PRAHA – Stovežatá, Matka zeme koruny Českej, Hlavné mesto Českej republiky, Krásavica na Vltave, Mesto výborného piva, Mesto historických a kultúrnych pamiatok, Raj fanúšikov MHD a železníc...čiste, zaujímavé a krásne mesto, v ktorom som tento rok po prvý krát strávil spoločne s rodinou zaujímavý a krásny týždenný pobyt. Porušil som takto dlhoročnú tradíciu dovoleniek vo Vysokých Tatrách a ak mám byť úprimný, neľutujem to, práve naopak, odchádzal som z nej plný zážitkov a pekných dojmov so slovami „O rok dovidenia Stovežatá...“

Stroj 121.068 patril k flotile „skútrov“, ktoré dlhé roky slúžili v rušňovom depe Žilina. Po odpredaní 12 kusov slovenských rušňov rady 121 do Poľska sa tak tieto stroje, vrátane „šesťdesiatosmičky“, úplne vytratili z našich tratí. Na Slovensku tak ostal jediný zástupca tejto rady – 121.004 slúžiaci Slovenskej Železničnej Dopravnej Spoločnosti (SŽDS). 121.068 sa však po určitom čase vrátil, zmenil sa však na nepoznanie ...

Bolo to v polovici tohtoročných prázdnin, keď sme sa rozhodli, že konečne, veru po každoročnom odkladaní, konečne vycestujeme na malý výlet medzi Košickú kotlinu a Východoslovenskú rovinu na trať s rozchodom 1524 mm, teda širokorozchodnú trať. Bez väčších dohadov sme si vopred stanovili dátum 20.august 2009 s tým, že sme ani netušili, čo nás okrem asi počasím najkrajšieho augustového dňa v tento dátum čaká...

Posledným, tretím dielom, uzatvárame malé obhliadnutie za rušňami 754. V ňom sú sústredené fotografie zostávajúcich strojov, ktoré na svoje okrúhle výročie prevádzky si musia ešte niekoľko mesiacov počať. Nakoľko sme považovali za vhodné, aby rodina „štvoriek“ bola po hromade, prinášame aj ich fotografie.

Počas tohtoročnej dovolenky v Prahe, ktorá sa po prvý krát zamenila za tradičný pobyt vo Vysokých Tatrách, som si povedal, že ak bude pri mne stáť trošku šťastie, tak sa mi podarí, aspoň v rušňovom depe vo Vršoviciach, stretnúť legendárnu bobinu 141.001-8, pôvodného označenia E 499.101. No, ak mám byť úprimný, šťastie sa ku mne naklonilo neočakávane v maximálnej miere a tak som túto krásavicu mohol obdivovať nielen na odstavnej koľaji v rušňovom depe, ale aj na “prieťahoch“ osobných vlakových súprav v obvode pražských spojek medzi Hlavním a odstavním nádražím Jih.

Pravidelným a vítaným hostem ve všech koutech dnešních sítí SŽDC/ČD a ŽSR jsou měřicí vlaky geometrické polohy koleje (GPK). Tyto mají dlouholetou tradici a jako původní měřicí vlaky pro železniční svršek začínaly provoz v 60. letech se starším rychlíkovým vozem, vybaveným měřicí aparaturou švýcarské firmy Amsler. Jezdívaly s ním po celé síti tehdejších ČSD motorové vozy řady M 240.0 LD Hradec Králové a později M 262.0 VS Havlíčkův Brod.

Lesné železnice ma fascinovali už od počiatkov môjho záujmu o dianie na nekonečných strieborných stužkách koľajníc. Počas horúcich letných dní roku 2007 som sa s podobne zanieteným kamarátom vybral hľadať stopy v teréne po bývalej Považskej lesnej železnici, ktorej pravidelná prevádzka utíchla pred viac ako 35 rokmi a dnes už v týchto končinách nenávratne patrí do histórie.

V druhom diely spomienky na tridsať ročnú prevádzku rušňov 754, si fotograficky priblížime tie rušne, ktoré „tridsiatku“ oslavujú v tomto roku, teda stroje 754.003 až 036.

Dnes v popoludňajších hodinách došlo v žst.Ladce k nehodovej udalosti – vykoľajeniu dvoch nákladných vozňov manipulačného nákladného vlaku, ktorý viezol rušeň 742.037. K mimoriadnej udalosti došlo na „trenčianskom“ zhlaví popisovanej stanice tak, že trať v smere na Trenčín bola neprejazdná. Takto bola operatívne zavedená náhradná autobusová doprava, ktorá prevážala cestujúcich do náhradných súprav, ktoré mimoriadne ukončili svoju jazdu zo smeru Bratislava v žst.Ilava a zo smeru Žilina podľa dostupných informácií v Beluši a Púchove.

Dlhší čas nás lákala myšlienka, vidieť na vlastné oči, možno povedať „Vlajkovú loď“ rakúskych železníc, vlak RAILJET. Vedeli sme len jedno, že jazdí kúsok od Bratislavy, cez maďarskú pohraničnú stanicu Hegyeshalom a tak sme si povedali, že raz sa tam raz za ním vyberieme. Od tejto myšlienky ubehlo niekoľko mesiacov až nastal deň 2.júla 2009, kedy sme sa teda vydali na malý výlet za Bratislavu...

Je sobota, ktorá vo svojom dátume niesla dve osmičky – 8.8.2009. V tento, aj keď nie moc krásny deň, sa po trati Lučenec – Poltár – Kokava nad Rimavicou, prešiel opäť po dlhých rokoch vlak, ktorý v minulosti svojim nezabudnuteľným zvukom motora patril k samozrejmosti nielen nákladnej, ale určitý čas aj osobnej dopravy. Áno, bol tu po rokoch opäť stroj označenia T 466.0, neskôr 735, ktoré tu nasadzovalo dnes už neexistujúce depo Lučenec. Akcia sa niesla pod názvom „Historickým vlakom na Koliesko“, ktorú už tradične vzorne pripravil klub KHT Zvolen, tento rok so svojim rušňom T 466.0253.

Začalo to asi tak v květnu tohoto roku, kdy se mě zbytek rodiny zeptal kam vyrazíme na dovolenou. Jelikož jsem měl možnost volby, tak jsem navrhl návštěvu Slovenska. V 80.letech jsem v době dospívání na Slovensko jezdil hrozně rád, protože tamní krajina (Nízké a Vysoké Tatry a Slovenské rudohoří) mě velmi uchvátila. Hlavně železniční tratě v těchto lokalitách plné tunelů a kopců byly pro mě úchvatné. A tak vrátit se na tato místa po mnoha letech mě naplnilo jakousi nostalgií a představa cestování vlakem to umocňovalo.

Počas včerajšieho popoludnia sme pre fanúšikov dieselovej trakcie na Slovensku zachytili premiéru dieselového rušňa 753.324 spoločnosti LOKO TRANS Slovakia , s.r.o..Tento rušeň bol ešte donedávna vedený v stave spoločnosti Železničnej spoločnosti Slovensko ,a.s. a prevádzkovaný bol depom Nové Zámky.Keďže rušeň bol v spoločnosti ZSSK a.s. v nevyhovujúcom technickom stave s množstvom vážnych závad spoločnosť sa ho rozhodla odpredať.