Ôsmy jún bol dňom viacerých mimoriadnych jázd. Okrem osláv 110 rokov od zahájenia prevádzky na Trenčianskej elektrickej železnici sa tiež uskutočňovali dve akcie pri príležitosti Medzinárodného dňa detí. Jednou z nich bol aj Deň detí s dymom a parou, ktorý sa uskutočňoval v okolí Šale.

Najmä vďaka finančnej podpore obcí Tešedíkovo, Žihárec a Vlčany sa po deviatich rokoch opäť dostal na krátku, len devätnásť kilometrovú trať ŽSR č. 134 zo Šale do Nededu aj vlak osobnej dopravy určený pre verejnosť. Záujem o tieto jazdy bol naozaj veľký.

Cestujúci sa na tejto trati mohli previezť v štyroch historických vozňoch typu Ci vyrobených v rokoch 1914 až 1923. V súprave bol zaradený tiež služobný vozeň typu DF. V čele súpravy bol "Kafemlejnek" 310.433, ktorý bol vyrobený v roku 1896 Strojárňami štátnych dráh v Budapešti. Rušeň má úctyhodný vek 123 rokov.

Jazdy pre cestujúcich sa konali len v úseku Tešedíkovo - Vlčany, avšak z dôvodu nemožnosti obehu súpravy v Tešedíkove musel vlak pokračovať až do Šale. V Tešedíkove taktiež prebiehalo dozbrojovanie rušňa z hasičskej cisterny a tiež sprievodný program.

Ďalším lákadlom bol, samozrejme, aj parný rušeň, ktorý tu mal pobyt viac ako hodinu. Parný rušeň 310.433 bol vyrobený v roku 1896 a bol určený na službu na miestnych železniciach bývalého Uhorska. Jeho maximálna rýchlosť je 45km/h (pri strojnej jazde len 30km/h), čo však bolo v daných rokoch postačujúce. Rušeň sa vyznačoval nízkou obstarávacou cenou i prevádzkovými nákladmi, primeranými nápravovými zaťaženiami a vysokou priechodnosťou oblúkmi. Vďaka vysokej potrebe týchto rušňov ich bolo vyrobených až 534 počas rokov 1885 – 1927, z toho v službách ČSD ich bolo 53 + 13 s označením 310.5.

Rušeň bol v službách ČSD do 5.10.1935 evidovaný vo výhrevni Zvolen, od tohto dátumu prešiel do správy výhrevne Košice. V rokoch 1949 - 1950 bol evidovaný v depách Leopoldov a Prievidza. Od októbra 1952 bol používaný v cukrovare Pohronský Ruskov, kde bol prevádzkovaný do konca repnej kampane v roku 1970/1971, po ktorej bol odstavený. Rušeň bol neskôr venovaný Fakultnému výboru SZM SF SVŠT a Veterán Car Clubu v Bratislave, ktorý sponzoroval opravu kotla a uvedenie rušňa do prevádzky. To sa podarilo v roku 1981. Rušeň bol v roku 1984 prevedený späť do majetku ČSD a od roku 1993 bol opäť odstavený. Ujal sa ho však Spolok Výhrevne Vrútky, ktorý ho zrekonštruoval do stavu, v akom opustil továreň v Budapešti. Od roku 2008 bol pre nutnú opravu kotla vo väčšom rozsahu opäť odstavený, preto bol presunutý do depozitu MDC na bratislavskom Rendezi, kde bol v roku 2014 opätovne sprevádzkovaný.

Myslím, že všetci účastníci "zájazdu" hodnotíme túto akciu ako vydarenú. Som rád, že som mal opäť možnosť stretnúť viacerých kamarátov, známych z prostredia železnice a touto cestou ich ešte raz pozdravujem. Špeciálne poďakovanie patrí Boccovi za výber a prípravu väčšiny flekov a taktiež za dopravu počas akcie.

Dúfam, že sa Vám článok páčil a že som možno pár ľudí presvedčil, že stojí za to fotiť aj malé pary, nie len tie veľké, majestátne. S touto súpravou sa budete môcť najbližšie stretnúť už v nedeľu 16. júna počas akcie RENDEZ 2019, kedy sa za asistencie rušňa 213.901 ujme 2. parného vlaku z Devínskej Novej Vsi do areálu Železničného múzea SR (Rendezu). V čele požiarneho vlaku však bude T 478.1131.