Konečná stanica, vystupovať ! (časť záverečná)

railtrains.sk

Dátum:  30.12.2011 0:00   |   Rubrika:  História a spomienky   |   Vytlačené:  23.08.2019 3:03

 Opäť máme niekoľko dní sa sebou a možno sa divíme, ako ten čas veru rýchlo letí. V našom malom seriáli nás doviedol do jeho konečnej stanice, vlastne do jeho konca. Takže dnes po tretí a súčasne posledný krát navštívime staničky, z ktorých existuje, či existovala len jedna cesta - späť...











Minulý diel sme ukončili vo Veľkom Krtíši a mali by sme sa teda pomaly otočiť späť k horám. Naberieme teda trasu cez Katarínsku Hutu, Utekáč, Muráň, Hronec, Tatranskú Lomnicu, Levoču, Spišské Podhradie až do Bardejova, kde naše rozprávanie ukončíme. Zaiste si poviete, že sme ale nenavštívili všetky konečné stanice, čo máte pravdu. Ak máte niečo na doplnenie, nech sa páči, máte dvere otvorené ! Vráťme sa ale späť k našej dnešnej ceste a poďme spoločne do prvej zastávky, ktorou je ...



Katarínska Huta


V nadmorskej výške 288 metrov nad morom sa nachádza koncová stanica jednokoľajnej, jedenásť kilometrov dlhej trate z Brezničky, pôvodného mena Strieborná, neskôr premenovaná na Katarínsku Hutu. Trať viedla do obce, známou výrobou fúkaného a ručne tvarovaného skla. Obsluhovaná bola vozidlami vozebnej stanice, neskôr depa Lučenec. Fotografie z nej pochádzajú zo dňa 23.decembra 1992, kde je lučenecký motorový vozeň 810.402 a zo dňa 30.3.2001 s vozňom 810.391.













Utekáč

Presunuli sme sa zopár desiatok kilometrov ďalej a zastavili sme sa v nadmorskej výške 408 metrov nad morom, kde sa nachádza koncová stanička Utekáč, položená na železničnej trati z Lučenca, ktorá bola postupne otváraná v úsekoch po Poltár, Kokavu nad Rimavicou a nakoniec dňa 16.decembra 1909 až do Utekáča. Aj Utekáč je podobne, ako Katarínska Huta, známou sklárskou obcou. Železničná doprava je prevádzkovaná dodnes, motorovými jednotkami 813 + 913. Fotografie, ktoré prinášam, boli vyhotovené 22.12.1992 ( motorový vozeň 810.413) a 25.9.1993 (810.403).











Muráň


Dostali sme sa na okraj Národného parku Muránska Planina, do obce Muráň. Sem bola postavená 40 kilometrov dlhá jednokoľajná železničná trať z Plešivca, uvedená do prevádzky 22.novembra 1893. Plány boli aj v prepojení s Tisovcom, žiaľ, stavba nebola ukončená. Koncová stanička, pre mňa charakteristická s vôňou dreva, sa s osobnou dopravou rozlúčila 30.apríla 2011, kedy motorový vozeň 812.037 so smútočným vencom na čele, odviezol posledných cestujúcich... Prinášam fotografiu z 12.júla1997, na ktorej je zachytený pravidelný osobný vlak 28961 s plešiveckým motorovým vozňom 810.659 a dve jesenné fotografie zo dňa 21.novembra 2000, kde čaká manipulačný nákladný vlak s plešiveckou 751.059 na príchod osobného vlaku MOs 6806 z Plešivca (810.556), aby mohol odísť do Revúcej.














Hronec

Trochu sme si síce zašli, ale nenavštíviť staničku Hronec by bol veru hriech ! Dňa 1.septembra 1910 bola daná do užívania jeden kilometer dlhá trať z odbočky Chvatimech do nákladišťa Hronec. Tu sa stretávala normálne rozchodná trať s úzkorozchodnou Čiernohronskou železnicou. Na snímke zo dňa 1.mája 1993 je stretnutie vrútockej 433.023 a veselskej M 240.0083.








Tatranská Lomnica


Dostali sme sa do Vysokých Tatier, do stanice Tatranská Lomnica, položenej v nadmorskej výške 850 metrov nad morom. Táto sa stala koncovou pre úzkorozchodnú elektrifikovanú trať TEŽ zo Starého Smokovca a normálne rozchodnú trať zo Studeného potoka. Pri pohľade na túto turisticky rušnú stanicu si spomínam na časy minulé, keď sem zachádzal ojedinele rekreačný rýchlik ROH „Lomničan“, vozený popradskými motorovými rušňami T 435.0 vpredu a vzadu súpravy a veru vlak sa len tak tak zmestil do stanice...Stanica je myslím známa každému z nás a nieje potrebné ju viac predstavovať. Cez dovolenku som si pozrel čas, kedy sa tu stretajú vlaky TEŽ a normálneho rozchodu a na tieto som tu trpezlivo čakal. Práve tieto fotografie Vám prinášam, takže, prvé dve sú z rána 8.augusta 1994, kde sa stretli 850.042 so 420.952, dňa 17.júla 2002 to bolo stretnutie 420.966 a 850.037, o rok a jeden deň neskôr to bolo stretnutie 420.966 a 812.013 no a nakoniec 11.augusta 2008 sa stretli 425.958 a 840.004...




















Levoča


„Levočanka“ patrila vždy medzi moje favoritky vďaka vzorne udržovaným spišským „singrovkam“ 820. Trinásť kilometrov dlhá trať Spišská Nová Ves – Levoča bola do prevádzky otvorená 8.novembra 1892. Jednalo sa o spojenie Košicko-bohumínskej železnice s historicky vzácnym a pútnickym mestom Levoča. Koncová stanica je položená v nadmorskej výške 570 metrov nad morom. Ilustračné fotografie pochádzajú zo dňa 10.augusta 1994.














Spišské Podhradie


Predposledné miesto, ktoré sme navštívili je v Spišskom Podhradí. Jednokoľajná, deväť kilometrov dlhá trať zo Spišských Vlachov, bola do užívania odovzdaná 15.októbra 1894. Konečná stanica položená v nadmorskej výške 430 metrov nad morom sa nachádza priamo pod Spišským hradom v Podhradskej kotline. Pre zaujímavosť uvádzam, že tu bol dlhé roky v pravidelnej prevádzke motorový vozeň M 131.1443, ktorý bol zachránený a je prevádzkovaný SPDŽ, jazdil tu aj motorový vozeň 820.086, ktorý naopak čaká na znovuzrodenie v KHT Zvolen. Na snímkach zo dňa 20.novembra 2000 je v Spišskom Podhradí zachytený už spomenutý vozeň 820.086.









Bardejov


A sme na konečnej, v nadmorskej výške 277 metrov nad morom, v historickom a kúpeľnom meste Bardejov. Nachádza sa tu aj koncová železničná stanica trate vychádzajúcej z 35 kilometrov vzdialenej stanice Kapušany pri Prešove. Počas mojich návštev tu jazdili staré motorové vozne 830 v osobnej doprave a rušne 752 v nákladnej doprave. Fotografie pochádzajú zo dňa 3.mája 1995, na ktorých je zobrazený osobný vlak 28705 z Prešova, ktorý bol v uvedený deň v zložení 752.030 + 830.007 + 830.195.










A sme už naozaj na konečnej a ostáva teda už len jediná nezodpovedaná otázka : „Ktorá je teda najkrajšia ?“ Aspoň z môjho pohľadu sa to nedá jednoznačne určiť, neviem sa rozhodnúť medzi Brezovou a Trenčianskymi Teplicami...a čo Vy, ktorá je tá Vaša naj ?

Text a foto : Palo

Tento článok nájdete na stránke railtrains.sk http://www.railtrains.sk

URL tohoto článku je: http://www.railtrains.sk/modules/AMS/article.php?storyid=587