Je piatok 16-teho októbra, vonku prší, fúka vietor a aj teplota sa pohybuje dosť nízko. Pozerám sa na toto psie počasie z okna a premýšľam nad tým, ako sa mi nechce ísť na víkend ku svokrovcom v takom nečase. Sľub je ale sľub a tak namiesto premýšľania a viac-menej zmierený s tým, že tento víkend vlaky asi fotiť nebudem, chytám do ruky ruksak a začínam baliť potrebné veci. Ráno skoro odchádzame a už na to nebude čas.

Mnohí z nás veľmi dobre poznajú, aký je to pocit, ak sa vám niekde nechce ísť a nakoniec to naberie úplne iný smer, ako ste očakávali a tak ani neľutujete, že ste sa na to dali. Priznám sa, že keď som v sobotu ráno nastupoval do auta, ani by ma nenapadlo, ako taký zdanlivo obyčajný víkend môže dopadnúť.
Prvá pre mňa veľmi pozitívna udalosť nastáva, keď pri prechádzaní obcou Čeľovce registrujem vo výhybni ucelenku cisterien na čele s lokorailáckou rakaňou 182.072-9. Keďže som túto mašinku vždy videl len odstavenú v šturci v Košiciach, aj to len z idúceho vlaku, oznamujem zvyšku posádky, že si urobíme jedno medzipristátie na Trebišovskej stanici. A tak za intenzívneho dažďa vybieham na perón a o cca. 3 minúty sa do stanice gúľa spomínaný nákladný vlak. Keďže svetelné podmienky za veľa nestáli, ani som sa pohybujúci sa vlak neunúval fotiť. Namiesto toho rýchlo utekám dopredu a fotím rakaňu ešte na vlaku.

Po odvesení rušňa a prestavení na inú koľaj, dvojica postrkových kocúrov spoločnosti PSŽ a CRV odtlačila súpravu cca. 25 cisterien kamsi mimo stanicu. Rýchlo fotím ešte odstavenú rakaňu a utekám do auta, keďže prehánky začínajú naberať na intenzite. V tento deň som sa na stanicu už nevybral, no namiesto toho som kul plány na zajtra.
Po ceste do Trebišova som v areáli Vagónky totiž zazrel akýsi modro-biely rušeň, no v tej rýchlosti som nedokázal rozpoznať, čo to je. Keďže fotku akéhokoľvek vlečkového rušňa, ktorý pracuje mimo zrak verejnosti kdesi v závode, si cením ďaleko viac ako tie, ktoré vieme bežne cvaknúť na trati, rozhodol som sa, že sa tam vrátim a aspoň z tej diaľky si urobím dokumentačný záber. V nedeľu teda sadám do auta a po ceste ma napadlo, že sa skúsim ísť opýtať na vrátnicu Vagónky. Čo keď motyka vystrelí a pustia ma dnu...
O pár minút som na mieste. Vystúpil som z auta a namieril som si to rovno za pánom vrátnikom. Vysvetľujem mu stručne, prečo som prišiel a čo by som od neho chcel. Žiaľ strieľanie motýk sa nekoná a pán mi vysvetľuje, že by ma rád pustil, ale tieto veci treba riešiť s vedením. Tak trochu sklamaný sa s ním lúčim a kráčam naspäť k autu a už premýšľam, odkiaľ mi bude najlepšie, si tú mašinku odfotiť. Z mojich myšlienok ma vytrháva známy hlas vrátnika, ktorý za mnou kričí, že jedno riešenie by tu ešte bolo. Na tvári sa mi objavuje úsmev a kráčam teda naspäť. Pán mi hovorí, že mňa síce dnu pustiť nemôže, ale o chvíľu príde kolega, ktorý mi lokomotívu odfotí, ak mu dám foťák. Samozrejme súhlasím a sadám si do vestibulu. Čas si krátime príjemným rozhovorom o aktuálnom výrobnom programe spoločnosti. Netrvalo dlho a očakávaný kolega dorazil. Vysvetľujem mu, čo by som chcel a ukazujem, čo a ako s fotoaparátom. Nuž pobral sa do areálu a ja sledujem sekundovú ručičku ako pomaly ukrajuje čas.
Asi po 15 minútach sa pán vrátil so slovami, že mi nafotil tri rušne a že dúfa, že to bude dobré. Pekne obom poďakujem a s prianím všetkého dobrého sa lúčime. Už v aute som si netrpezlivo prezrel fotky a veru, dopadlo to vysoko nad moje očakávania. Samozrejme u týchto fotiek nebudeme riešiť svetelné podmienky ani kompozíciu, pretože tieto drobné nedostatky kompenzuje to, čo je na fotografiách zachytené. Poďme teda pekne poporiadku. Ako prvá sa mi na pamäťovú kartu dostala rosnička T334.0886, ktorá sa zrejme kedysi používala na posun po normálnom rozchode v areáli závodu. Teraz však pomaly podlieha poveternostným vplyvom a roky strávené na slnku, daždi, snehu a vlhku sa na nej pomaly ale isto prejavujú.

Ďalší zaujímavý stroj, ktorý v tento deň zapózoval pre môj objektív, bol širokorozchodný čmeliak 770.813-4 v netradičnom modro-bielom laku. Tak túto mašinu som z diaľky videl...

Nakoniec vo foťáku nachádzam niečo, v čo som ani nedúfal. Sú to detailné fotografie niekdajšieho prototypu 772.001-4, ktorý v roku 1998 postavila v priestoroch trebišovskej vagónky na ráme vrútockého čmeliaka 771.057-7 spoločnosť Martinská mechatronická a.s. Vývoj a realizácia rekonštrukčných prác na prototype 772.001-4 a 755.001-5 bola našťastie po nástupe novej vlády zastavená, keďže sa jednalo o mimoriadne drahé projekty, ktoré už pri svojom vzniku sprevádzala celá rada prinajmenšom podivných okolností, o ktorých sa tu radšej nebudem rozpisovať. Ťažko len uveriť, že všetko mohlo byť ináč, keby to opäť nemalo tak typicky slovenské politické pozadie. Poďme však radšej k samotným fotkám, pretože aj tak - čo bolo to bolo, resp. tu by možno viac pasovalo: čo bolo a čo mohlo byť.

Záverom by som chcel ešte raz vysloviť veľké poďakovanie ochotným zamestnancom Vagónky Trebišov, ktorí mi pomohli k týmto cenným fotografiám. Srdečne ich pozdravujem.