Bol mesiac Január a sneh stále nenapadol. Rok 2014 nám fotografom zatiaľ nepraje, to treba uznať. Začiatok roka je taký - aký je, ale má aj nejaké to plus, aby som mu veľmi nekrivdil. Slnečných dni sme mali naozaj málo, ale aspoň tie pripadli na víkendy, keď sme poväčšine doma a nemusíme do práce. Tak tomu bolo aj v štvrtý týždeň tohto roku. Hneď v piatok sme dohodli fotovačku- ja, Nikolaj, Martin a Adam.

Dohodli sme sa, že pôjdeme do okolia Zvolena. Ráno o štvrť na deväť sme sa stretli my "západniari" v Novej Bani a išli sme pre Adama Do Zvolena. Tam sme sa luxusne naraňajkovali pred Lidlom v mojom aute a spokojne sme sa presunuli k trati. Prvú fotku sme išli zhotoviť do Sliaču. Do objektívu sa nám prvý dostal zrýchlený vlak "Strečno".

Adam je domáci a vlaky jazdiace do a zo Zvolena pozná naspamäť i napriek tomu, že nový GVD robí problémy nám viacerým. Keď oznámil, že o pol hodinku zo Zvolena odchádza R 811 Gemeran a treba sa tam urýchlené presunúť, neváhali sme ani chvíľu a kopli riadne do vrtule. Presun sme absolvovali úspešne a keďže sme na zvolenskej Slatinke neboli po prvý krát, nebol problém vybrať miesto, odkiaľ si tento rýchlik zvečníme.

S Nikolajom sme tento rýchlik odfotili už na jeseň a hneď po jeho prechode zo Zvolena odchádzal aj pravidelný nákladný vlak. Tak sme predpokladali, že dnes by tomu mohlo byt tiež tak. Preto sme sa rozhodli, že ešte vydržíme. Asi po desiatich minútach sme spozorovali, že na vchodovom návestidle sa rozsvietilo žlté svetlo a my sme okamžité vedeli, že náš predpoklad bol správny.

Po jeho prejazde nám okamžite bolo jasné, že odísť by bola veľká chyba, keďže postrkový rušeň sa zaručené vráti spať do Zvolena. Prešlo asi 30 minút a postrková 751 sa vracia do Zvolena.

Tento vlak si ale Adam už neodfotil, pretože tak veľmi sa snažil nájsť nejaký pekný flek, až sa potkol a gúľajúc sa vrátil dole svahom k nám. No vlak medzitým prešiel. Oprášil sa, ponadával si, no veľa času na to nemal, keďže v tom čase sme už vedeli, že zo Zvolena odišiel osobný vlak do Fiľakova. Rozhodli sme sa ho zachytiť trochu inak. Zrazu som počul, už ani neviem od koho, že už ide a je tam „tristovka". Ja som pre krik prichádzajúci vlak nevidel a bez rozmýšľania som nasmeroval fotoaparát na trať a iba čakal ako sa z pomedzi kríkov ukáže.

"Oukej, odtadeto už máme na dnes dosť fotiek", povedali sme si. Vrátili sme sa k autu a hľa: závory zazvonili, pretože do Zvolena prichádzal osobný vlak a keďže bol tvorený bagetou, fotiť sa dal aj zozadu. Martin neváhal ani sekundu a prináša tento zaber.

Sadli sme si do auta aby sme sa trochu zohriali, podaktorý posilnili keksíkom a závory sa znovu zavreli pred prichádzajúcim rýchlikom Sitno. Fotiť sme ho najskôr nemali, keďže prichádzal od slnka, no keď Adam uvidel že včele sú dva okuliarniky neváhal, a s Martinom utekali ako o život si to napriek proti svetlu odfotiť.

Po prechode sme už naozaj museli odisť, pretože tieň okamžite zahalil trať a pohľad na oblohu tiež nebol priaznivý. Mraky sa rýchlo kopili až sa obloha zatiahla úplne. Všetci sme sa zhodli, že siliť to nebudeme a pre dnešný deň teda stačilo. Adama sme zaviezli domov a my sme išli na západ - tiež domov. Prišiel som do Kozároviec pred vchodové návestidlo od Zvolena a skúsili šťastie či niečo nepôjde. Vlak z osobnej dopravy sme nečakali, pretože v tom čase nemal ísť žiadny, no v kútiku duše sme čakali nejaký ten nákladný. Márne, slnko sa "schovalo" a na fotenie už bola priveľká tma. Niko sa rozhodol, že nastúpi na rýchlik, ktorým pôjde domov. Ja som prehovoril aspoň Martina, aby išiel so mnou do Nitry, že u mňa môže prespať a že na druhý deň predpovedali slnečné počasie. Budík sme si nastavili na ôsmu hodinu ráno. No Slnko veru nebolo. To sa ukázalo až okolo obeda, tak sme si odbehli odfotiť aspoň R 722 Rematu.

Aj keď znovu bez snehu, myslím že výlet dopadol fajn. Som rád, že sme nezostali doma medzi štyrmi stenami. Dúfam, že najbližší výjazd už bude do zasneženej bielej krajiny a Urobíme si konečne krásne zasnežené fotky a pevne verím, že to bude v zimnom období - nie až na jar.