Vlakom do výšky 3454 metrov nad morom 6. diel – Autovlakom cez tunel Lötschberg

railtrains.sk

Dátum:  15.11.2010 0:00   |   Rubrika:  Zo zahraničných tratí   |   Vytlačené:  15.09.2019 20:04

 Nacestovali sme sa už dosť a telu treba dodať aj trochu oddychu či regenerácie. Z tohto dôvodu sme tento deň zvoli práve oddychový, no neznamená to, že by sme sa nedostali opäť k železnici. Hlavným bodom programu dňa bol relax v kúpeľnom meste Leukerbad a následne presun do Interlakenu s využitím autovlaku cez tunel Lötschberg.










Je chladné a hmlisté ráno. Opäť nastupujeme do autobusu a s veľkým napätím očakávame, ako sa splní predpoveď počasia, ktorá hlásila na dnešný deň teplé a slnečné počasie. Zatiaľ však tomu nič nenasvedčovalo, ale je tam to slovo – zatiaľ. Presúvame sa horskými cestami do prvej dnešnej zastávky, ktorou je, ako som už v úvode spomenul, kúpeľné mestečko Leukerbad. Čím bližšie sme k nemu boli, tým sa viac čistila obloha od mrakov až bola krásne modrá. Cestou sledujeme aj zaujímavé cestné kruhové objazdy, v ktorých sme okrem kvetín videli napríklad elektrický rušeň či fontánu...






Krátko pred desiatou hodinou prichádzame do Leukerbadu, v ktorom máme šesť hodín času každý sám pre seba. Okrem trojhodinového pobytu v termálnych kúpeľoch sme si mali možnosť prehliadnuť toto mestečko, obklopené prekrásnymi horami a plne si vychutnať ten pravý relax. Pravdu poviem, bolo to príjemné, ale predsa len som sa nevedel dočkať, až sa dostaneme pre mňa k zaujímavejšiemu druhému bodu dnešného programu – prevezeniu sa autovlakom...













Je šestnásť hodín a pokračujeme v našej ceste ďalej, smer Interlaken. Opäť pomaly prechádzame náročným horským stúpaním s prudkými zákrutami a tunelmi, až nakoniec po hodine cesty vchádzame Lötschbergu, miesta, odkiaľ premáva v špičke každých osem minút autovlak. Pri vstupnej bráne platíme poplatok za využitie vlaku, ktorý je pre autobus 170 švajčiarskych frankov (osobné auto 20 frankov), po čom sa presúvame na viacprúdovú príjazdovú komunikáciu so svetelnou signalizáciou a navigačným pracovníkom, ktorý nás odstavuje do krajného prúdu a oznamuje nám čas odjazdu nášho vlaku. V stanici zatiaľ sledujeme, ako plynulo prebieha vagónovanie osobných áut do pristavených vlakov ( ich posádky autá neopúšťajú a ostávajú v nich sedieť počas celej prepravy) . Je to veľmi jednoduché, jeden pracovník je, ako som uviedol, pri samotnom vstupe, druhý je priamo na poslednom vozni a tretí v prípade potreby pomáha jasnými navigačnými povelmi neskúseným vodičom, aby prechádzali cez vagóny priamo a bez prípadnej kolízie. My máme v rezerve 20 minút a možno sa pýtate, prečo sme hneď nepokračovali v ceste, je to jednoduché, náš vodič musel demontovať veľké spätné zrkadlá, aby sme sa profilovo zmestili na vagón.





















Autovlak je zložený z elektrického rušňa na čele, vlakovej súpravy, na konci ktorej je riadiaci vozeň (v každom je rušňovodič), do ktorého sa vagónujú motorky a v ktorom je súčasne aj oddiel so sedadlami. Význam popisovaného vlaku je v skrátení jazdy automobilov po ceste, ktorá je bez jeho využitia asi 130 kilometrov, nakoľko sa musí obchádzať mohutné pohorie, cez ktoré vedie jedine železničný tunel. Tento sa volá Lötschberg tunel a jeho dĺžka je 14,6 km. Vlak premáva vždy v čase 5.50 – 24.00 h a jazdná doba do konečnej stanice Kandersteg a opačne trvá 20 minút, z toho 13 minút v tuneli. Doba pobytu vlaku v obratovej stanici je cca 10 minút, počas ktorej stihnú automobily vlak opustiť a hneď aj plynulo do neho ísť !








































Minúty prešli v tomto zaujímavom divadle neskutočne rýchlo a tak som sa ani nenazdal a na vagón vchádza aj náš autobus. Rýchlo teda robím posledné zábery, nastupujem do neho a o malú chvíľku už sledujeme z jeho okien, ako sa dal vlak do pohybu a za poslednými výhybkami za na dlhé minúty ponoril do tmy tunela... Z Kanderstegu, sprevádzaný slabnúcim jesenným slnkom, pokračujeme v našej ceste ďalej a o necelú hodinu zastavujeme v obci Wilderswil, ktorá sa stáva na nadchádzajúcu noc našim prechodným domovom. Po večeri nasledovala ešte malá prechádzka a po nej príprava na nasledujúci, posledný deň našej malej výpravy, kde nás čakala cesta vlakom do nadmorskej výšky 3454 metrov nad morom.












Dnešné rozprávanie je teda pri svojom konci, o týždeň budeme pokračovať už posledným dielom, ktorý má názov „Zubačkou na Jungfraujoch“, na ktorý Vás srdečne pozývam, ale zatiaľ, dovidenia priatelia !



Text a foto : Palo
Spracoval :

Tento článok nájdete na stránke railtrains.sk http://www.railtrains.sk

URL tohoto článku je: http://www.railtrains.sk/modules/AMS/article.php?storyid=384