Domovská stránka Obrazom a slovom Aktuálne - stručne Fotogaléria
 
Pokročilé vyhľadávanie
 
RSS
Prihlásenie
Prihlasovacie meno: Heslo:
Obrazom aj slovom
Obrazom aj slovom > Zo zahraničných tratí > Vlakom do výšky 3454 metrov nad morom 1. diel – Cesta do Švajčiarska

Vlakom do výšky 3454 metrov nad morom 1. diel – Cesta do Švajčiarska

 
Švajčiarsko – jedno slovo, ktoré v sebe skrýva veľa. Z pohľadu cestovateľa a fanúšika železníc by to bolo možné charakterizovať ako presnosť, poriadok, jednoduchosť, spoľahlivosť, nenáročnosť a rýchlosť. Dali by sa v slovníku vyhľadať aj ďalšie slová, ale je to asi v tomto prípade zbytočné. Do tejto prekrásnej, čarovnej krajiny som mal možnosť vycestovať aj ja a zanechala vo mne naozaj nezabudnuteľné zážitky a pohľady, s ktorými sa s Vami, milí priatelia, rád podelím !

 









Švajčiarske železnice sú považované za vzor európskych železníc, o čom som sa presvedčil na vlastné oči. Hovorí sa tu, že podľa nich si môžete nastaviť hodinky, čo je síce odvážne, ale pravdivé ! Hlavnou politikou štátu sa súčasne stalo trvalé smerovanie nákladných prepráv na železnicu, takže stretnúť napríklad kamióny na cestách bola viac menej vzácnosť. Nech je to už ako chce, železnica tu hraje veľkú a významnú úlohu a jej rozvoj ide stále dopredu. Vráťme sa však späť k mojej ceste, ktorú som síce absolvoval v autobuse, ale atrakcií cestovania to vôbec neubralo. Fotoaparát som mal prakticky stále pri sebe, nakoľko fotografovať či čakať len na vlak by bolo v tomto prípade veľkou chybou a odstupom času by človek ľutoval, že sa zameral len na „koľajnice“. Nasledujúci seriál preto obsahuje aj iné, ako železničné fotografie, ktoré dúfam aspoň trošku zaujmú každého z Vás.



Sme síce v EU, ale s námatkovou kontrolou osadenstva autobusov s evidenčným číslom štátov bývalého východného bloku tu nie je ničím mimoriadnym. Kontrola, ktorá bola jediná, dopadla dobre a tak sme za malú chvíľku pokračovali v našej ceste bez problémov ďalej.



Je ešte tma a v Bratislave sa pomaly schádza, ako sa neskôr ukázalo, výborná partia, ktorá podobne ako ja, bola nabitá plná očakávania, čo nás v nasledujúcich dňoch čaká či stretne. Pred šiestou hodinou rannou zastavuje na dohodnutom mieste autobus, ktorý nás bezpečne odviezol 1302 kilometrov za Bratislavu. Takže nech sa páči, nastupovať, čaká nás prvý, náročný deň, cesta cez Rakúsko, malým kúskom Nemecko až do pohraničného rakúskeho mesta Bludenz. Hlavná časť cesty bola vykonaná diaľnicou až do Salzburgu, kde, aby nás prešli prichádzajúce driemoty a zo sedenia neboleli zadky, sme odbočili na malý, ale zaujímavý výlet do kontroverzného miesta – Orlieho hniezda.







Vitajte pod Orlím hniezdom !


Orlie hniezdo sa vypína nad Obersalzbergom, na hraniciach medzi Rakúskom a Nemeckom. Kehlsteinshaus - Orlie hniezdo, bolo postavené v nadmorskej výške 1834 m n.m. v rokoch 1937 – 1938 ako dar nacistickej strany k 50. narodeninám svojho vodcu. Tento, podľa dostupných informácií, nebol z daru nadšený a zdržal sa tu len niekoľko krát, aj to len krátko. Práve tento fakt pravdepodobne zachránil toto miesto pred likvidáciou a stavba sa stala vyhľadávaným turistickým miestom a z Orlieho hniezda reštaurácia. Od roku 1952 bola príjazdová cesta pre verejnosť uzavretá a jediným dopravným prostriedkom, pokiaľ sa sem nechcete vybrať pešo po turistických chodníkoch, sú tu autobusy. Tieto sa stali veľkou atrakciou, nakoľko ich vidieť či cestovať s nimi po prudkých zákrutách, úzkych cestách s piatimi tunelmi, je nezabudnuteľné. V čase návštevy tu jazdilo na sedem kilometrovej trase s prevýšením 800 metrov celkom osem autobusov, v dvoch skupinách po štyroch. Vozidlá idúce pod Orlie hniezdo prekonajú trasu 20 minútovou jazdou tiahlym, náročným stúpaním bez zastavenia až na „konečnú“ pekne v rade za sebou, oproti idúce, teda dolu do údolia, sa za posledným tunelom na výhybni v nadmorskej výške 1300 m n.m.zoradia za sebou a podobne ako vlaky tu vyčkajú na prejazd celej kolóny. Za zmienku stojí údaj, že autobusy majú špeciálne upravené prevodovky, aby na tiahlom klesaní dokázali ubrzdiť iba motorom, ako aj sprísnené technické kontroly...













Nástupištia autobusov, križovanie v nadmorskej výške 1300 m n.m. a pohľad na jeden z tunelov, ktorým sa prechádza.


Po príjazde na konečnú vstúpite najskôr do tunela, ktorý Vás privedie k výťahu. Tento ide do výšky 124 metrov, aby po vystúpení z neho ste sa mohli plne venovať krásnemu rozhľadu, pri dobrej viditeľnosti údajne až do 200 kilometrovej diaľky ! Počasie bolo k nám prívetivé a slnečné, pričom sme netušili, že v najbližších dňoch to bude pravý opak...






















A sme v Orlom hniezde...


Po zaujímavej prestávke sme pokračovali v našej ceste ďalej, cez prekrásne údolia s neodmysliteľnými cestnými tunelmi, z ktorých najdlhší bol tunel Alberg, dlhý 15 516 m až sme už za tmy zastavili v meste Bludenz, kde náš čakala dobrá večera a ustlaná posteľ...




Cestou vidieť v kopcoch lanovku nebola žiadna mimoriadnosť, takže aspoň jeden pohľad z autobusu...


Ráno som sa prebral na nepríjemný klepot dažďových kvapiek o okno. Po raňajkách pokračujeme ďalej a o necelú pol hodinu opúšťame Rakúsko a vchádzame na územie Lichtenštajnska, ktorý sme za zhodný čas prešli a konečne vchádzame hraničným mostom do túžobne očakávaného Švajčiarska. Tu opäť vchádzame na diaľnicu, ktorá je zaujímavá hlavne kvôli charakteristickému horskému rázu krajiny, cez ktoré vedie veľké množstvo tunelov, darmo, ľudovo povedané, kopce sú tu samá diera, ako syr Ementál... Popri tomu sú tu prekrásne jazerá, napríklad Walensee, popri ktorom vedie aj železničná trať.












Vitajte vo Švajčiarsku a šťastnú, bezproblémovú jazdu po našich cestách !


Našim dnešným cieľom je malé mestečko Alpnachstad, položené na brehu jazera Alpnacher, (môžete sa stretnúť aj s názvom Luzernesee) cez ktoré vedie úzkorozchodná železničná trať Luzern –Giswil. Na popisovanom mieste sme sa teda po prvý krát fotograficky stretli so švajčiarskymi vlakmi, ako aj pohľadom na prechádzajúce rýchliky. Ale naše zastavenie nebolo kvôli nim, hlavným bodom programu bola návšteva horskej ozubnicovej železnice Pilatusbahn, známej vďaka najstrmšiemu traťovému sklonu na svete, ale o nej si niečo povieme až nabudúce.






















V železničnej stanici Alpnachstad


Takže to by bolo na dnes všetko, nastáva čas na rozlúčenie. Už som Vám naznačil, čomu sa budeme v druhom diely venovať, či kam sa spoločne cez internet vyberieme.


Text a foto : Palo
Spracoval :

Verzia pre tlač Pošli priateľovi
Komentáre
Zobrazenie:
Názory sa nemusia sa zhodovať s názorom redakcie. Redakcia za ne nepreberá zodpovednosť
cas


Václav
prispejteFotkaStručneČlánok
spolupracujeme
KHT Zvolen

LTE Slovakia

Železniční magazín

SPDŽ Žilina

TRAINFOTO.eu

IHO.hu

klubmodryhorizont.sk
 
Spomienka na Pala
uzivateliaPoužívateľov online: 130 Používateľov v sekcii
Obrazom aj slovom: 4

Registrovaných: 0
Anonymných: 130

Viac ...