. Pre „trojča“ sú typické červené plastové sedadlá v prevedení 2+2 oproti sebe a kovové popolníky umiestnené v bočnej časti skrine vozidla. Vozidlo spadá svojim riešením interiéru do 2. vozňovej triedy. Tu bolo v minulosti povolené fajčenie....preto tie popolníky po stenách. Rozchod „trojčaťa“ s celkovou hmotnosťou 47,4 t je 1000 mm. Vozidlo má usporiadanie pojazdu Bo' Bo' Bo' Bo'. Dĺžka „trojčaťa“ cez nárazníky je 37,534 m. Vozidlo je široké 2,65 m. Samozrejmosťou je kútik pri nástupných dverách, kde sa dali odložiť lyže do stojanov a batožina. Do vozidla sa nastupuje po schodoch cez dvojo článkových (skladacích) dverí umiestnených z každej strany vozidla. Článkové (skladacie) dvere na „trojčati“ sú po oboch stranách, nakoľko na sieti TEŽ sú nástupištia rozmiestnené po oboch stranách trate. Odber napätia o hodnote 1,5 kV DC (jednosmerné) zabezpečujú dva plné pantografy umiestnené nad krajnými článkami vozidla. Trakčné motory s trvalým výkonom á 320 kW zabezpečujúce vozidlu dostatočný výkon sú umiestnené priamo v podvozkoch.

Poďakovanie za sprevádzkovanie ďalšieho historického vozidla patrí všetkým rukám aj hlavám, ktoré sa pričinili o jeho znovuzrodenie do prevádzkyschopného stavu. Toto vozidlo tvorí neoddeliteľnú súčasť prierezu historickým vozidlovým parkom Tatranských elektrických železníc a jednoznačne si v ňom našlo svoje dôstojné miesto.

Toľko snáď nateraz slovom a poďme zhliadnuť na nasledovný obrazový materiál zhotovený vo Vysokých Tatrách počas prvých dní nového roka 2019....

Na úvod zopár fotiek z dokumentovania bežného „železničného“ diania v žst. Poprad-Tatry a Starý Smokovec z dní 2. a 3.1.2019.






Popradská „včielka“ 742 398 zachytená pri jazde z depa do stanice za účelom vykonania posunu so súpravou osobných vozňov, ktoré prišli na osobnom vlaku Os 7816 od Košíc.





Vectron 383 103 ZSSK zastavil pri 1. nástupišti s vlakom R 611 Fixinela idúcim z Bratislavy do Košíc.





Súprava dopravcu LeoExpress 480 003 idúca ako vlak LE 1359 z Prahy do Prešova zastavila v Poprade pri 1. nástupišti.





Vlak EN 444 Bohemia z Košíc do Prahy vezie od Popradu aj autovozeň a v Poprade má pobyt takmer 30 minút. Na snímke je zachytená súprava lôžok a autovozňa tesne pred posunom, keď rušeň 742 398 ZSSK obehne súpravu a zatlačí vozne na koniec vlaku, ktorý príde od Košíc. Cesta do Prahy je dlhá 604 km a vlak ju prejde za niečo málo viac ako 8 hodín. Spoj EN 444 nie je pravidelný vlak, jazdí len v určité dni v roku.





Dvojica „tetrapakov“ 425 951 a 425 xxx zastavuje podvečer druhého januárového dňa za hustého sneženia v Starom Smokovci ako vlak idúci na Štrbské Pleso.



Mráz, sneh a vianočné svetlá dominovali a dotvárali krásnu atmosféru ladiacu s vysokohorským prostredím Starého Smokovca.




Mráz a sneh čarujú pri pohľade z mojej izby von oknom.....





Vianočná výzdoba mestského úradu Starý Smokovec.





Druhý januárový deň, hlboká noc a „tetrapak“ 425 965 stojí odstavený v stanici Starý Smokovec. Vonku stále sneží....





Úzkorozchodné prasiatko 702 950 z depa Poprad s obojstranným pluhom zastavuje po príchode od Štrbského Plesa už v hlbokej noci v Starom Smokovci. Chlapi z mašiny idú odhrabávať sneh z perónov. Potom prasiatko prepluhuje trať do Tatranskej Lomnice a vráti sa späť, aby ešte prebehlo s pluhom všetky voľné koľaje v stanici Starý Smokovec a následne sa vráti strojne dole do Popradu do depa. Svetlá v stanici Starý Smokovec už čoskoro zhasnú......Prevádzka a služba nastupuje na druhý deň až skoro ráno.





Na ďalší deň je do boja so snehom povolaná ťažká technika v podobe nakladača, ktorý odvážal sneh z priestoru stanice Starý Smokovec do lesíka oproti.





Každú hodinu je v stanici Starý Smokovec takýto ruch. Stretávajú sa tu vlaky idúce na smery Tatranská Lomnica, Štrbské Pleso a Poprad. K vlaku smerujúcemu na Štrbské Pleso sa „priplietla“ ešte aj nemecká snehová fréza povolaná z depa Poprad.








Nemecká snehová fréza 2/U 693 001 z depa Poprad odchádza za hlasitého trúbenia smerom na Štrbské Pleso. Píše sa dátum 3.1.2019 a sneženie stále neprestáva.





Sneh a mráz čarujú aj na spojení dvoch „tetrapakov“. Zamrznuté spriahadlo a kábel viacčlenného riadenia sú však do tohto prostredia bezpečne navrhnuté.......





Grandhotel Starý Smokovec a jeho interiérová vianočná výzdoba lákali nejedných turistov prísť sa pozrieť.......





Pozemná lanovka na Hrebienok mimoriadne nepremávala pre prekážku na trati. Koľaje a ťažné laná sú tam kdesi pod snehom......Takže na Hrebienok a aj späť dole ostávalo ísť pekne po vlastných v zime a vetre.......Bolo treba dávať pozor na sánkarov idúcich z Hrebienka dole, každú chvíľu nejakí vybehli zo zákruty.....








Cesta na Hrebienok a zasnežené tatranské pohľady........





Konečne Hrebienok na dohľad, ostávajú posledné stovky metrov cesty do kopca, vonku sa už stmieva. Vľavo v hmle nad budovou stanice pozemnej lanovky je hrebeň Slavkovského štítu.





Tatranský ľadový dóm 2019 ako TOP atrakcia tohtoročnej zimnej tatranskej sezóny. Jeho návšteve predchádzal môj pád na snehu a ľade priamo na Hrebienku, no našťastie som sa len trochu udrel, fotoaparát ostal nepoškodený a tak som vstal, oprášil sa od snehu a pokračoval ďalej. Šiestym rokom je verejnosti bezplatne sprístupnená takáto nevšedná krása ľadu. Tento rok majú turisti možnosť zhliadnuť 225 ton ľadu v podobe nádherného diela do konca apríla 2019 (pokiaľ to samozrejme počasie dovolí a skôr sa veľmi neoteplí).



Vnútri nafukovacej kupoly Tatranského ľadového dómu o priemere 25 m je udržiavaná stála teplota hlboko pod nulou pomocou ventilátorov. Tento rok bola téma na spracovanie 1880 blokov ľadu Bazilika sv. Petra vo Vatikáne a Berniniho stĺpová kolonáda na nám. Sv. Petra taktiež vo Vatikáne. Ako zaujímavosť uvediem, že okrem iných sochárov z rôznych kútov sveta sa na stavbe súčasného ľadového diela v Tatrách podieľala aj sochárka z amerického Texasu. Priemer ľadovej kupoly ľadového chrámu je 3 m a jeho celková výška je až 11,5 m (!) čo je naozaj rekordný rozmer. Z doterajších ročníkov Tatranského ľadového dómu na Hrebienku žiadne z diel zhotovených z ľadu na tomto mieste takýto rozmer neprekonalo. Kupola je podopieraná 9 rebrami. Ľadové sochy anjelov po stranách sú vysoké až 2,5 m. Farebné prvky v ľade sú originálne sklenené vitráže zhotovené presne k tomuto dielu. V nafukovacej kupole, kde je tento ľadový chrám je umiestnená vyvýšená drevená plošina, odkiaľ sa dá toto ľadové dielo dobre fotografovať ako celok z mierneho nadhľadu.







Stĺporadie s ľadovými medveďmi a ľadová socha anjela ako jedny z viacerých ľadových sôch Tatranského ľadového dómu 2019.





Vonku sa už zotmelo a ja sa vraciam peši dole do Smokovca. Posledný pohľad na nočný Hrebienok a nočný horský hotel aj cez objektív môjho nového fotoaparátu.





Večer ešte stíham vlak do Popradu, chcem si pozrieť vianočne vyzdobené mesto. Na snímke je vianočná vstupná brána do pešej zóny na nám. Sv. Egídia.





Vianočná svetelná guľa v parku v centre Popradu.





Vianočné podsvietené ozdoby na nákupnom centre Forum Poprad.








Vianočný park a námestie s vianočným stromom a stánkami s občerstvením. V Bratislave už vianočné trhy dávno skončili, no v Poprade nebol problém dať si ešte aj na tretí deň z nového roka 2019 punč, teplý čaj či varené víno alebo aj niečo pod zub.





V posledný deň môjho pobytu vo Vysokých Tatrách som objektív zamieril hneď ráno na čiste prírodnú zimnú výzdobu stanice v Starom Smokovci.





Železničná stanica Starý Smokovec aj s pozadím po viacdennom neustálom snežení ako zo zimnej rozprávky......
Pomaly sa pripravujem na príchod „trojčaťa“ z Popradu.





Je pár minút po pol desiatej a do stanice Starý Smokovec vchádza „trojča“ EMU 89.0009 ako historické vozidlo VKŽ Poprad.





„Trojča„ v Starom Smokovci s pozadím stanice.





Nesmie chýbať ani typová zimná snímka nasvieteného „trojčaťa“ VKŽ Poprad bez ľudí.





Aké by to bolo bez spoločnej snímky dvoch generácií vozidiel TEŽ - „tetrapaku“ a „trojčaťa“......





Mojou premíérovou jazdou „trojčaťom“ po dlhých rokoch sa dostávam na Štrbské Pleso. Dlho tu nestojíme, lebo meškáme na príchode, zakrátko sa vraciame späť do Smokovca. Ja využívam krátky čas a fotím snehovú frézu 1/U 995 951 ZSSK jazdiacu dňa 3.1.2019 na ozubnicovej železnici (OŽ) Štrba – Štrbské Pleso.





Snehová fréza na ozubnicovej železnici v akcií.....





Nemecká snehová fréza Tatranských elektrických železníc (TEŽ) v akcií spolu s „trojčaťom“ v stanici Štrbské Pleso.








Nemecká fréza sa pomaly blíži k zarážadlu kusej koľaje stanice Štrbské Pleso.





Snehový „vodotrysk“ z frézy počas jej práce spôsobil doslova hmlu.





Výrobný štítok nemeckej snehovej frézy z roku 1971 prezrádza, že výrobcom je nemecký strojársky závod „Martin Beilhack“, Maschinenfabrik und Hammerwerk Ges.m.b.H Rosenheim, West-Deutschland.





Cestou z Štrbského Plesa sa naskytol aj takýto „biely“ pohľad. Na zábere vidno osobné auto na ceste zo Smokovca na Štrbské Pleso.








Cestou zo Štrbského Plesa stojíme viac ako 10 minút vo Vyšných Hágoch, pretože oproti nám idú krátko po sebe dve zmeškané súpravy osobných vlakov TEŽ smerom na Štrbské Pleso, my ich musíme vykrižovať. Ostáva mi trochu času do odchodu. Vidím, že aj personál vystupuje, tak som sa odvážil mimo súpravu aj ja (predsa nechcem ostať len tak v stanici) a dokumentujem „trojča“ v stanici Vyšné Hágy.





Cestou dokumentujem aj krásnu tatranskú architektúru, na snímke je vila Iskra na vstupe do Smokovca.





Počas jazdy do Tatranskej Lomnice zachytávam cez okno ako na parkovisku v Starom Smokovci vykladal nakladač z poľského kamióna palety s krabicami, v ktorých boli bloky ľadu. Tie putovali na Hrebienok, kde sa konal 7. ročník podujatia Tatry Ice Master 2019. Počas dvoch dní ľadoví sochári z 10. krajín sveta vdýchli život 50-tim tonám ľadu a premenili ich na 35 unikátnych ľadových sôch.





V Tatranskej Lomnici dokumentujem generačné stretnutie dvoch hlavných predstaviteľov typických vozidiel TEŽ za posledné desaťročia.





Nasvietený pohľad na oddychujúce „trojča“ v koncovej stanici Tatranská Lomnica zo dňa 3.1.2019.





Pamätný cestovný lístok z prvej jazdy „trojčaťa“ za rok 2019 z Tatier.




Na záver si dovolím doplniť do tejto reportáže niekoľko snímkov na detaily „trojčaťa“ ,hlavne z jeho interiéru.




Pôvodná mapa z éry ČSD zobrazujúca sieť železničných tratí vo Vysokých Tatrách a okolí (dnes trate TEŽ, OŽ a ŽSR).





Zaujal ma v stene zabudovaný kovový popolník s logom ČSD. Voľakedy boli vozidlá osobnej dopravy 2. triedy za éry ČSD fajčiarske.





Poradie zastávok a staníc na sieti TEŽ za éry ČSD. Vľavo je trať Starý Smokovec – Tatranská Lomnica ako trať s číslom 2 a vpravo zase trať Poprad – Tatry – Štrbské Pleso s číslom 1. Zaujala ma dnes už neexistujúca stanica alebo zastávka (?) s názvom Veľká a Veľká – zastávka. Takže v minulosti došlo zrejme k preložke trate TEŽ na určitom úseku od Popradu na Starý Smokovec.......(?).





S láskavým dovolením personálu dokumentujem pracovisko rušňovodiča „trojčaťa“. Takáto snímka jednoducho nesmie u mňa chýbať.....





Výrobný štítok „trojčaťa“ prezrádza, že súprava bola vyrobená v roku 1969 v ČKD Praha (závod Tatra, Praha Smíchov, kde sa vyrábali hlavne električky).





Detail prechodového mechu, káblového prepojenia na streche a tzv. Jakobsovho podvozku, ktorého jednou z všeobecných výhod platných pre tento typ podvozku je väčšia bezpečnosť v prípade vykoľajenia vozidla, keď jednotlivé spojené diely vozidla menej vybočujú z osi koľaje. Náročné je však rozpojenie jednotlivých dielov súpravy v prípade ich opravy v dielni.





Detail interíéru vozidla. Dobre je vidno osvetlenie, sieťkové poličky na batožinu a červené plastové sedadlá spolu s popolníkmi zabudovanými v stene pod oknami. Plastové sedadlá však vo všeobecnosti z dnešného pohľadu neposkytujú prílišné pohodlie cestujúcemu pri dlhšej jazde, zato však je rýchlejšia ich údržba (čistenie). Samozrejme v tomto prípade dotvárajú originálnosť súpravy „trojčaťa“, veď predsa tieto súpravy opúšťali brány podniku ČKD s takýmito sedadlami už od výroby.





Detail vnútorného prechodu medzi jednotlivými článkami „trojčaťa“.





Čas sa naplnil, môj krátky ale zato intenzívny zimný výlet sa pomaly ale iste končí a ja dokumentujem ešte z nástupišťa TEŽ posledný záber na zasneženú panorámu Vysokých Tatier. Tenká oblačnosť vzadu nad štítmi dáva „predzvesť“, že sa po slnečnom dni blíži zmena počasia. Večer a v noci bude opäť snežiť......




Dúfam, že sa táto zmes vianočných, železničných aj zasnežených fotografií so slovenskými veľhorami bude čitateľom aspoň trochu páčiť a prinesie Vám zaujímavé pohľady hlavne na nie celkom bežné vozidlá vyskytujúce sa na sieti TEŽ a OŽ zachytené pri ich činnosti. Tieto vozidlá tu možno stretnúť len v zime a aj to za špecifických zimných poveternostných podmienok a to si myslím pridáva snímkam na ich originalite a vzácnosti.





Autor textu a fotografií: Ing. Vladislav Bokora (nick: volod)



Tento článok nájdete na stránke railtrains.sk http://www.railtrains.sk

URL tohoto článku je: http://www.railtrains.sk/modules/AMS/article.php?storyid=2005