Konečná stanica, vystupovať ! (časť prvá)

railtrains.sk

Dátum:  16.12.2011 0:00   |   Rubrika:  História a spomienky   |   Vytlačené:  07.12.2019 14:31

 Počas mojich ciest po železničných tratiach na Slovensku som sa najviac tešil na príchod do niektorej z koncových staníc. V hlave som mal vždy predstavu, aká bude a ako to v nej bude vyzerať. Moje predstavy boli rôzne, najviac sa mi utkvela v myšlienkach stanička ukrytá a ihličnatých lesoch s machom na podvaloch...Našiel som takú ? Existuje vôbec taká ? Tak túto otázku odpovie náš nasledovný krátky „fotoseriál“.












Postupne navštívime niekoľko konečných staníc, do ktorých vlaky jazdia i nejazdia. Cestovanie po našich tratiach bolo u mňa spojené najskôr len s poznámkovým zošitom vo vrecku a vyklonenou hlavou z okna a tak aspoň na zožltnutom papieri ostali zaznamenané cenné údaje a poznámky, ktoré si rád čítam a ktoré sa stávajú aj malým „ťahákom“ pri tvorbe príspevkov. Musím poznamenať, že tu nebudú spomenuté všetky stanice a to je súčasne aj malá výzva pre Vás, fanúšikov a cestovateľov, na malú spoluprácu pri skompletizovaní tejto, aspoň z môjho pohľadu, zaujímavej témy...


Plavecký Mikuláš


Začíname na Záhorí na lokálke, ktorá vedie pod mojimi oknami. Áno, sme na trati Zohor – Rohožník – Plavecký Mikuláš. Dávam naschvál pôvodný názov 35 kilometrov dlhej trate, na ktorej so do koncovej stanice už nedostanete. Táto trať si okrem iného pamätá aj začiatky prevádzky rušňov T 466.0, z ktorých tu pravidelne jazdilo v osobnej i nákladnej doprave prvých šesť vyrobených kusov, spoločne s Karkulkami T 444.0 a 1. Ja som tu zažil v osobnej doprave už prvé motorové vozne M 152.0064,065,066,067,118,119,135,136 a 137 bratislavského depa, z ktorých prinášam v konečnej stanici Plavecký Mikuláš 810.066, ako MOs 22511. Bolo to v teplý, tretí májový deň roku 1997, na lavičke sa na jarnom slniečku vyhrieva aj rušňovodič a v stanici, ktorá bola položená asi dva kilometre od obce, vládol každodenný kľud a pohoda...








Záhorská Ves

Na Záhorí ešte ostaneme a presunieme sa zo Zohoru na opačný smer, do Záhorskej Vsi. Trať Zohor – Záhorská Ves zažila už aj pokus o definitívne zrušenie a nahradenie autobusovou dopravou. Konečná stanica je položená kúsok od rieky Morava a vlastne na štátnej hranici s Rakúskom v nadmorskej výške 147 metrov nad morom, pričom ako zaujímavosť uvádzam, že je to najzápadnejšia obec Záhoria a vlastne aj Slovenska. Po prvý krát som tu bol v roku 1980, kedy na stanici boli aj hliadky pohraničnej stráže, ktoré kontrolovali „cudzie osoby“, ktoré nepatrili k miestnym obyvateľom. Dnes je doba iná a nájdete tu už aj kompu do Rakúska, Záhorská Ves – Angern an der March. Na obrázkoch je zachytený MOs 22570 tvorený vozňom 810.136 v posledný júnový deň roku 1991, ďalej éra osobnej dopravy v rukách „súkromníkov“ BRBS, kde je v chladnom sedemnástom decembrovom dni roku 2003 zachytená 2143.017 s osobným vlakom z Bratislavy a motorový vozeň 830.180 s osobným vlakom zo Zohoru dňa 21.7.2003.

















Stupava

Tretia stanica, ktorú navštívime, je tiež na Záhorí a vlakom sa do nej už nedostanete. Išlo o konečnú stanicu trate Devínske Jazero – Stupava, ktorá by si možno v súčasnej dobe, hlavne v spojitosti s automobilovým koncernom v Devínskej Novej Vsi, či potrebou rýchleho spojenia do Bratislavy, našla svojich cestujúcich. Podľa dostupných údajov dochádza dňom 25.3.2008 k zrušeniu popisovanej trate. Spomienkové foto vyberám s dátumom 10.3.1995, kedy bratislavské rušne 742 sem zachádzali so záťažou pravidelne. Na snímke je na rannom slnku zobrazená 742.324...








Brezová pod Bradlom

Ďalšia konečná stanica, do ktorej sa pozrieme, je v mestečku, položenom na úpätí Malých Karpát, pod vrchom Bradlo so známou mohylou generála Milana Rastislava Štefánika. Podľa týchto indícií už zaiste dobre viete, že sme sa preniesli do staničky Brezová pod Bradlom, ktorá bola koncová pre železničnú strať vedúcu z dvanásť kilometrov vzdialenej Jablonice. V mojich spomienkach sú poznamenané hlavne trnavské motorové vozne M 286.0, ktoré tu patrili dlhé roky medzi samozrejmosť prevádzky. Jeden z nich, myslím že to bola M 286.0022 nosila na okne strojovne nápis „Bradlo“. Aj na tejto trati utíchol železničný život a ostal zachytený len na pásoch negatívu... Na snímkach zo dňa 24.4.1997 je motorový vozeň 810.354 a rušeň 742.232 a nakoniec foto zo dňa 21.5.2004 tu zachytáva teplanskú 830.124, ktorá sem mimoriadne prišla pre potreby natáčania filmu „Konečná stanica“, čo vlastne dokumentuje aj názov stanice...











Neded

Presuňme sa ešte na 19 kilometrov dlhú železničnú trať Šaľa – Neded, uvedenú do prevádzky 17.októbra 1909, po ktorej prešiel posledný osobný vlak dňa 10.decembra 2010. V spojitosti s touto traťou spomínam hlavne na motorové rušne T 334.0. Keď som sa bol po nej previesť, osobný vlak mal aj prípojný vozeň a bol dosť vyťažený. Fotografovať som sa sem vybral až 13.januára 2003, pred avizovanou redukciou osobnej dopravy na Slovensku. V tento deň tu jazdil motorový vozeň 810.437, ktorého obrázok prinášam.








Kolárovo

Posledné dnešné zastavenie urobíme v konečnej staničke Kolárovo, položenej na 25,8 kilometrovej trati vedúcej z Komárna. Jednokoľajná trať, na ktorej bola počas mojej návštevy maximálna traťová rýchlosť 40 km/h, zažívala labutiu pieseň novozámockých „Pištov“ 735. Pravdu poviem, cestoval som po nej len z povinnosti, nakoľko bola jedna z posledných, ktorú som na Slovensku nenavštívil. Bolo to v pochmúrny, daždivý deň a bol som nakoniec rád, že vlak z Kolárova odchádzal späť za desať minút. Podobné to bolo aj s fotografovaním, zastavil som sa tu na ceste z Nededu 13.januára 2003 a urobil len jeden záber s motorovým vozňom 810.427...




Tak, to by bolo na dnes všetko, priatelia. Ak Vás dnešná téma aspoň trochu zaujala, tak sa pri nej môžeme spoločne opäť stretnúť o týždeň. Zatiaľ „Dovidenia, priatelia !“

Text a foto : Palo



Tento článok nájdete na stránke railtrains.sk http://www.railtrains.sk

URL tohoto článku je: http://www.railtrains.sk/modules/AMS/article.php?storyid=584