Príbeh zvaný GORILA...

...alebo 35 rokov prevádzky a milióny kilometrov za sebou...
Diel štvrtý : Nové kabáty, nové pohľady…
K histórií neodmysliteľne patrí aj veľmi diskutovaná zmena náterov rušňov. Niekomu sa páčia pôvodné továrenské nátery, niekomu trošku spestrené rušňovými čatami, čiste každý z nás má na to svoj pohľad či názor. Štvrtý diel nášho seriálu preto venujeme tejto, nazvime to ľudovo – problematike, pri ktorej dáme väčší priestor fotografiám, ktoré výstižne a lepšie dopovedia všetko, čo nebude napísané...

Náter, aký má vlastne byť ? Jednoznačnú odpoveď nepovie z nás nikto, každý bude zastávať či presadzovať svoj názor. Má byť výrazný, elegantný, pestrý ? Potrebuje 300 či 600 mm bezpečnostný pruh ? Sám neviem čo na to povedať. Z môjho pohľadu mám rád niečo pestrejšie a bol som vždy proti uniformite. V jednom sa asi zhodneme všetci, ak je rušeň čistý, to je jeho najlepšia vizitka, ak je znečistený, nepomôže mu žiadne zvýraznenie. Pri samotnej výrobe rušňa bol, nazvime to – projektovaný náter dizajnérom či dobovo povedané – priemyslovým výtvarníkom. Z pohľadu škodováckych rušňov si stačí spomenúť na nátery „bobín“ či „laminátok“, ktoré patrili k vrcholu atraktívnosti spojenej s dizajnom rušňa. Ďalšie pokusy zo strany železníc boli rôzne, niekedy lepšie, niekedy horšie a povedzme si úprimne, zvyčajne sa vracalo späť k pôvodnému farebnému riešeniu, čo už samo o sebe vypovedá o popularite a väčšinovom názore....

Vráťme sa k našim „gorilám“, dvojsystémovým rušňom ES 499.0 / 350, ktoré boli z výroby dodávané v jednoduchom, ale priliehavom nátere. Prototypy boli ešte sfarbené odlišne. Prvý stroj ES 499.0001 bol v kombinácii modro šedej a sivo šedej, lebo takáto bola prvotná predstava o jednotnom nátere dvojsytémových rušňov ČSD, no prax ukázala, že rušeň je elegantný, ale nevýrazný v koľajisku. Pre účely veľtrhov v Brne (001) a nemeckom Lipsku (002) sa v roku 1974 obidvaja prototypy urobili v svetlo červenom nátere s krémovým pozdĺžnym pásom a čiernym spodkom. Rušeň ES 499.0002 bol pravdepodobne v tomto nátere aj vyrobený a následne podrobený prototypovým skúškam. Sériovo vyrobené rušne mali kombináciu stredne krémovej a návestnej modrej, zberače prúdu červené, podvozky stredne šedé a jediným spestrením boli hrubo bielou farbou lemované nárazníky. Jednalo sa už o prvú generáciu unifikovaných náterov ČSD, postupne vyvíjaných od počiatku 70. rokov a spočiatku praktikovaný len u výrobcov a len niektorých radov či sérií. Dodatočne to upravoval „farebný“ výnos FMD 6817/76-12 z 29.1.1976, ktorý predpisoval dvojsystémovým hnacím vozidlám náter v modrej, jednosmerným v zelenej a striedavým v červenej kombinácií. Treba spomenúť, že po ukončení skúšok prototypov a definitívneho odovzdania k ČSD boli aj tieto prefarbené do náteru podľa uvedeného výnosu.

K prvej, ešte menšej zmene náterov dochádza v roku 1982 dodatkom FMD 6385/82-12 platného zo dňa 25.1.1982, ktorý s úmyslom so zvýšením bezpečnosti železničnej dopravy zaviedol dosadzovanie 300 mm žltých bezpečnostných pruhov na čelá vozidiel, uvedených ako oranžová návestná a žltá chrómová. No, ťažko napísať, čo bolo myslené u týchto vybratých dvoch odtieňov farieb, pravda je taká, že len na gorilách sa vystriedali minimálne v šiestich farebných odtieňoch, od červeno- ružovej až po klasickú žltú záležalo na dostatku náterových hmôt v ŽOS, ale obecne sa modré skrine obohatili o oranžové pásy, len výnimočne žltými. Zhodne nebolo určené, v ktorej časti sa má pruh ukončiť, takže hlavne modelári si museli riadne prezrieť svoj námet na model, či má pruh zahnutý len pár centimetrov na bok kabíny, alebo ho má vedený až po vstupné dvere na stanovište. Zaujímavé napríklad bolo, že ES 499.0001 dostala po oprave násilného poškodenia v ŽOS bezpečnostný pruh k 30. 11. 1983, ale opravená ES 499.0002, ktorá prišla zo ŽOS 30. 6.1984, ho naopak nemala a musel sa na východnom domaľovať. Postupom času sa aj upevnil turnus a turnusové obsadenie rušňov, čo kladne prispelo k údržbe a vzhľadu vozidiel, ktoré začínali byť čistejšie i farebne pestrejšie doplnkami, ktoré si urobili rušňové čaty. Už z diaľky ste poznali, či ide napríklad 001, 002, 004, 005, 009, 013...jednoducho, stali sa z nich krásavice ! Na konci 80. rokov, kedy sa menilo náterové schéma a odtieň oranž návestná už vymizol z pestrej palety, sa prechodnú dobu na krémovo-modré skrine dávali pásy už len žlté – ako v ŽOS Vrútky, tak aj pri EV prehliadkach v Bratislave, kedy sa nátery čiastočne obnovovali.

Po odskúšaní na rôznych typoch rušňov, v našom prípade na ES 499.0003, vstúpil do platnosti nový výnos farebného riešenia hnacích vozidiel FMD 19464/87-12 platný od 1. 1. 1988. Ako bolo už uvedené, tento sa najskôr skúšal na vybratých typoch vozidiel, ako prvý bol do neho uvedený nymburský okuliarnik T 478.3013. Podstatou náteru bol jednotný, 600 mm pozdĺžny žltý bezpečnostný pruh, vedený po obvode skrine rušňa. V praxi to znamenalo fakt, že na pár vozidlách vyzeral ojedinele a zaujímavo, ale postupným pribúdaním sa uniformita prestala páčiť. Z „goríl“, ako bolo už napísané, bol vybratý rušeň ešte označenia ES 499.0003, ktorý bol pristavený na dielenskú opravu do ŽOS Vrútky na základe poškodenia požiarom na R 370 „Pannonia“ vo Vlkove. Do prevádzky bol vrátený 15. 4. 1987, no náter bol predsa len trochu odlišný od toho, aký bol zapracovaný do uvedeného výnosu a to tým, že žalúzie boli nastriekané na strieborno. Na rušne 350 bol nový náter dosadzovaný až od v našich národoch významného novembra roku 1989, pričom jediný, ktorý ho na svoju skriňu nedostal, bol 350.004, ak neberiem do úvahy už zrušené rušne ES 499.0009 a 0010. Za zmienku stojí ešte údaj o 350.001, ktorá bola koncom mája 1989 odstavená pre závadu pomocných pohonov a v rámci odstavenia sa uviedla do náteru, v akom bola zobrazená na značne retušovanom propagačnom nátere ŠKODA. Vznikol však v skutočnosti zaujímavý náter, dosadené boli tabuľky s novým označením 350.001-4, nechýbal ani bezpečnostný pruh. Bolo to v čase 150 rokov železníc v Československu, ale po ich ukončení prišiel, ako to už bývalo zvykom, príkaz rušeň okamžite prefarbiť, nakoľko bolo pozabudnuté na najdôležitejší krok, podať predsa žiadosť, bez ktorej sa nič nedalo urobiť...

Po roku 1989 sa začalo postupné uvoľňovanie aj v uniformite náterov vozidiel ČSD. Prax bola taká, že sa „pootvorili dvierka“ k udeľovaniu výnimiek z farebného výnosu vozidiel ČSD, čo znamenalo zvyčajne návrat k pôvodným továrenským náterom. Ani depo Bratislava hlavné neostalo v tomto pozadu a doručilo žiadosť na FMD Praha o uvedenie náteru rušňov 350.001 a 002 do pôvodných prototypových, teda jedničku do šedej a dvojku do červenej kombinácie. Dňa 20. 5. 1991 bol odoslaný dopis riaditeľovi podniku ŠKODA Plzeň so žiadosťou o pomoc pri zabezpečení presných čísiel odtieňov farieb, na ktorý obratom prišla odpoveď. Takto sa mohlo pristúpiť k samotnému prefarbovaniu, na ktorý si robili rušňovodiči svojpomocne. Ako prvý bol na prefarbenie pristavený 350.001, ktorý bol v noci 7. 10. 1991 v žst. Bratislava hlavná stanica odpriahnutý z R 378 Metropol a pristavený v hlavnom depe na prefarbenie. Šedý rušeň 350.001 po prvý krát v obnovenom nátere nastúpil podobne, ako v roku 1974, na čelo expresu 172 „Slovenská strela“. Bolo to v hmlisté jesenné sychravé ráno, prvými obdivovateľmi boli výpravcovia, či rušňovodiči protiidúcich vlakov, ktorí nám nejeden krát na poslednú chvíľu ukázali v oknách zdvihnutý palec. V Prahe na Smíchove nás čakali i zástupcovia federácie rušňovodičov, ktorí odfotografovali rušňovú čatu pred hrdou „jedničkou“ a poďakovali sa krásny rušeň. Späť sme sa vracali na turnusovom vlaku Ex 375 Hungaria, ktorú už netrpezlivo očakávali pri trati fotografovia...a v dnes už nepredstaviteľnej dobe bez mobilných telefónov, e-mailov, ICQ, SKYPE a iných komunikačných prostriedkov. Bol to naozaj nezabudnuteľný zážitok. Dvojka bola z prevádzky odstavená 15. novembra 1991 a o šesť dní neskôr, teda 21. novembra 1991 sa vrátila späť do prevádzky. Deň pred vianočnými sviatkami prichádza do depa Bratislava telegram č.1231, v ktorom ÚŘ ČSD Praha udeľuje súhlas o dosadenie výrobných náterov, súčasne udeľuje výnimku pre zvolenskú 754.055, ale na veľké prekvapenie doporučuje dosadiť na 350.001 300 mm bezpečnostný pruh odtieňu 6200 alebo 6201. Prečo to prišlo, nikdy sa už nedozvieme, pravda bola taká, že prebehlo aj rokovanie v Prahe, aby sa rušeň v ponechal v pôvodnom stave, odpoveď bola, že nieje viditeľný. Na otázku, prečo nemusí mať bezpečnostný pruh aj napríklad kladenská 751.088, ktorá mala zhodne bledé čelo a zachádzala do Prahy bola daná odpoveď, že to je iný prípad...

Nastal rok 1992, kedy bol do ŽOS Vrútky dňa 7. 4. 1992 spoločne s S 499.0121 pristavený najkrajší bratislavský rušeň 350.004. Pri jeho prístavbe na dielenskú opravu bola vyžiadaná obnova náteru, ktorá sa naozaj podarila, rušeň sa 22. 5. 1992 vrátil na „rakete“ R 510 v takom stave, v akom odchádzal do ŽOS, teda aj s farebnými doplnkami, ktoré si rušňovodiči robili svojpomocne. V tomto roku sa súčasne pristupuje k návratu k farebnej variante z roku 1982, teda modro - krémovej s žltým bezpečnostným pruhom na čele, výnimku tvorila jedine 350.011 s dosadeným náterom podľa výnosu z roku 1988 (v januári 1995) a 350.015 v nátere podľa návrhu ŽOS Vrútky, neskôr známeho ako „Kakadu“. Malou zvláštnosťou bola ešte 350.014, v októbri 1992 v ŽOS opatrená vtedy už pomaly opúšťaným novým unifikovaným náterom, ale v svetlo modrom odtieni. Výnimku krátky čas tvorila opäť 350.001, ktorá bola v čase 5. 10. - 22. 11. 1993 odstavená (výmena tlmičov a nápravových ložisiek) a uvedená do náteru slovenskej trikolóry v depe Bratislava východ 2. Jazdila takto len do apríla 1994,kedy bola odoslaná na dielenskú opravu v ŽOS Vrútky.

Písal sa rok 1995, keď na jeseň 17. 10. 1995 vychádza výnos farebného riešenia vozidiel ŽSR č.GR ŽSR 016-547/095-0544-Va, ktorý znamenal poväčšine návrat k pôvodným továrenským náterom. Podľa jeho pracovnej verzie sa niektoré rušne lakovali už skôr. U rady 350 to znamenalo, že prototypy budú vo veľtržnom červenom nátere a sériové rušne v klasickom modro-bielom bez bezpečnostného pruhu. Prvým takýmto rušňom, ktorý opustil brány ŽOS bola 350.019, na ktorú v depe Bratislava východ iniciatívne domaľovali bezpečnostný pruh v domnienke, že ho v ŽOS zabudli dosadiť... Takto prvé „čisto“ krémovo-modré sa stali až 350.006 a 350.005 v polovici roku 1995.

Nastal rok 2000 a opäť dochádza k zmene náteru, či možno povedať k návratu náteru podľa 350.015 z mája 1994. „Kakadu“ náter, takúto prezývku dostala farebná varianta, ktorá bola zavedená na základe výnosu 16-246/01-3024-Va zo dňa 22.11.2001 (tiež dodatočne, lebo sa tak robilo už od leta 2000). Ako prvý bol do nej v rámci EH opravy daný rušeň 350.004, ktorý bol do Bratislavy dovezený v tom čase ešte bratislavskou 363.101, ktorá sa vracala z EVY opravy v depe Spišská Nová Ves. Paradoxne práve tento stroj, ktorý po celých, v tom čase už 25 rokov prevádzky, nikdy nezmenil náterovú kombináciu.

O šesť rokov neskôr, teda v roku 2006, tu máme ZATIAĽ poslednú zmenu ( dúfajme že nebude dlho v platnosti, lebo všetko je len zatiaľ), zavedenie nového jednotného náteru „Blonski“, ktorý možno nazvať podľa odozvy fanúšikov na jeho prevedenie, ako najmenej vydarený najnevydarenejší. V čase písania tohto príspevku bol dosadený zatiaľ na päť vozidiel. Ako prvý bol v ňom predstavený 11. 3. 2006 rušeň 350.011, potom ktorom nasledovala prototypová „dvojka“. Na jar, 30.4.2007 dochádza k násilnému poškodeniu rušňa 350.016 na vlaku IC 405 vezeného 350.016 v zastávke Kostolná-Záriečie, po stretnutí s cestným motorovým vozidlom. Oprava bola vykonaná v ŽOS Vrútky a 4. 8. 2007 ukončená, pričom sa dosadil aj nový náter. Štvrtým v poradí v „blonski nátere“ je 350.003, ktorá ho obdržala zhodne po oprave násilného poškodenia zo dňa 1. 3. 2008 na EC 279 v žst. Vác MÁV. Z opravy sa tento stroj vrátil do Bratislavy ráno 24. 6. 2008. Posledným opraveným rušňom v roku 2009 v ŽOS Vrútky bola 350.004, ktorá vykonala 10. 12. 2009 skúšobnú jazdu v modro–krémovej kombinácii, na ktorú mu však bola udelená patričná výnimka. V čase písania tohto seriálu bola ukončená EH oprava 350.018, ktorá dostala blonski náter.

Toľko teda k náterom našich „goríl“. Ako ste mohli vidieť, aj táto téma zabrala dosť miesta a to sme sa snažili vybrať len to najdôležitejšie. Darmo, 35 rokov je veľké obdobie na to, aby sa dalo vtesnať do dvoch – troch riadkov. Takže je opäť čas dnešné rozprávanie ukončiť a pokračovať znova o týždeň. Takže už tradičné, dovidenia priatelia !