Na Agrokomplexe v Nitre som bol až doteraz naposledy ako malý chlapec spolu s rodičmi. A pamätám si len veľmi málo vecí. Ale jedna mi utkvela v pamäti. Tou bola železnica. A keď sa mi do rúk dostala brožúrka o železničkách krajín V4, v ktorej bola aj práve Nitrianska poľná železnica, zistil som, že má rovnaký rozchod ako moja domovská úzkorozchodná železnička vo Vychylovke. Rozhodol som sa pre jej návštevu. Pre návštevu som si zvolil pracovný deň, piatok 23. August 2019. Túto návštevu som absolvoval spolu so svojim otcom.

Stanica Brána je konečná. Aby sa vlak mohol vrátiť do stanice Skanzen, musí rušeň z vlaku odstúpiť. Vykoná posun po vedľajšej koľaji a do stanice Skanzen sa vracia „tendrom" napred.

„BSku" na druhej jazde vystriedal parný rušeň U35.901 „Križko" z roku 1918 (zrekonštruovaný za pomoci Ing. Ladislava Križana v r. 1990).

Po zapojení vagónov nasadáme do vlaku a presúvame sa do stanice Skanzen.

„Križko“ po príchode do stanice Skanzen vykonal v stanici posun, aby sa "čelom" napred mohol vydať na okružnú jazdu skanzenom.

Po okružnej jazde skanzenom sme sa s „Bskou“ odviezli do stanice Brána, kde sme náš vlakový výlet ukončili.

Tak a to je všetko. Dúfam, že sa Vám moja skromná spomienková reportáž z Nitrianskej poľnej železnici aspoň trochu páčila a aspoň trochu potešila v týchto neľahkých časoch.


Text a foto : Semir350