70 rokov od otvorenia bývalej železničnej traťovej spojky Tomášovce – Veľká Ves

railtrains.sk

Dátum:  14.05.2010 0:00   |   Rubrika:  História a spomienky   |   Vytlačené:  12.11.2019 9:38

 V dôsledku vyhlásenia všeobecnej mobilizácie v bývalej Československej republike dňa 23. septembra 1938 bola hraničná, ako aj tranzitná preprava medzi Československom na jednej strane a Nemeckom, Maďarskom a bývalým Poľskom na strane druhej zastavená.









Už 24. septembra 1938 bola zastavená preprava medzi Československom a Maďarskom cez všetky československo – maďarské prechody, okrem prechodu Čaňa – Hidasnémeti, ktorý bol zatvorený až 28.septembra 1938. Od 29. septembra bola provizórne udržiavaná preprava do Maďarska cez Párkan - Szob, Šahy – Drégelypalánk a Rapovce – Ipolytarnóc.
Obnovenie prerušenej dopravy bolo možné uskutočniť len po vyjasnení medzinárodno-politickej situácie okolo Československa, ktoré priniesla dohoda vo veci územných vyrovnaní medzi ČSR a Poľskom z 26. septembra 1938 a tzv. Mníchovská dohoda z 29.septembra 1938, podľa ktorej mala republika odstúpiť sudetonemecké územia na území Čiech a juhozápadnú časť slovenského územia Nemecku. Okrem toho mala na podklade priamych dohovorov medzi Československom a Maďarskom odstúpiť južnú a juhovýchodnú časť slovenského a podkarpatského územia Maďarsku.
Ako prvý bol otvorený 4. októbra 1938 hraničný prechod Čaňa – Hidasnémeti. Ďalšie hraničné prechody Čop – Záhony, Slovenské Nové Mesto – Sátoraljaújhely, Turňa nad Bodvou – Bodvevendégi, Linhartovce – Bánréve a Komárno – Komárom zostali aj po tomto dni zatiaľ uzatvorené. Podľa dohovorov zo dňa 11.októbra 1938 boli stanice Šahy a Slovenské Nové Mesto odovzdané maďarským železniciam. Odovzdaním stanice Šahy správe MÁV bol zrušený hraničný prechod Šahy – Dregelypalánk a tým bola zastavená všetka preprava do tejto stanice, ako aj hraničná preprava s Maďarskom cez tento hraničný prechod. Tranzitná preprava bola však aj ďalej po nejaký čas udržiavaná cez nový hraničný prechod Tompa – Ipolyság. Nebolo ale možné uskutočniť prepravu zo staníc severne od stanice Hrkovce do staníc západne od stanice Vyškovce cez stanicu Ipolyság. Táto preprava bola možná len okľukou cez stanicu Zvolen. To isté sa udialo aj po odovzdaní stanice Slovenské Nové Mesto, kde bol zrušený hraničný prechod a tak bola znemožnená preprava zo staníc ležiacich západne od stanice Čergov do staníc ležiacich východne od zastávky Borša cez stanicu Slovenské Nové Mesto. Preprava mohla byť uskutočnená len po trase Michaľany – Bánovce nad Ondavou – Užhorod – Čop. Dňa 14. októbra 1938 bola otvorená preprava cez hraničný prechod Šiatoroš – Somoskőújfalu. Súčasne ale dochádzalo aj k opätovnému zatváraniu hraničných prechodov, pretože nebola ešte definitívne stanovená československo-maďarská delimitačná čiara. Dňa 6. októbra bol zatvorený prechod Čaňa – Hidasnémeti, dňa 16. októbra prechod Rapovce – Ipolytarnóc, dňa 3. novembra Šiatoroš – Somoskőujfalu, 7. novembra prechod Parkan – Szob.
Viedenská arbitráž z 2. 11. 1938 stanovila nové československo – maďarské hranice na čiare Senec – Galanta – Vráble – Levice – Lučenec – R.Sobota – Jelšava – Rožňava – Košice – Michaľany – Veľké Kapušany, pričom všetky uvedené miesta pripadli Maďarsku. Správa ČSD musela v dňoch 5. až 10. novembra odstúpiť niektoré trate správe MÁV. A tak 10. novembra 1938 okrem iných tratí boli odovzdané aj traťové úseky Prša – Lučenec, Lučenec – Kalonda št. hranica, Lučenec – Halič, Rimavská Sobota – Ožďany a Rimavská Sobota – Jánošovce. Mestá Lučenec a Rimavská Sobota spolu so železničnými stanicami a priľahlými traťami pripadli Maďarsku. Traťové úseky ležiace severne od osi Lučenec – Ožďany zostali na území Československa . Po odstúpení tratí Maďarsku sa prikročilo k rokovaniu o otvorení hraničnej prepravy a to na podklade nových zmlúv. Dňa 22. decembra 1939 boli okrem iných prechodov otvorené aj hraničné prechody Lovinobaňa – Losonc a Kalinovo – Losonc.
Odtrhnutím železničných uzlov Lučenec a Rimavská Sobota sa miestna dráha Veľká Ves – Utekáč spolu s odbočkami Breznička – Katarínska Huta a Poltár – Sušany št. hranica odbočujúca od hlavnej trate Lučenec – Rožňava, ktorá pripadla Maďarsku, končila na severe slepo, takže bola dosiahnuteľná len cez Maďarsko.




mapa Slovenských železníc



upozornenie pre cestujúcich na peážnych tratiach

Odstúpením južných častí územia Maďarsku v roku 1938 bola prerušená aj súvislá železničná sieť Slovenska. V dôsledku toho nastali železničnej správe veľké ťažkosti pri preprave cestujúcich, batožín, spešnín zo staníc na odseknutých tratiach do ostatných staníc slovenských železníc a taktiež do cudziny. Tým trpelo aj národné hospodárstvo a hlavne prepravcovia pri preprave tovaru. Aby bol tento jav zmiernený, bývalá správa ČSD zriadila a zaviedla za prerušené železničné trate náhradné nákladné automobilové trate. Od 5.novembra 1938 otvorila nákladné automobilové linky Kriváň – Kokava nad Rimavicou, Kokava nad Rimavicou – Hnúšťa, Tisovec – Muráň, ako aj ďalšie linky smerom na východ republiky. Keďže táto preprava bola časovo náročná a nevýhodná pre prekladanie tovaru zo železničných vagónov na nákladné autá, ČSD po dohode s maďarskými železnicami obnovili niektoré peážne prepravy cez maďarské územie. A tak bola 30.decembra 1938 zahájená aj peážna preprava na trati Lovinobaňa – Losonc – Kalinovo. Dopravu zabezpečovali dva páry vlakov z Kalinova do Lučenca a späť a dva páry vlakov do Lovinobane a späť. Maďarská strana však premávku vlakov do Lovinobane nepovolila, preto vlaky premávali len do Veľkej Vsi alebo len po Lučenec.
Dňa 15.marca 1939 bol vyhlásený Slovenský štát a všetci českí zamestnanci (nielen železničiari) a vojaci museli odísť do Protektorátu. Po vyhlásení vojny Poľsku aj v našom regióne nastala zhustená preprava nemeckých aj slovenských transportov idúcich do Poľska. Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom boli po celú dobu existencie Slovenského štátu dosť napäté, čo sa odrazilo aj v otázke peáží. Dňom 21.januára 1940 bol otvorený hraničný prechod Hrnčiarske Zalužany – Osgyán, 8. februára 1940 bol otvorený prechod Rimavská Baňa – Rimaszombat. Od 19. mája 1940 bola otvorená peážna preprava na trati Hrnčiarske Zalužany – Rimaszombat – Rimavská Baňa. Všetky tieto peážne prepravy boli otvorené pre prepravu cestujúcich, batožín, spešnín, tovaru a psov. Cestujúci na peážnych tratiach neboli podrobení pasovej, devízovej a colnej prehliadke, na maďarskom území však nesmeli cestujúci z vlaku vystupovať a ani do vlaku nastupovať. Taktiež cestovná batožina, spešnina či tovar nepodliehal colnej prehliadke.
Ešte koncom roka 1938 rozhodlo vedenie Slovenských železníc o tom, aby sa čo najrýchlejšie postavila náhradná trať z Tomášoviec za stratené spojenie z Lučenca do Poltára a Kokavy nad Rimavicou. Zároveň sa počítalo aj z rozšírením zastávky Tomášovce na stanicu výstavbou viacerých koľají. Pôvodná spojka bola síce projektovaná zo stanice Lovinobaňa do zastávky Cinobaňa, ale poslanci za agrárnu stranu p. Takáč z Tomášoviec a p. Morháč z Brezničky presadili spojku na trase Tomášovce – Veľká Ves. Cez zimné obdobie začiatkom roka 1939 sa zamerala a vytýčila trať a robili sa prípravné práce. Od 1. marca sa začalo s jej výstavbou.
V októbri a novembri v roku 1939 sa na stavbe tejto spojky štrajkovalo, pretože vtedajší režim chcel, aby všetci robotníci a železničiari vstúpili do Hlinkovej gardy.Zriadili sa dva stavebné úseky v Tomášovciach a vo Veľkej Vsi. Len čo bola trasa po potrebných korektúrach vymeraná, začali sa zemné práce. Pohnutý čas vyžadoval, aby bolo možné zamestnať čo najviac ľudí. Tak postupne dosahoval počet pracovných síl na trati až 950 pracovníkov, hlavne z dediny Veľká Ves.





















zakreslenie mapy trate s kilometrickými polohami v teréne



mapa trate tomášovskej spojky



z výstavby trate – zdroj internetová stránka obce Veľká Ves



z výstavby trate – zdroj internetová stránka obce Veľká Ves


Za pomerne krátky čas, i pri veľkých ťažkostiach, ako mobilizácia, poľská vojna, výrobné, prepravné a organizačné ťažkosti, urobilo sa okolo 100 000 metrov kubických zemných prác. Postavilo sa 16 objektov, z toho jeden železobetónový most cez cestu Zvolen – Lučenec, most cez Krivánsky potok a ďalšie mosty a priepusty. Pri týchto umelých stavbách spotrebovali vyše 2500 metrov kubických betónu a asi 700 000 kg cementu. Na trase použili 7 kilometrov úzkorozchodných koľají, dva úzkorozchodné rušne a 100 vozíkov. Previezli 100 000 kusov drevených pražcov, 1250 kusov 12 – metrových koľajníc, 3000 metrov kubických štrku a 12 000 metrov kubických škváry. Nová trať bola dlhá 7,088 km, stavebná dĺžka bola 6,394 km. Maximálne stúpanie bolo 20 ‰, najmenší polomer oblúka 250 m. Trať bola vybudovaná podľa smerových a výškových pomerov na maximálnu rýchlosť 65 km/h a s osovým tlakom 14 ton na dvojkolesie. Na trati pri cestnom moste v kilometri 2,6 bola zriadená provizórna zastávka Vidiná a v kilometri 5,2 pri dedine Veľká Ves zastávka a nástupište Veľká Ves.
Výstavba stanice Tomášovce bola naplánovaná na rok 1940 podľa schválených plánov ako prechodová stanica do Maďarska pre pasové, colné, veterinárne odbavovanie a pre dopravnú službu. Celkový stavebný náklad na trať bol vyčíslený na 5,5 milióna slovenských korún a na robotnícke mzdy bolo vyplatených asi 3 milióny korún. Celá stavba sa realizovala len vo vlastnej réžii železníc, bez prispievania podnikov. Technická revízia trate podľa železničného zákona číslo 86/37 bola vykonaná 10. a 11. januára a policajno – technická pochôdzka bola vykonaná 8. februára 1940 s úspešným výsledkom. Dňa 15. februára 1940 bola trať daná do skúšobnej prevádzky a zároveň bola zrušená pravidelná peážna preprava cez maďarský Losonc.
Slávnostné otvorenie tejto železničnej spojky sa uskutočnilo v nedeľu 18. februára 1940. V treskúcej zime asi 33 stupňov pod nulou čakali veľké zástupy ľudí z krajov detvianskeho a rimavskosobotského na slávnostné otvorenie trate. O 11. hodine prišiel na tomášovskú stanicu čečinou a slovenskými zástavami ovenčený zvláštny vlak zo Zvolena. Viezol ministra dopravy Júliusa Stana. V jeho sprievode bol aj šéf prezídia inžinier Ivan Viest , prezident Slovenských železníc doktor Mikuláš Dohnal, technický radca inžinier Alexander Dérer , ako aj zástupcovia vojenskej národnej obrany. Po vystúpení z vlaku, vojenská hudba z B. Bystrice zahrala slovenskú hymnu a po nej si minister pozrel nastúpenú čestnú rotu. Po vykonaní prehliadky prešiel celý sprievod na stanicu. Slávnostný príhovor predniesol vládny komisár Tomášoviec Michal Breznický.
Po ňom sa celý sprievod odobral do miestneho evanjelického kostola na bohoslužby. Z kostola sa minister s celým sprievodom odobral na tribúnu pri stanici, kde poslanec p. Morháč otvoril slávnosť. Po ňom podal technický referát o trati prednosta stavebného odboru ministerstva dopravy inž. Dérer. Slávnosť ukončil príhovorom sám minister dopravy. V ňom poukázal na to, že aj táto stavba dokazuje, aký má slovenská vláda záujem na odstránení ťažkostí v jednotlivých krajoch nášho štátu. Slovenská vláda chce pokračovať v budovaní železníc, v budovaní hospodárskeho života v samostatnom slovenskom štáte. V závere minister poďakoval vláde a ostatným spolupracovníkom, ktorí majú zásluhu na stavbe tejto trate. Po skončení príhovoru minister na novej trati prestrihol symbolickú pásku natiahnutú cez novú trať, čím uvoľnil prechod pre prvý vlak. Po prevzatí hlásenia od rušňovodiča vlaku, minister a veľa prítomných nastúpili do vlaku na prvú slávnostnú jazdu. Na ceste z Tomášoviec vlak zastavil na zastávke Vidiná, Veľká Ves a Kalinovo. Všade bolo zhromaždených veľa ľudí, ktorí srdečne privítali prvý vlak a v ňom hostí. Starostovia obcí pozdravili pána ministra a krojované dievčence mu podali kytice. Minister sa so svojím sprievodom vo večerných hodinách vrátil do Bratislavy. Hneď po tom boli na celej trati Tomášovce – Utekáč zavedené aj pravidelné osobné vlaky.



obyvatelia Tomášoviec a okolia vítajú vzácnych hostí



minister dopravy a verejných prác zo svojim sprievodom


slávnostne vyzdobená už stanica Tomášovce



otvorenie trate ministrom dopravy



zápis v pamätnej knihe železničnej stanice


Trať vychádzala z lučenského zhlavia železničnej stanice Tomášovce ľavotočivým oblúkom, prechádzala železničným mostom ponad Krivánsky potok v kilometri 0,75 a znova ľavotočivým oblúkom smerovala v miernom stúpaní po kilometer 1,1 cez územie zvané Slané. Následne pokračovala už miernym pravotočivým oblúkom a ďalej priamym smerom už v stúpaní popod
cestný most, na hlavnej ceste Zvolen – Lučenec v kilometri 2,1. Ďalej trať pokračovala v záreze priamym smerom po kilometer 2,5. Pri kilometri 2,3 sa nachádzala aj provizórna zastávka Vidiná. Medzi kilometrom 2,5 a kilometrom 2,6 sa nachádzal aj most, pod ktorým pretekala riečka Točnica. Zároveň na tomto území zvanom Jutrá sa aj spájajú katastrálne územia Tomášoviec a Veľkej Vsi. Trať ďalej pokračovala krátkym úsekom rovno a v kilometri 2,9 ľavotočivým oblúkom v zalesnenom teréne sa priblížila k cestnej komunikácii smerom na Veľkú Ves a Kalinovo a ďalej ju pravotočivým oblúkom aj kopírovala do kilometra 3,6. Ďalej pokračovala trať krátkym zárezom a ďalej priamym smerom cez územie zvané Patočina až do kilometra 4,7 už v klesaní pred obec Veľká Ves. Po miernom pravotočivom oblúku v kilometri 5,2 bola zriadená zastávka a nástupište Veľká Ves. Neďaleko od bývalej zastávky je zachovalý aj malý železničný most pred kilometrom 5,3. Ešte aj dnes je na opornom múre mosta viditeľný betónový slovenský dvojkríž s rokom výstavby. Trať ďalej pokračovala priamym smerom do kilometra 5,9 miernym zárezom popod územie bývalého poľnohospodárskeho družstva. Ďalej po vysokom násype ľavotočivým oblúkom a v miernejšom stúpaní pokračovala už krátkym zárezom a v klesaní sa približuje k železničnej trati spájajúci smer Lučenec -Utekáč. Tu sa aj napájala v prevádzkovej dĺžke 6,745 km na jestvujúcu trať Lučenec – Kokava, v kilometri 6,275. Neďaleko od bývalej železničnej zastávky Priekopa, a terajšej zastávky Veľká Ves,postavenej ďalej od obce nachádzajúca sa v kilometri 6,618.
Keď 18. februára 1940 dala správa Slovenských železníc do prevádzky novovybudovanú železničnú spojku Tomášovce – Veľká Ves , súčasne tým zastavila všetkú hraničnú prepravu sMaďarskom cez Kalinovo – Losonc. Takto bola umožnená po slovenských tratiach celá preprava zo staníc Sušany št. hr. – Poltár, Kalinovo – Utekáč a Breznička – Katarínska Huta do všetkých staníc Slovenských železníc, ležiacich západne od stanice Tomášovce, bez akéhokoľvek obmedzenia. Týmto samozrejme pribudol aj nový hraničný prechod Tomášovce – Losonc.
Prvými výpravcami vlakov po otvorení spojky na stanici v Tomášovciach boli: elév SŽ Vojtech Janík a Eugen Stegman. Výhybkármi boli Ján Cífer, Jozef Galád, Jozef Pivka a Ján Demanko. Staničnými pomocníkmi boli Juraj Hovorka a Ján Kočiš. Správcom stanice bol ustanovený Jozef Slama, staničný majster čakateľ. Najviac zamestnancov tu pracovalo z Tomášoviec.
Avšak ani kombinovaná preprava železnica – auto po náhradných automobilových tratiach, ani peážna doprava cez maďarské územie neodstránili ťažkosti v preprave medzi stanicami na odseknutých tratiach a ostatnými stanicami SŽ. Preto prikročila správa Slovenských železníc dňa 25.augusta 1941 k ďalšiemu zlepšeniu prepravy medzi spomenutými stanicami v tuzemskej i medzinárodnej preprave – zavedením tarifných peáží. Tým umožnila našim prepravcom vypravovať zásielky tovaru na podklade železničného prepravného poriadku a nákladnej tarify slovenských železníc s prepočítaním dovozného za celú prepravnú cestu (za trať slovenskú – maďarskú – slovenskú, a to zo stanice odosielacej až do stanice určenia).Tieto tarifné peáže, oficiálne „Slovenská miestna preprava tovaru cez Maďarsko“ boli prevádzkované po slovenských tratiach vlakovými potrebnosťami a osadenstvom slovenských železníc a po maďarských tratiach vlakovými potrebnosťami a osadenstvom maďarských železníc a to po tratiach:
Betliar – Rozsnyó – Losonc – Tomášovce
Štítnik – Kúntapolca – Losonc – Tomášovce
Chyžnian Voda – Jolsva – Losonc – Tomášovce
Betliar – Rozsnyo – Rimaszombat – Rimavská Baňa
Štítnik – Kútnapolca – Rimaszombat – Rimavská Baňa
Chyžnian Voda – Jolsva – Rimaszombat – Rimavská Baňa
Medzev – Ferenctelep – Kassa – Kostolany nad Hornádom
Od 25.augusta 1940 bola analogicky zavedená aj preprava tovaru z maďarských staníc cez slovenské územie do maďarských staníc.



pohľad na vlakovú súpravu premávajúcu na trati Tomášovce – Utekáč a späť. Za pozornosť stoja aj nové uniformy personálu Slovenských železníc


cestovný poriadok vlakov z roku 1940



cestovný poriadok vlakov z roku 1940



cestovný poriadok vlakov z roku 1940



cestovný poriadok vlakov z roku 1940



cestovný poriadok vlakov z roku 1940



koľajový plán stanice Tomášovce


Záverom ešte pripomeniem najdôležitejšie udalosti na železničnej stanici v Tomášovciach od otvorenia železničnej spojky Tomášovce – Veľká Ves:
Cez železničný prechod v Tomášovciach bola dňom 1.apríla 1940 zahájená rýchliková premávka medzi Slovenskom a Maďarskom vlakom číslo 107.
Dňom 27.4.1940 bol ustanovený správcom stanice Tomášovce skladový manipulant Ján Paška.
Dňom 1.11.1940 bola odovzdaná do užívania provizórna staničná budova.
Dňom 1.1.1941 bola prenesená z Lovinobane prechodová služba. Týmto dňom počnúc, zastavujú rýchliky a osobné vlaky v stanici Tomášovce. Do prevádzky bola daná 9. koľaj, skladište tovaru a koľajová váha. Výstavba koľajíšť bola týmto dňom ukončená.
Dňom 1.2.1941 bola stanica Tomášovce oprávnená k prijímaniu a výdaju zásielok všetkého druhu.
Dňom 14.2.1941 bolo dokončené v stanici elektrické osvetlenie (nákladom asi 56 000 K).
Dňom 1.5.1941 bol daný do prevádzky elektrický vodný žeriav namontovaný medzi prvou a druhou koľajou pri výhybkárskom stanovišti číslo 2.
Dňa 3.septembra 1942 prevzal funkciu správcu stanice v Tomášovciach hlavný adjunkt Slovenských železníc Jozef Podhradský.
Od 1.1.1943 bola potreba stanice až 39 zamestnancov.
Po vypuknutí Slovenského národného povstania dňa 29.augusta 1944 stanicu obsadili partizáni.
Dňa 22 .októbra 1944 došli o 6.45 hod na stanicu Nemci a bez odporu sa jej zmocnili, keďže sa partizáni stiahli do okolitých hôr. Železničný nemecký oddiel prevzal dozor nad dopravnou službou a viedol práce na oprave mostov, poškodených partizánmi. Po skončení prác Nemci odišli. V druhej polovici mesiaca decembra obsadila znova celú trať nemecká armáda.
Dňa 22.12.1944 boli Tomášovce prvýkrát bombardované ruským letectvom.
Dňa 23.12.1944 stanicu prebral a službu viedol nemecký personál.
Trať medzi Tomášovcami a Lučencom bola 9. januára 1945 po leteckom bombardovaní zničená.
Pravdepodobne, keď Nemci ničili 15.januára 1945 staničné objekty – skladište, nakladaciu rampu a koľajnice v stanici, tak vyhodili do vzduchu aj železničný most cez Krivánsky potok na novovybudovanej trati a tým prerušili traťové spojenie do Kokavy. Dňa 18. januára pri ústupe Nemci vyhodili aj cestný most pri výhybkárskom stanovišti II a zničili tiež trať smerom na Podrečany. Po dvoch dňoch bojov o obec dňa 24. januára prišla okolo 12. hodiny ruská armáda do obce. Opravné práce na zničenej stanici a zničených koľajách boli prevádzané pod dozorom ruského železničného pluku a za účasti nášho oboru pre udržovanie tratí a zamestnancov stanice.
Dňa 9.2.1945 bola prvá, tretia a piata koľaj spojená a dokončená oprava zvršku na trati Lučenec – Tomášovce. Dňa 10.2.1945 prišiel do stanice Tomášovce prvý vlak z Lučenca a 14. februára bola dokončená aj 9. koľaj v stanici.
Dňa 16.2. preberá stanicu ruský náčelník poručík Nemsadza, nakoľko stanica bola vykládková pre štvrtý rumunský armádny zbor. Zároveň sa pokračuje na sprevádzkovaní koľají a trate zničenej tomášovskej spojky.
Dňa 23. augusta 1945 bola uskutočnená zaťažkávacia skúška na opravenom moste cez Krivánsky potok na trati Tomášovce – Kokava, čím bola zapojená do prevádzky znova aj táto trať. Bola to vzhľadom na rekonštrukčné úsilie veľmi významný moment, lebo spojením tohto kokavského kraja znova s hlavnou traťou bol umožnený odvoz hlavne stavebných materiálov z podnikov tohto kraja do oblastí postihnutých vojenskými udalosťami.

Pôvodná trať z Lučenca do Veľkej Vsi bola Maďarmi počas vojnových udalostí úplne rozobratá. Dokonca bol odvezený aj štrk a tak na trati zostal len starý násyp. Správa maďarských železníc rozobrala a zniesla trať od uvedenej hranice v mieste, kde sa začínal chotár Veľkej Vsi a Opatovej až po železničnú stanicu Lučenec. Keďže po vojne boli zničené aj iné trate, ktoré boli dôležitejšie pre dopravu, s touto traťou sa nič nerobilo, nakoľko bola využívaná trať Lučenec – Kalinovo cez novovybudovanú železničnú trať Tomášovce – Kalinovo. No ľudia z Ipeľskej kotliny s týmto riešením spokojní neboli a stále sa domáhali otvorenia starej trate, nakoľko cestovali zakaždým o 6 km viac a zdržiavalo ich aj prestavovanie rušňov v stanici Tomášovce. Ich úsilie nebolo zbytočné a tak z iniciatívy vtedajšieho Okresného národného výboru v Lučenci bolo rozhodnuté, že sa táto trať urobí dobrovoľnými brigádami a bude niesť pomenovanie „Trať mieru“.
Od 2. marca až do 14.mája 1949 sa na tejto trati vystriedalo vyše 17 tisíc brigádnikov. Vykopalo sa a odstránilo 8 000 metrov kubických starého štrkového lôžka, odviezlo sa vyše 6 000 metrov kubických prebytočného materiálu, vymurovalo sa 300 metrov kubických oporného muriva, preložila sa cesta v dĺžke 150 metrov a zriadili sa úrovňové prechody a nástupištia. Na trati sa položilo 13 000 metrov koľajníc, 8 000 kusov podvalov, zmontovalo sa šesť výhybiek a postavilo sa šesť mostov svetlosti 28 metrov. Spojka Tomášovce – Veľká Ves bola do tejto trate zapojená jednoduchou výhybkou tvaru A pravou v kilometri 6,340, ktorá bola uzamknutá Gotzovou zámkou do rovného smeru, t.j. do smeru Lučenec – Kalinovo a bola v závislosti s výkoľajkou namontovanou na spojke Tomášovce – Veľká Ves. Spoločne sa na tomto diele odpracovalo vyše 100 tisíc brigádnických hodín. Zastúpené pri týchto prácach boli všetky zložky od štátneho aparátu cez školy, učiteľské zbory, podniky a všetky obce nášho okresu ale aj z okresov Hnúšťa, Jesenské a Modrý Kameň. Nesmieme zabudnúť na obetavú prácu železničných zamestnancov, ktorí odpracovali do 21 000 hodín. Aj zamestnanci stanice Tomášovce za zapojili do obnovy trate a odpracovali vyše 240 brigádnických hodín. V nedeľu 15. mája 1949, keď do zmeny cestovného poriadku pre rok 1949/50 boli zapracované aj vlaky premávajúce z Lučenca cez znovu otvorenú trať do Veľkej Vsi a Poltára, bola trať otvorená. Týmto dňom bola trať Tomášovce - Priekopa bez prerušenia uzatvorená.


plán zapojenia ,,Trate mieru,, s tomášovskou spojkou



zápisnica s technicko-policajnej prehliadky obnovenej trate Mieru



zo slávnostného otvorenia obnovenej trate



zo slávnostného otvorenia obnovenej trate

Tomášovskú spojku začali demontovať v marci 1954 pracovníci traťovej dištancie zo Zvolena. Demontáž sa začala od smeru Veľká Ves zastávka. Materiál získaný demontážou bol zvážaný motorovým vozíkom do stanice Tomášovce, kde bol nakladaný do vagónov a odosielaný podľa dispozícii do rôznych staníc, hlavne do Zvolena a Vígľaša. Z dovezených koľajníc bolo použité určité množstvo pre výmenu staničných koľají aj v stanici, a to konkrétne pre koľaje 7 a 9. V demontáži sa aj naďalej pokračovalo až po úsek bývalej zastávky Vidiná pri cestnom moste. Zbytok spojky bol znesený do konca roka.
Časť bývalej spojky ožila v marci 1985, keď bola v stanici Tomášovce obnovená a daná do prevádzky 2. koľaj a súčasne s ňou aj v dĺžke 310 metrov obnovená koľaj na starom násype bývalej kokavskej trate. V mesiaci september sa začalo s vykládkou sypkých umelých hnojív pre Agrochemický podnik v Tomášovciach práve na tejto koľaji, ktorá je v blízkosti podniku a zároveň táto koľaj bola prehlásená za manipulačnú koľaj. Na vykládku materiálov bola postavená aj vykladacia rampa, kde boli osadené dva šnekové vykladače. V súčasnej dobe je ale vykládka pozastavená.
Bývalý násyp kokavskej železničnej trate je v teréne ešte viditeľný, postupom času už je teleso trate z väčšej časti zarastené, niektoré úseky traťového telesa sú neschodné kvôli porastu krov a stromov. Nezachoval sa ani železničný most cez Krivánsky potok. Na niektorých zachovalých priepustoch sú viditeľné roky výstavby. Väčšina bývalého násypu je využívaná ešte dnes ako poľné cesty pri obci Vidiná, ale najmä okolo obce Veľká Ves.

Za pomoc a ochotu pri tvorbe tohto článku ďakujem pánovi Petrovi Chlumeckému z Veľkého Krtíša, ing. Petrovi Kulichovi zo Zvolena, Štefanovi Lackovičovi z Lučenca, PhDr. Pavlovi Mičianikovi, PhD., M.A. z Lovinobane, Dr. Miloslavovi Rešetárovi z Lučenca a Ing. Marianovi Školníkovi z Bratislavy.

Použité pramene:
1. Ročenka štátnych a súkromných železníc Slovenskej republiky pre rok 1942 - 43
2. Nové Slovensko – ilustrovaný mesačný časopis Slovenskej republiky, ročník II, číslo 2, február 1940
3. Úradný Cestovný poriadok , pre železničnú, autobusovú a leteckú dopravu v Slovenskej republike:
- platný od 19. mája 1940
- platný od 5. mája 1941
- platný od 17. mája 1943
4. Úradný cestovný poriadok Republiky československej:
- platný od 3. decembra 1945
- platný od 3. októbra 1948
5. Pavel Mičianik: Dejiny železničnej dopravy v Novohrade, diplomová práca, Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica,
6. Pamätná kniha železničnej stanice Tomášovce
7. vlastný archív a poznámky


Do článku sa nedostali všetky skutočnosti o železničnej spojke, preto autor bude vďačný za každú opravu a upresnenie alebo doplnenie informácii.




Autor textu : Jano Lajtoš
Sprc:




Tento článok nájdete na stránke railtrains.sk http://www.railtrains.sk

URL tohoto článku je: http://www.railtrains.sk/modules/AMS/article.php?storyid=252