Ako prebiehala cesta...

So Samom sme sa dohodli, že príde prvého januára o 19tej hodine, zatiaľ sme boli u mňa, pretože do odchodu polnočného Zemplína bolo ešte dosť dlho. Samozrejme, že v Zemplíne sme si kúpili lehátka. Pôvodný plán cesty bol taký, že pôjdeme vlakom č.615 do Michaloviec a odtiaľ na autobus do Užhorodu, kde si po výstupe z autobusu pôjdeme kúpiť lístky na vlak č.235 do Ľvova a spiatočný vlak č.107 do Čopu, a následne čas do príchodu vlaku stráviť "kochaním" sa po Užhorode. Nebolo by to prvý krát čo som toto mesto navštívil. No taký bol plán, ale skutočnosť úplne iná... Skutočnosť bola taká, že rýchlik č.615 ešte predtým ako odišiel z Košíc postupne navyšoval svoje meškanie, najskôr 30 potom 50 minút... až na pragotrone vyskočilo 80 minút, tak sme si povedali DOSŤ ! Vystúpili sme zo Zemplína, a išli sa najesť, resp. naraňajkovať sa hore do reštaurácie na železničnej stanici v Košiciach. Takže je logické, že cesta sa pretrasovala cez Čiernu nad Tisou a Čop. Po "raňajkách" sme vyčkali na "desiaty" osobný vlak do Čiernej nad Tisou. Po príchode do Čiernej nad Tisou sme sa "usalašili" v súprave "Čopského osobáku" tvoreným rušňom 163 + jedným vozňom typu B. Po príchode na Ukrajinskú stranu do Čopu, po odbavení pasovej/colnej kontroly sme bezodkladne išli kúpiť cestovné doklady na vyššie spomínané rýchliky, po kúpení cestovných lístkov sme nemali veľa možností, akurát to, že sme išli do blízkych potravín a nakúpili si niečo na cestu do rýchlika. Náš rýchlik č.235 obchádzal Čop, takže do Užhorodu sme sa mohli dostať tzv. "električkou", t.j. prímestský vlak. Ale nám sa čakať moc nechcelo a tak sme si išli pred železničnú stanicu pozrieť rozpis "maršrútok", v tom za nami prišiel chlapík so slovami: "Taxi Užhorod?" Hneď sme sa ho spýtali na cenu, ktorá bola ozaj ako zadarmo, len 250 Hrivien za 30 kilometrov vzdialený Užhorod. Povedzme si na rovinu... Koľko by slovenskí taxikári vypýtali za 30 kilometrov? Taxikár bol priateľský a srdečný, cestou sme sa s ním rozprávali, v Užhorode nás vysadil pred železničnou stanicou ako sme mu povedali, a tak sme mu zaplatili a rozlúčili sa. Predstavil sa nám a dokonca nám nechal na seba kontakt. Náš vlak odišiel z Užhorodu o 18tej hodine, pochopiteľne bola už tma a nebolo možnosť sledovať krajinu. A tak cestu sme si spríjemnili sledovaním filmov a počúvaním hudby. Náš vlak prišiel do Ľvova o 23:39. Kamarát Nazar nás čakal pri rušni nášho vlaku ako sme sa dohodli, aby nás odviedol na hotel. Dohodli sme sa, že sa stretneme nasledujúceho dňa o 8 hodine rannej pred hotelom.



3.1.2017 - Železničné depá

Prvý deň výletu sme mali na pláne prehliadku rušňových dep, S Nazarom sme sa pred hotelom stretli o rannej 8-mej hodine. Vedľa nášho hotelu bola čajovňa, kde sme si zašli na ranný čajík. Tam sme dohadovali presnejšie podrobnosti, najskôr sme sa rozhodli že si pôjdeme odfotiť Sergeja s rýchlikom na trať. A tak sme sa mestskou hromadnou dopravou odviezli na jedno sídlisko, pri ktorom sa nachádzala neelektrifikovaná trať Sichiv - Davidiv

4.1.2017 - Prehliadka pamiatok a zaujímavostí mesta

Druhý deň výletu sme mali naplánovanú obhliadku mesta a nákup suvenírov, pôvodný plán stretávky bol o desiatej hodine, ale posunulo sa to na pol dvanástu. Tak so Samom sme zatiaľ zbehli do blízkeho obchodného centra, "Lviv Forum".

5.1.2017

Tretí deň výletu sme v podstate nemali nejak moc rozplánovaný. Len sme sa rozhodli vykonať, to čo sme v prvý deň akosi nestihli. A tak sme sa ešte deň vopred večer dohadovali na fotení pri štreke, o desiatej sme sa s našim kamarátom Nazarom stretli pred hotelom. O pár ulíc ďalej sme nastúpili na maršrútku a odviezli sme sa do 10 kilometrov od Ľvova vzdialenej obce Pidbirtsi, kde sú veľmi pekné foto-miesta. Vlak tam jazdí každých 15-20 minút. Apropo je to na hlavnej trati Ľvov - Kijev.