Nový grafikon priniesol veľa zmien. Jednou z nich bol koniec českých Plecháčov radu 242 na našich tratiach a miesto nich nasadenie novších rušňov radu 362. Tento fakt však neberiem nijako negatívne. Keďže dvojsystémové rušne sú využívané najmä na tratiach dvoch systémov, na zvolenských rýchlikoch sa opäť ujali jednofázové Laminátky radu 240, ktorým už pomaly hrozilo parkovanie v "burine". To je pre mňa - ako milovníka Laminátok super...

Keď už je reč o Laminátkach, pridám sem ďalšiu krásavicu:

Po Vianociach, keď väčšina z nás mala dovolenku, sme sa zobrali "partia z nížin" k horám znova trošku premrznúť a urobiť fotky, na ktorých bude vidno aspoň malý náznak zimy.

Prichádza koniec roka 2014 a s ním aj koniec prenájmu českých štvorkových Okuliarnikov. Veľmi som chcel fotku ešte aspoň jednej "bleskovky". Šťastie sme skúsili v Hornej Štubni, no počasie nám vôbec neprialo. Posedeli sme v reštaurácii Šturec a premýšľali, čo ďalej. Vlak mal už onedlho ísť a boli nejaké náznaky, že by nám nakoniec mohlo aj vyjsť slnko. Tak sme sa pobrali na flek a sledovali, ako sa na trati strieda tieň a slnečné svetlo. Kto tieto prírodné stavy pozná, určite vie, o čom hovorím. V hlave len otázniky: bude? Nebude? Vedel som, že to je posledná možnosť, na Slovensku si odfotiť tento rušeň a počasie sa mi doslova posmievalo... Držal som foťák a v duchu prosil, nech to tentokrát vyjde, nech aj za cenu jednej nasvietenej fotografie za celý deň. Počasie sa zrejme zľutovalo a načasovanie slnka a prichádzajúceho vlaku vyšlo dokonale:

V druhej polovičke januára sa konečne počasie umúdrilo a napadol sneh. Hneď, ako som mal voľno, išiel som k trati. Deň bol ale bez slnka, tak som fotografoval na "neokukaných" miestach, kde by sa to za slnečného dňa v zime kvôli násvitu určite nedalo.

Ako je vidieť na fotkách, snehu napadlo pomerne dosť. No začiatok februára bol ešte bohatší ako na sneh, tak aj na slnko a mne konečne vyšlo to vytúžené ideálne počasie tak, ako som si na zimu predstavoval. Tak vznikli zábery v krásnej, naozaj zimnej atmosfére. Tretieho februára som mal voľno, tak som neváhal a išiel som fotiť do Trnavy, keďže na vlaku IC 503 mal ísť "Hugo" 350.004-8. Ráno som sa zobudil do hmly, ale tá ma našťastie neodradila, lebo som dúfal, že nezotrvá po celý deň a na dané počasie je zrána hmla bežná. Skôr mi robilo starosť to, že ak sa hmla zdvihne, je možné, že z nej vznikne inverzia, čo sa neskôr aj stalo. No čo-to som aj tak stihol odfotiť. Poďme sa na to pozrieť:

Ešte sme počkali na nákladný vlak, no mne sa tá fotka moc nepodarila. Potom sme už išli na spomínaný Turiec. Hneď po príchode na "Dlžiny", som sa na zľadovatelej ceste pri otáčaní zošmykol do jarku a mali sme "vystarané". Po kolená v snehu vravím: "no chlapci, máme problém". V tom Lofofor s úsmevom: "nie nemáme, aha čo ide...". Otočím sa a dva bágre prichádzajú smerom k nám. Neváhal som. Rýchlo som vybral lano, uviazal auto o báger a "šup" na cestu. Vodič bágra po odopnutí ani nečakal na poďakovanie a ponáhľal sa preč. Netrvalo to snáď ani minútu, čo som bol v tom jarku. Vodičovi bágra som nesmierne vďačný, že nám ušetril kopec času a námahy, a že sme neprišli o pekné zábery. Rýchlik som síce nestihol odfotiť, ale ostatní áno, tak som bol spokojný. Hneď za ním išiel osobný vlak, tak som odfotil aspoň ten...

Ďalej sme sa pobrali do obce, odfotiť si zrýchlenca od Zvolena.

Prišli sme do stanice Horná Štubňa, keď tam práve posunovala "Dášenka" 750.183-6. Rozhodol som sa, odfotiť si ju samostatne - bez súpravy. Uvedomil som si, že v mojom archíve je veľmi málo "stanicoviek", čo je dosť na škodu. Dúfam, že sa v tom tento rok polepším, pretože modernizácia sa do budúcna nebude týkať iba vozidiel, ale rovnako aj tratí a železničných stavieb. A rád by som mal v budúcnosti kus histórie zachovaný vo svojom archíve.

Z opačnej strany išli dva nákladné vlaky, tak sme sa urýchlene presunuli do Chrenovca, kde boli nasvietené.

Snehu - ako je vidno - na západe rýchlo ubúda a strieda ho blato. No zámocká retro-Laminátka na osobnom vlaku zo Zvolena ma ľahostajným nenechala a vybral som sa, zvečniť si ju k Leviciam, kde už po snehu nebola ani pamiatka.