Domovská stránka Obrazom a slovom Aktuálne - stručne Fotogaléria
 
Pokročilé vyhľadávanie
 
RSS
Prihlásenie
Prihlasovacie meno: Heslo:
Obrazom aj slovom
Obrazom aj slovom > Zo zahraničných tratí > Vlakom naprieč Chorvátskou strednou Dalmaciou

Vlakom naprieč Chorvátskou strednou Dalmaciou

 
Opäť je to tu, za oknami našich príbytkov „zúri“ leto. K tomu patria slnko, voda, teplo a proste všetko ostatné čo k pravému letu neodmysliteľne prináleží. Je to zároveň aj najvhodnejší čas na letnú dovolenku. Každý sa chce schladiť niekde pri vode, či už je to more, prírodné jazero alebo kúpalisko. Ja som tú svoju tohtoročnú absolvoval znova po niekoľký krát v Chorvátsku.

 











Plány na letnú dovolenku začali tento rok pomerne neskoro, až niekedy v máji. Zájazd som objednával cez istú známu a veľkú cestovnú kanceláriu v jej sídle v Trnave počas jedného z mojich výletov za miestnymi priemyselnými stavbami (niektoré fotografie trnavských vlečiek sú už vo fotogalérií na stránke). Dal som prednosť dobrému menu tejto cestovky pred tými (ne)známymi čo Vás odvezú na dovolenku len jedným smerom.....Termín vychádzal na druhú polovicu júna tohto roku. Všetko potrebné k zájazdu som urýchlene vybavoval s cestovkou emailami, čo najskôr bolo treba rýchlo zaplatiť polovicu sumy za zájazd ako zálohu, čim som v podstate potvrdil svoju účasť. Aj keď to bolo trochu narýchlo vybavované, tak som našťastie všetko stihol včas vyriešiť a zaplatiť. Ani som sa nenazdal a popri pracovných povinnostiach odrazu prišiel deň „D“ - deň cesty, piatok 20.6.2014....Samozrejme do povinnej výbavy na dovolenku k moru v mojom prípade nesmel chýbať fotoaparát aj s príslušenstvom (nabíjačka...).



Letnú dovolenku som sa tentokrát rozhodol stráviť v regióne Dalmácia, konkrétne v blízkosti starobylého mesta Trogir. Tento región sa rozprestiera v podstate od Zadaru až po hranice s Čiernou Horou na juhovýchode krajiny. Mnohí dovolenkári, ktorí sa sem vracajú dokonca tvrdia, že sa jedná o najkrajšiu prímorskú oblasť na svete pre harmóniu prírody a výtvorov ľudských rúk zároveň. Konkrétne som bol po celý týždeň od 21. do 28.7.2014 ubytovaný v blízkosti historického mesta Trogir v hotelovom komplexe Medena, ktorý leží v blízkej asi 3 km vzdialenej dedinke Seget Donji. Počas týždenného pobytu pri mori je vcelku náročné naplánovať si nejaké výlety a stihnúť sa aj okúpať a opáliť sa. Ja som začal s prípravou výletov ešte v predstihu - doma na Slovensku. Do plánu som si zaradil návštevu historického mesta Šibenik (vrátane cesty vlakom späť do Trogiru s prestupom cez Perkovič), potom železničnej stanice Kaštel Stari a návštevu historického mesta Split. Zvyšné dni v týždni som využil na návštevu neďalekého centra starobylého mesta Trogir a na kúpanie a opaľovanie sa v najčistejšom mori. Príprava spočívala v hľadaní na internete a naštudovaní si cestovných poriadkov vlakov a autobusov v okolí Trogiru. Na utorok, 24.6.2014 som si naplánoval výlet autobusom do Šibeniku, odtiaľ cestu vlakom do Perkoviču s prestupom na vlak do Splitu a ďalej peší presun cez Kaštel Stari na mestskú hromadnú dopravu do Trogiru a odtiaľ krátkou jazdou ďalším autobusom do hotelového komplexu Medena, kde som bol ubytovaný. Zdá sa Vám to trochu komplikované? Možno áno, ale všetko som si starostlivo naplánoval a nakoniec mi to celé vyšlo. Dalo sa to stihnúť všetko vrátane raňajok a oddychu za jeden deň. Na miestnu diaľkovú autobusovú a vlakovú dopravu som sa mohol spoľahnúť. S autobusmi spájajúcimi miestne dediny v smere od Trogiru čo sa týka ich spoľahlivosti to bolo už horšie, tie si chodili doslova ako chceli, resp. nechodili vôbec, teda podľa cestovného poriadku vôbec nie. Raz som bol dokonca nútený pri ceste do blízkeho Kaštelu Stari využiť nie lacný (v porovnaní s autobusom) lodný taxík od hotela do Trogiru, kde je medzinárodná autobusová stanica a odkiaľ chodí autobus č. 37 do Splitu (každých 20 minút). Je ale pravdou, že takýto celodenný výlet v horúčave v podstate na celý deň je fyzicky namáhavý, no mne stál zato. Len spomeniem, keď tu už uvádzam autobusy aj vlaky ako druh miestnej dopravy, že v blízkosti Trogiru je medzinárodné letisko s pravidelnou leteckou dopravou, ktoré ale viac patrí k Splitu, je spojené s Trogirom a Splitom okrem taxíkov aj miestnou autobusovou dopravou a špeciálnymi letiskovými autobusmi určenými len pre pasažierov z lietadiel. Vzhľadom na blízku polohu tohto medzinárodného letiska vidno veľmi často ponad Trogir pristávať a vzlietať dopravné lietadlá rôznych svetových leteckých prepravcov. Nad historickou časťou Trogiru už majú lietadlá, ktoré tu pristávajú letovú výšku nad terénom len niekoľko stoviek metrov....




Kĺbový Mercedes-Benz Citaro s reklamou na linke č. 37 Trogir – letisko – Split miestneho dopravcu Promet d.o.o Split zastavuje na medzinárodnej autobusovej stanici Trogir. Cesta týmto plne klimatizovaným autobusom do Splitu so všetkými zástavkami trvá niečo viac ako hodinu. Autobus prechádza obcami Kaštela v Kaštelanskom zálive, cez Solin (kde je rušňové depo, nákladná stanica a vlečka do prístavu a cementárne CEMEX) a predmestie Splitu na autobusovú stanicu do Splitu ležiacu v širšom centre mesta (v Splite je ešte jedna autobusová stanica ležiaca tesne pri mori v blízkosti železničnej stanice a osobného námorného prístavu). Cestovný lístok pre dospelého na trase Trogir – Split stojí asi 21 kún (4 dopravné zóny podľa miestneho tarifného systému).




Pohľad z mosta na nábrežnú promenádu s palmami pri mori a na historické centrum mesta Trogir. Oceľový most (ktorý je zdvíhací, aby umožnil preplávať menším osobným lodiam na otvorené more z prístavu) spája pevninu s priľahlým ostrovom Čiovo.




Pohľad na otvorenú krajinu okolo Trogiru z idúceho autobusu. Cesta z kopcov dolu k moru bola doslova dych vyrážajúca, taký krásny výhľad ale aj strmé skalné svahy, ostré zákruty a serpentíny......Veľký kopec na pozadí (zhruba v strede záberu) je už ostrov Čiovo. Historické centrum mesta Trogir je vidno z diaľky na malej ploche presne v mieste, kde sa kopec ostrova Čiovo akoby dotýka pevniny (bližšie k objektívu). Tam je morský kanál so zdvíhacím mostom, umožňujúcim prejazd menších lodí. Ponad tento morský kanál vedie zdvíhací cestný most, ktorý tak spája ostrov Čiovo s pevninou. Nad jachtárskym prístavom v pravej časti snímku je vidno miestne veľké lodenice s mnohými žeriavmi a suchým dokom, kde sa stavajú lode. Samotné historické centrum Trogiru je od pevniny oddelené ešte malým morským kanálom (ten tenký zelený pás stromov na zábere, ktorý kopíruje tento úzky kanál, slúži ako prístav pre malé motorové člny), ponad ktorý vedie pomerne frekventovaný klenbový kamenný most. Ten je v podstate ako jediná prístupová cesta do historického centra Trogiru a ako cesta ďalej na ostrov Čiovo. Čiže historické centrum Trogiru je v podstate tiež taký malý ostrov, oddelený od pevniny úzkym kanálom a od ostrova Čiovo morským prieplavom.....Môj hotel Medena je kdesi celkom vpravo mimo záber.




Najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou Trogiru je katedrála sv. Vavrinca budovaná v 13. až. 15. storočí v románsko-gotickom slohu. Tá síce ako taká nie je rozlohu veľká, ale je na nej čo obdivovať nielen zvonka (kamenný klenutý portál vstupnej brány od majstra Radovana s dvoma kamennými sochami levov) ale aj zvnútra.....Z priestorových dôvodov nebolo možné od úzkych uličiek zhotoviť komplexnú fotografiu tejto vzácnej pamiatky.....



Veľa pamiatok je sústredených na priľahlom námestí k tejto katedrále (radnica, zvonica s tzv. loggiou a pod.). V interiéri veže zvonice je pamätník venovaný padlým obrancom mesta z radov obyvateľov Trogiru z obdobia vojny v 90. rokoch v bývalej Juhoslávií. Tesne v rohu pri mori na konci pešej promenády sa nachádza kamenná pevnosť Kamerlengo, slúžiaca v minulosti na obranu mesta, dnes slúži ako múzeum či vyhliadka na okolie z výšky. Trogir ako mesto bolo počas svojej histórie pod nadvládou rôznych národov (Byzantínci, Normani...) či republík a monarchíí (Benátska republika, Rakúsko-Uhorsko....). S rozvojom turizmu v 20. storočí sa stal Trogir kúpeľným mestom. Historické centrum Trogiru je obklopené typickými kamennými domami (v lete ich interiér pôsobí ako prírodná klimatizácia) s úzkymi uličkami, na ktorých fasádach je badať značný vplyv typickej talianskej architektúry (okná, balkóny a vstupné brány). Od roku 1997 je historické centrum Trogiru zapísané v zozname UNESCO (Zoznam svetových kultúrnych pamiatok).




Pohľad na pevnosť Kamerlengo postavenú z kamenných kvádrov, ktorej dejiny sa začali písať niekedy okolo roku 1420, keď sa Trogir stal súčasťou Benátskej republiky. Pevnosť mala obrannú funkciu a slúžila na ochranu morského prieplavu oddeľujúceho Trogir od ostrova Čiovo a na ochranu samotného prístavu Trogir. Pevnosť bola postavená podľa plánov talianského vojenského inžiniera Pincina de Bergama.




Poďme k samotnému výletu – autobusom do Šibeniku a späť vlakom. Všetko sa to začalo hneď ráno 24. júna po raňajkách na hoteli. Bolo niečo po 8. hodine. Už do jedálne som prišiel zbalený s vecami na výlet, aby som sa zbytočne nevracal na izbu po raňajkách a až potom si bral veci zo sebou. Ešte aj veci na nevyhnutnú ústnu hygienu, ktorú som absolvoval po jedle som mal zabalené zo sebou. Tú som stihol vykonať ešte na umyvárke na pánskych toaletách..... Rýchlo balím kefku a pastu, pozerám na hodinky a vychádzam z hotela von. Ďalej z hotela ma potom čakala krátka cesta do kopca na hlavnú cestu idúcu do Trogiru. Hneď na križovatke cesty od hotela miestnej hlavnej cesty sa nachádzal veľmi jednoduchý presklenený zastávkový prístrešok bez akejkoľvek lavičky. Cestovný poriadok na zastávke by bol tiež z mojej strany prehnaný luxus, proste steny prístrešku boli len doškriabané bez akýchkoľvek nalepených papierov. Po zistení si od našej delegátky som dostal potvrdzujúcu informáciu, že nepotrebujem ísť do Trogiru (cesta peši by mi trvala necelú hodinu) na miestnu autobusovú stanicu na autobus, kde zastavujú aj diaľkové linky. Vraj aj na tejto zastávke mi na znamenie zastaví diaľkový autobus, hoci zastávka slúži len miestnej hromadnej doprave spájajúcej priľahlé dediny. Čo už bolo horšie, bolo to, že kúsok od zastávky viedla hlavná cesta do zákruty v skalnom záreze tak, že hociaké vozidlo som zbadal po vyjdení zo zákruty v smere od Trogiru na poslednú chvíľu. Preto som sa radšej postavil k bielej čiare na ceste celkom na okraj zastávky tak, aby ma bolo vidno už z diaľky. Môj autobus podľa cestovného poriadku mal ísť okolo 8.45 v smere od Splitu so zastavením na autobusovej stanici Trogir. Po niekoľkominútovom čakaní sa objavuje prvé krikľavo-žlté vozidlo zn. Mercedes. To bol ale len autobus miestnej dopravy spájajúci jednotlivé dediny. Jeho vodičovi som dal najavo, že čakám na iný autobus. Po tomto autobuse prešlo ešte niekoľko zájazdových autobusov smerom na Šibenik s turistami, boli to ale autobusy zmluvnej dopravy na prevoz turistov z hotelov na výlety po okolí. Takže pre mňa znova nič....Zachvíľu sa zo zákruty vyrútil ďalší oveľa väčší autobus fialovej farby miestneho dopravcu Samoborček, na ktorý som síce mával, ale bol prázdny, nezastavil mi a jeho vodič mi ukazoval niečo jednou rukou. V tej rýchlosti ako okolo mňa prefrčal som si ani nevšimol poriadne čo mi chcel naznačiť. Najprv som nepochopil čo tým myslel, ale po chvíli mi došlo, že mi ukazoval že to ide za ním ďalší autobus a bude to ten, na ktorý čakám. Neprešlo veľa času, len pár minút a zrazu sa vyrútil zo zákruty autobus dopravcu Čazmatrans, na ktorý som mával. Vodič mi hneď zapol obe smerovky, čím mi dal najavo, že ma vidí a zastaví mi. Ja som hneď pobehol k predným dverám, no tie sa neotvorili. Vodič mi ukazoval, aby som išiel dozadu k stredným dverám. Tak rýchlo utekám do týchto otvorených dverí, vystupujem hore po strmých schodoch, dvere sa zatvárajú ešte počas jazdy. Autobus je dosť plný ale jedno voľné miesto som si v ňom našiel vedľa sympatickej a pekne opálenej blondínky (ktorá ale mimochodom väčšinu cesty prespala a cestovala ďalej ako ja.....). Takže čakanie na môj spoj do Šibeniku bolo tak trochu aj dobrodružné.....V diaľkových autobusoch v Chorvátsku sú väčšinou dvaja vodiči, pričom jeden sa venuje riadeniu a druhý počas jazdy predáva lístky, aby sa odchod autobusu nezdržoval nákupom lístkov cestujúcimi priamo u vodiča pri nástupe. Blokové trhacie lístky sú vypisované ručne perom. Takto som spokojne sedel na svojom mieste a vnímal počas asi hodinovej jazdy do Šibeniku okolitú krajinu pohľadom cestujúceho. Cesta do Šibeniku na miestnu autobusovú stanicu s niekoľkými zastaveniami (napr. známe letovisko Primošten) počas jazdy prebehla bez akýchkoľvek komplikácií. Môj autobus pokračoval s cestujúcimi ešte po krátkej prestávke v Šibeniku ďalej smerom na Zadar. Ja som sa hneď po vystúpení vybral po nábreží popri mori hneď na železničnú stanicu, ktorá je od tej autobusovej vzdialená len niekoľko sto metrov. Tu som sa išiel informovať na svoj poobedňajší vlak do Perkoviču či a kedy pôjde a zakúpil som si rovno aj cestovný lístok (ten ma vyšiel na cca. 36 kún, pričom kurz je asi 1 Euro = 7,5 kuny). Potom som pokračoval smerom do centra prehliadnuť si aspoň zvonku miestne historické pamiatky a úzke kamenné uličky tohto starobylého mesta. Centrum Šibeniku je pomerne blízko autobusovej aj železničnej stanice.


Železničná stanica Šibenik leží v blízkosti mora na kopci vo výške asi 20 m (nad úrovňou Jadranského mora) v blízkosti námorného prístavu. Stanica Šibenik je riešená ako koncová. Pred jej návštevou som v nej ani žiadnu ostrú prevádzku nečakal, čo sa mi aj nakoniec potvrdilo. V Šibeniku som bol po prvý krát niekedy v roku 2009. Vtedy si pamätám ešte na odstavenú klasickú vozňovú súpravu na osobnom vlaku v stanici (s dvoma vozňami ale bez rušňa?). Trochu som pátral v archíve a našiel som fotky tohto vlaku č. 824/825 (brzi vlak – rýchlik) Zagreb G.K. - Karlovac – Ogulin – Knin – Perkovič - Šibenik a späť. Dnes tu má doprava skôr charakter vidieckej lokálkovej trate. Do stanice zachádzajú v podstate len motorové vozne radu 7122 HŽ. V stanici je postavená betónová valcová strieľňa z čias vojny v bývalej Juhoslávií, kamenná budova pravdepodobne vodárne, liatinové torzo starej vodnej pumpy ešte z čias parnej prevádzky, kamenná hala s dvoma vstupmi s koľajami dovnútra slúžiaca zrejme ako depo pre odstavenie rušňov a motorových vozňov, čerpacia stanica pohonných hmôt pre dozbrojovanie motorových vozňov a rušňov palivom, administratívna budova a samotná budova stanice s dopravnou kanceláriou, toaletami, kaviarňou a čakárňou s pokladnicou na predaj lístkov. Nachádza sa tu aj parkovisko pre osobné autá. Odjazdové návestidlá zo stanice sú svetelné. Stanica ako celok pôsobí dosť opustene a prázdno. Túto situáciu zčasti „zachraňuje“ spomínaná celkom moderne pôsobiaca staničná kaviareň ústiaca aj do ulice hneď za stanicou. V čase mojej návštevy v nej bolo celkom dosť ľudí. Čakáreň a výdajňa cestovných lístkov je ale zmodernizovaná a pôsobí veľmi komfortným dojmom. Klimatizácia týchto priestorov je samozrejmosťou. Hneď vedľa týchto priestorov sa nachádza ešte pôvodná čakáreň zatvorená za sklenenými dverami, ktorá ale oproti tej modernej vyzerá dosť zastaralo. Na stenách boli ešte staré, dotrhané a už vyblednuté plagáty rušňov Chorvátskych dráh.

Pomaly ale iste sa blížila hodina odchodu môjho vlaku do Perkoviču. Tak som sa pobral už aj celkom unavený z tepla na železničnú stanicu. Môj vlak s číslom 5804 smerujúci až do Kninu mal odchod podľa cestovného poriadku o 15.40. Jeho odchod som bez problémov stihol a vlak odchádzal zo stanice Šibenik včas. Súpravu vlaku tvoril motorový vozeň radu 7122, ktorého interiér aj napriek jeho roku výroby bol veľmi slušný, sedenie na čalúnených sedadlách bolo veľmi pohodlné a bola zapnutá aj vnútorná klimatizácia. Tá ale predsa len bola trochu hlučná. Interiér motorového vozňa je predelený strednou priečkou so stredovými prechodovými dverami, pri ktorých sa nachádza WC a pohonná jednotka (motor). Vo vlaku cestovalo len zopár miestnych ľudí. Cesta po jednokoľajnej neelektrifikovanej trati bez tunelov do Perkoviču trvá asi 35 minút vrátane zastavení na 6 medziľahlých zastávkach a jednej väčšej stanici. Jednotlivé zastavenia si predstavíme neskôr prostredníctvom fotografií v tomto článku. Trať vedie väčšinou po rovine v údolí medzi skalnými kopcami. Nachádza sa tu len niekoľko málo menších mostov, priepustov alebo viaduktov hlavne klenbovej konštrukcie postavených z lomového kameňa. Premosťujú miestne cestné komunikácie alebo suché korytá riek, kde je voda zrejme len po výdatných zrážkach v kopcoch. Trať Šibenik – Perkovič je dlhá 22,502 km. Doprava sa na nej začala 4. októbra 1877. V minulosti sa využívala hojne na dopravu uhlia z okolia Drniša do prístavu Šibenik, kde sa prekladalo uhlie do lodí. Dnes trať s číslom M607 slúži na spojenie prímorského mesta Šibenik so zvyškom Chorvátska a na dopravu tovarov z/do miestneho prístavu (sú to hlavne pohonné hmoty a obilniny). Cesta mi pomaly a v pohode ubieha, čas plynie a ja sledujem okolitú krajinu s fotoaparátom v ruke cez okno. Čo sa dá fotografujem cez otvorené okno, inak fotografujem len cez okno zatvorené kvôli zapnutej vnútornej klimatizácií. Miestne prostredie železnice si teda vychutnávam viacmenej z pozície cestujúceho. Pomaly sa blížim k železničnej stanici Perkovič, kde mám „medzipristátie“. Tu mi chýba do odchodu môjho ďalšieho osobného vlaku smerom na Split asi 30 minút. Tento čas využívam na fotografické dokumentovanie miestnej železničnej stanice a objavovanie jej zákutí. Osobný vlak na Split s číslom 5507 odchádza z Perkoviču o 16.50, od Splitu príde do Perkoviču o 16.20 ako vlak č. 5506. Rušeň je hneď po príchode odpojený a obehne celú súpravu (dva osobné vozne) a zaradí sa na jej opačný koniec do čela vlaku. Dvaja rušňovodiči zatiaľ idú do dopravnej kancelárie k výpravcovi na „kus reči“ a na kávu. Do súpravy pozostávajúcej z dvoch vozňov vstupuje pani upratovačka so svojim „náradím“ a narýchlo vyprázdni odpadkové koše vo všetkých kupé, pozbiera „zabudnuté“ cestovné lístky a skontroluje čistou toaliet vo vozňoch. Vlak je tak pripravený k odchodu smerom na Split. Ja ním necestujem až do jeho cieľa, idem len po žst. Kaštel Stari, ktorý je asi 20 minút jazdy od Splitu. Odtiaľ pokračujem peši asi 2 km cez Kaštel Stari po miestnych uliciach od stanice dolu miernym kopcom smerom do centra na miestnu MHD – autobus č. 37 do Trogiru na autobusovú stanicu. Cesta vlakom po Kaštel Stari trvá asi 40 minút. Vlak prejde po tejto trati asi 30 km a zastaví na 8 zastávkach a staniciach. Trať má horský charakter, je jednokoľajná, neelektrifikovaná, vedie po úpätiach miestnych skalnatých hôr, odkiaľ sú zaujímavé pohľady na okolitú krajinu. Na tomto úseku trate je aj niekoľko kratších tunelov (dĺžka tunelov je rádovo od niekoľko stoviek metrov po desiatky metrov). Pri jednom z týchto tunelov sa nachádzajú rôzne obranné vojenské objekty z betónu (strielňa, bunkre a pod.), ktoré sú tu pravdepodobne ešte z čias vojny v bývalej Juhoslávií. Železničná trať ako dôležitá tepna a spojnica za vojny spolu s tunelmi boli vtedy ako strategické objekty, ktoré chránila prd nepriateľom miestna armáda. Najkrajší pohľad z vlaku je v úseku Labin Dalmatinski – Kaštel Stari, kde je vidno na celé mesto Split, Kaštelanski záliv, otvorené more, ostrovy v mori a všetky obce s rovnakým počiatočným názvom Kaštel (len pre ilustráciu Kaštelov je celkom sedem, sú navzájom spojené, takže nie je vidno prechod od jednej obce do druhej medzi sebou, názvy jednotlivých Kaštelov: Kaštel Štafilič, Kaštel Novi, Kaštel Stari, Kaštel Gomilica, Kaštel Sučurac, Kaštel Lukšič a Kaštel Kambelovac, železničné stanice alebo zastávky sú len v štyroch z nich – Kaštel Stari, Kambelovac, Gomilica, Sučurac). Túto trať Perkovič – Split nájdeme v cestovnom poriadku Chorvátskych železníc pod číslom M604 a je súčasťou úseku od železničných staníc Oštarije – Gospić – Knin – Split Predgrađe (predmestie). Ako celok je táto trať dlhá 320,5 km. O mojej ceste osobným vlakom z Perkoviču do Kaštela Stari si ale povieme zase niekedy nabudúce......

Teraz už nech ďalej rozprávajú moje fotografie, ktoré som zhotovil prevažne z pozície cestujúceho na trati medzi Šibenikom a Perkovičom.



Pohľad z miestneho trhoviska nachádzajúceho sa v kopci na miestnu autobusovú stanicu (Autobusni kolodvor Šibenik) ležiacu pri mori. More vzadu v podstate morom nie je aj keď to tak vyzerá, ale je to vlastne ústie sladkovodnej rieky Krka, ktorá sa v oblasti Šibeniku vlieva do mora. Kopce na oboch stranách sú súčasťou pevniny, nie sú to ostrovy, otvorené more sa začína až niekde za nimi. Kúsok od Šibeniku smerom na pevninu sa nachádza Národný park KRKA, ktorý je ako prírodná rezervácia hodne navštevovaný turistami. Fotografované v 6.2009.




Súprava vlaku bez rušňa v železničnej stanici Šibenik. Fotografia vznikla v roku 2009 a jednalo sa o rýchlik B 824/825 zo Šibeniku do Záhrebu (podľa fotografie označenia vlaku na vstupných dverách do jedného z vozňov). Súpravu tvorili 2 vozne radu Bl HŽ Putnički prevoz d.o.o (osobná doprava). Čo je ale zaujímavé, po preštudovaní si fotografie vtedajšieho cestovného poriadku platného z roku 2009 som ale žiaden rýchlik na relácií Šibenik – Záhreb v ňom nenašiel (?).




Motorový vozeň HŽ (Hrvatske željeznice) radu 7122 013 ako vlak č. 5824 práve opúšťa za dohľadu miestneho personálu žst. Šibenik a mieri smerom na Perkovič. Vzadu vľavo vidno časť miestneho sídliska a na oblohe prichádzajúcu búrku. Fotografované v roku 2009.




Miestna mestská hromadná doprava na dôležitej nástupnej zastávke v centre mesta Šibenik neďaleko autobusovej stanice zastúpená v roku 2009 starším vozidlom typu Mercedes Benz na linke č. 5.




Pohľad od mora smerom na skalný kopec, kde leží železničná stanica. Budova na fotografií je ale obytný dom, stanica ako taká je situovaná viac napravo a budova leží na opačnej strane vzdialenej viac od mora. Fotografované v roku 2009.




Prenesme sa touto fotografiou do roku 2014. Na tejto snímke je vidno časť námorného prístavu Šibenik, kde sa prekladajú hlavne sypké hmoty (obilniny, morská soľ) z lodí do vagónov. V strede snímky vidno vstupnú vrátnicu, ďalej výťažné koľaje na posun so súpravami, ktoré končia za mojim chrbtom masívnymi betónovými zarážadlami. Vľavo za stromami na kopci je železničná stanica. Napravo mimo záber je zas more, teda vlastne ústie rieky Krka.




Pohľad z vlaku na prístav Šibenik. Dole vidno kolesové nakladače a výsypné vozne HŽ Cargo. Tu sa prekladá aj morská soľ a obilniny.




Obrovská nákladná loď LUBIE z Nassau (hlavné mesto Bahám) kotviaca v prístave Šibenik.




Pozrime sa teraz aj trochu do priestorov samotnej železničnej stanice Šibenik. Na snímke je zvečnená kamenná hala na prevádzkovú údržbu rušňov a motorových vozňov s dvoma vstupmi.




Prázdna železničná stanica Šibenik uprostred pracovného týždňa (24.6.2014) v dopoludňajších hodinách. V popredí vidno len odstavený motorový vozeň radu 7122.




Motorový vozeň radu 7122 010 HŽ opúšťa žst. Šibenik ako osobný vlak č. 5822 smerom na Perkovič idúci až do cieľovej stanice Unešič.




Fotografia artefaktu v podobe torza vodnej pumpy na výjazde zo žst. Šibenik, ktorá pamätá ešte parnú prevádzku.




Rôzne budovy nachádzajúce sa v obvode žst. Šibenik. Veĺká kovová dlhá hala vzadu je objekt skladov námorného prístavu, vľavo vidno valcovú betónovú strieľňu z čias vojny, ktorá slúžila na obranu stanice, odjazdové svetelné návestidlo a pravdepodobne objekt bývalej vodnej veže postavenej z kamenného muriva (?).




Rovnaká prestupná zastávka ako na predchádzajúcej fotografií na tému MHD z roku 2009, tentokrát ale s modernejšími vozidlami typu Mercedes Benz typu O405N dopravcu Autotransport Šibenik.




Pohľad od mora na časť historického centra mesta Šibenik ležiaceho na úpätí kopca. Na vrchole vidno dominantu v podobe pevnosti obranného charakteru sv. Mihovila (Michala), pod ňou je kostol sv. Kríža a vpravo katedrála sv. Jakuba s kupolou. O tejto katedrále si povieme ešte pri jednej z ďalších fotografií aj niečo viac, pretože sa jedná o vysoko hodnotnú a jedinečnú svetovú stavbu postavenú z kameňa a zaradenú v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.




Nábrežná promenáda v Šibeniku pri mori v s množstvom kultúrnych pamiatok. Za leandrovým kríkom sa skrýva kostol sv. Dominika a za ním na kopci je pevnosť sv. Mihovila.




Katedrála sv. Jakuba. Jedinečná svetová stavba svojho druhu na Zemi. Bola stavaná od roku 1431 do roku 1536 talianskými staviteľmi. Najväčší podiel na jej výstavbe mal ale najväčší európsky umelec a staviteľ 15. storočia Juraj Dalmatinac. On aplikoval na stavbe katedrály do tej doby nevídané jedinečné stavebné, architektonické a umelecké riešenia, ktoré nedokázal vytvoriť nikto iný pred ním a ani po ňom. Jedinečnosť tejto stavby spočíva v tom, že je postavená systémom suchej montáže kamenných blokov vytesaných z bieleho vápenca presne na mieru. Strešná konštrukcia je zase príkladom prvopočiatkov tzv. prefabrikácie v stavebníctve, keď sa na jej zhotovenie použili presne z kameňa vytesané oblúkové platne (panely), ktorých medzery sa zaliali smolou aby dnu nezatekala voda. Po prvý krát v európskej architektúre je na na tejto stavbe reliéfne zobrazená geometrická perspektíva. Katedrála sv. Jakuba je svojou krásou a konštrukčným technickým riešením pamätníkom umenia, architektúry a staviteľstva, s ktorým sa nemôže porovnávať žiadna iná stavba na svete. Denne sa v jej interiéri a exteriéri premelie množstvo turistov. Čo sa týka jej samotnej fotografie, tak túto katedrálu ako celok nie je možné z priestorových dôvodov (úzke ulice a divadelná tribúna v smere od priľahlého námestia) odfotografovať, jednoducho sa zo žiadneho dostupného miesta nezmestí ako celok do objektívu fotoaparátu.



My sa presunieme ale teraz po prechádzke miestnymi pamiatkami na železničnú stanicu, pretože čas odchodu môjho vlaku sa už blíži....



Prázdna stanica Šibenik uprostred pracovného týždňa s mojím vlakom do Perkoviču v popredí. Vnútri plne klimatizovanej súpravy už sedí niekoľko cestujúcich. Ja som si našiel jedno voľné miesto pre seba bez problémov......




Pohľad do interiéru pôvodom švédskeho motorového vozňa radu 7122.




Pracovisko rušňovodiča v motorovom vozni radu 7122 HŽ.





Nasledujúce fotografie železničných staníc a zastávok sú zoradené v poradí v smere jazdy vlaku od Šibeniku do Perkoviču.




Zastavujeme po asi troch minútach jazdy vlakom na zastávke Mandalina. Tá je v podstate ešte na území mesta Šibenik. V Mandaline sa nachádza blízko železničnej zastávky veľký jachtársky prístav dostupný pre lode cez kanál sv. Ante. Jeho výhodná poloha (že nie je na otvorenom mori) zaručuje, že sa lodiam nič nestane aj keď bude fúkať silný vietor (prírodná ochrana)....Túto výhodu dopĺňa aj blízke technické zázemie lodenice (montáž, údržba, technická podpora, opravovňa, dielne a pod.). Marina Mandalina je prvý a jediný prístav pre Super jachty v Chorvátsku. Vlak tu prechádza okolo vinárskych závodov VINOPLOD Vinarija d.d. Šibenik.




Miestny zamestnanec HŽ (asi jediný v tejto vlakovej zastávke ?) vo funkcií závorára.......na zastávke sa nachádzajú ešte mechanické závory na rušnej ceste do jachtárskeho prístavu. Za jeho chrbtom sa nachádza aktuálny cestovný poriadok vlakov pre GVD 2013/2014.




Stanica Ražine ako predmestie Šibeniku. Odtiaľto je napojený námorný prístav jednou koľajou vedúcou istý úsek trate rovnobežne s koľajou do koncovej stanice Šibenik. To budí pri pohľade z vlaku dojem dvojkoľajnej trate, jedná sa tu však o „falošnú“ dvojkoľajku....Spravidla tu bývajú odstavené vozne na prepravu obilnín HŽ Cargo radu Tads-z. Z tejto stanice vedie aj vlečka do bývalej obrovskej hlinikárne, ktorú už ale z časti búrajú (3 kovové priemyselné haly dlhé po 600m, celková dĺžka hál je 1800 m, hliník sa u vyrábal na princípe elektrolýzy). Podnik nesie názov „Tvornica lakih metala TLM“ - Továreň na výrobu ľahkých kovov. História výroby ľahkých kovov v Šibeniku siaha do roku 1952. Šibenik je ako priemyselné mesto centrom výroby hliníka v Chorvátsku. V chorvátskej hlinikárni v Lozovaci (Tvornica aluminija u Lozovcu) sa vyrobil v roku 1936 prvý hliník v tejto časti Európy.




Staničná budova žst. Ražine.




Zastávka Primorski Sveti Juraj.




Zastávka Primorsko Vrpolje.




Zastávka Dabar.




Zastávka Ripište. Tu by som nechcel čakať na vlak.....že prečo asi?




Cieľ mojej cesty...uzlová stanica Perkovič (a jej kamenná staničná budova miestnej stanice). Tu budem prestupovať na vlak do Splitu. Vlak č. 5804, ktorým som sem pricestoval zo Šibeniku pokračuje v jazde ďalej po asi 9 minútach prestávky keď čaká na prípoj od Splitu – na vlak č. 5506, ktorý tu končí s príchodom o 16.20 a o 16.50 pôjde ako vlak č. 5507 naspäť do Splitu. Môj vlak od Šibeniku č. 5804 s príchodom o 16.16 smeruje ďalej na Unešič, Drniš a cieľ má v žst. Knin. Takže v žst. Perkovič prichádza od jedného konca stanice jednokoľajná neelektrifikovaná trať od Kninu a ďalej sa tu trať rozdeľuje na opačnom konci stanice na jednokoľajnú neelektrifikovanú trať do Šibeniku a ďalšiu horskú jednokoľajnú trať na Split.




Pohľad do koľajiska žst. Perkovič smerom na zhlavie na Šibenik a Split.




Motorový vozeň 7122 010 HŽ ako vlak č. 5804 aj s chorvátskym vlakovým sprievodcom čakajúci v žst. Perkovič. Vzadu sú odstavené nákladné vozne (bez rušňa) na prepravu obilnín radu Tads-z HŽ Cargo. Motorové vozne radu 7122 (typ Y1 – „švedska klasa“) vyrábala švédska továreň KALMAR Verkstad Sweden (Švédsko) v 80. rokoch min. storočia. Prototypový vozeň 7122 001 nesie výrobný štítok výrobcu FIAT Ferroviara Savigliano Italy 1980. Ide o jednodielne vozidlo s 64 miestami na sedenie a s vákuovým WC. Vozidlo disponuje dieselovým pohonom a hydraulickým prenosom výkonu. Motorový vozeň dosahuje max. rýchlosť 133 km/h, váži 40 ton a môžeme sa s ním stretnúť na tratiach vo Švédsku, Nórsku, Chorvátsku a Srbsku. Vozeň disponuje dvoma dieselovými motormi o výkone á 147 kW typu FIAT 8217. Naraz možno spriahnúť až 6 vozidiel tohto typu dohromady ako vlak.




Budova skladu v žst. Perkovič – typická chorvátska staničná architektúra kamenných budov.




Pohľad do stanice Perkovič smerom na zhlavie na Knin.




Stanica Perkovič, pohľad na zhlavie na Šibenik a Split, v popredí vidno budovu skladu a motorový vozeň 7122 010 HŽ.




Miestne návestidlá – opakovacie pred odchodovými návestidlami umiestnenými za oblúkom na zhlaví smerom na Knin.




Rušeň 2062 029 HŽ v čele osobného vlaku č. 5506 od Splitu práve zastavuje v žst. Perkovič. Jeho súpravu tvoria dva osobné vozne radu Bl Chorvátskych štátnych dráh HŽ Putnički prijevoz d.o.o (osobná doprava, ako u nás ZSSK). Interiér vozňov je čistý, sedadlá v kupé sú potiahnuté umelou látkou (mikrovlákno, niečo ako umelý plyš) a sú celkom pohodlné, človek sa v teple pri sedení na nich nespotí, kupé je priestranné, okná sú plne funkčné - otvárateľné.....




Od Kninu prichádza do Perkoviču motorový vozeň 7122 001 HŽ ako vlak č. 5805. V stanici pobudne 3 minúty a pokračuje ďalej na Šibenik, kam dorazí krátko pred 17. hodinou. Naraz sa tak v žst. Perkovič stretnú 3 osobné vlaky, ktoré tu vzájomne križujú a umožňujú tak plynulý prestup cestujúcich – stretnú sa tu vlak od Šibeniku do Kninu, vlak od Splitu (končiaci) a vlak z Kninu do Šibeniku.




Rušeň 2062 029 HŽ je odpojený miestnym posunovačom od súpravy, ktorú následne potom obieha v stanici a postaví sa do jej čela z opačného konca už ako na vlak č. 5507 smerujúci na Split. Dvaja rušňovodiči potom odchádzajú do dopravnej kancelárie „na kus reči“ a kávu k výpravcovi, majú pauzu asi 30 minút do odchodu vlaku.




Miestne toalety v žst. Perkovič, dámske a pánske samozrejme. O vzhľade ich interiéru radšej písať nebudem (špinavé turecké šlapacie záchody, ohorky od cigariet, papiere po zemi, počmárané steny atď....)....aspoň že tam bola tečúca studená voda. Na stanici vedľa staničnej budovy v tieni stromov je ešte fontánka s pitnou vodou....to prišlo vhod, pretože moje zásoby pitnej vody od jej posledného „tankovania“ ráno už riadne klesli....




Na slepej koľaji na zhlaví na Šibenik bol odstavený žltý dvojosový plošinový vozeň pracovného vlaku HŽ na údržbu tratí s nápisom „Sekcija za održavanje pruga ZOP Split“ radu Us-zž. Vozeň niesol na bočnici štítok „Radionica željezničkih vozila Čakovec 2011 RŽV“, čo sú v podstate železničné dielne na opravu vozňov v meste Čakovec.




Už nefunkčné stavadlo na zhlaví stanice Perkovič pre vlaky idúce smerom na Split a Šibenik. Hneď na výjazde zo stanice je voľným okom viditeľné ako jednokoľajná trať do Šibeniku klesá oproti vedľa stúpajúcej jednokoľajnej trati na Split.




Obývaný miestny staničný domček. Za domčekom za plotom sa nachádza malá kovová kruhová točňa. Tá sa už ale podľa jej vzhľadu dávno nepoužíva, je celá hrdzavá a spod nej už rastú stromy a krovie. Koľaj bližšie k objektívu (jej časť) ide na Šibenik, tá vzdialenejšia ide na Split.




Americký dieselový rušeň radu 2062 029 HŽ „Ličanka“ zachytený tesne pred odchodom v čele vlaku č. 5507 smerujúceho do Splitu. A mňa tak čakala necelá hodinová dobrodružná a nádherná cesta vlakom do cieľa (Kaštel Stari) svojho jednodňového výletu počas mojej letnej prímorskej dovolenky....




Po vystúpení z vlaku v žst. Kaštel Stari som mal oddych v miestnej čakárni staničnej budovy, kde bol chládok. Potom som si urobil ešte v stanici zopár fotografií a vydal sa peši dolu kopcom na zastávku miestnej MHD, ktorá ma doviezla za pár minút do Trogiru na autobusovú stanicu. Odtiaľ som pokračoval už unavený a vyčerpaný ďalším miestnym autobusom na zastávku situovanú na hlavnej ceste v blízkosti hotela Medena. Tu ma zase čakala od 19. hodiny zaslúžená večera vo forme švédskych stolov aj s pivom Ožujsko (kto ho pozná, tak je také chuťovo jemné, ale padne od smädu vhod), na ktorú som sa už po celom dni doslova tešil.


Dúfam, že sa Vám fotografie a článok z mojej letnej dovolenky pri „slovenskom“ mori páčili a stretneme sa znovu niekedy nabudúce pri jeho pokračovaní, kde sa pozrieme na samotnú trať z Perkoviču do Splitu, na stanicu v Splite a na železničnú dopravu v žst. Kaštel Stari, ktorá leží na trati Perkovič – Split. Tak teda dovidenia priatelia.....

Všetky fotografie sú datované ku dňu 24.6.2014 (pokiaľ nie je uvedené inak).


Autor textu a fotografií: Ing. Vladislav Bokora, nick: volod

Verzia pre tlač Pošli priateľovi
Komentáre
Zobrazenie:
Názory sa nemusia sa zhodovať s názorom redakcie. Redakcia za ne nepreberá zodpovednosť
Kruppo362
Zaslaný: 01.08.2014 22:14  
Založený: 11.08.2013
Miesto: Trnava
Príspevkov: 9155
 Re: Vlakom naprieč Chorvátskou strednou Dalmaciou
Pekná reportáž Volod :number one: :number one: :number one: Fotografie stoja naozaj zato :emo37: :number one: ten Text tiež :emo03:
denda60
Zaslaný: 02.08.2014 9:28   Upravený: 02.08.2014 11:22  
Založený: 27.01.2013
Miesto:
Príspevkov: 291
 Re: Vlakom naprieč Chorvátskou strednou Dalmaciou
Pěkné fotky, jako cestopis hezky zpracované :super1:

Jen na fotkách není "Ličanka" 2062.029, ale "Mala Karavela" 2044.029.
Stroje 2062 HŽ jsou typ EMD G26 s pojezdem Co'Co' dodané roku 1973 a u JŽ označené ř. 664.0. Psali jsme o nich ve 3. a 4. části seriálu "Jugoslávské diesely GM".
Mašiny 2044 HŽ jsou typ EMD GT22HW-2 s pojezdem (A1A)' (A1A)' stavěné v licenci u firmy Đuro Đaković v letech 1981-84 a u JŽ jezdily jako ř. 645. Jsou v 6. dílu zmíněného seriálu. :papa:
milloss
Zaslaný: 05.08.2014 16:27  
Založený: 11.08.2010
Miesto:
Príspevkov: 24
 Re: Vlakom naprieč Chorvátskou strednou Dalmaciou
...rýchlik B 824/825 zo Šibeniku do Záhrebu...

nebol to priamy rychlik ale len priame vozne z/do rychlika Split - Zahreb.
cas


Alojza
prispejteFotkaStručneČlánok
spolupracujeme
KHT Zvolen

LTE Slovakia

Železniční magazín

SPDŽ Žilina

TRAINFOTO.eu

IHO.hu

klubmodryhorizont.sk
 
Spomienka na Pala
uzivateliaPoužívateľov online: 43 Používateľov v sekcii
Obrazom aj slovom: 7

Registrovaných: 0
Anonymných: 43

Viac ...