Chladná rána a žloutnoucí listí připomněla jednu zajímavou událost podzimu 2003, kdy skončila téměř stoletá kapitola v historii trati SŽDC/ČD Rybník – Lipno. Původní Vyšebrodská elektrická místní dráha vznikla v roce 1911 z popudu majitele loučovické papírny a řádu podnikavých cisterciáckých mnichů z vyšebrodského kláštera. Hlavním důvodem byla efektivní přeprava dřeva, papíru a buničiny z Horního Povltaví k železnici České Budějovice – Linec.

Stretávame sa s nimi denne a sú to vlastne na pohľad obyčajné rušne. Až keď sa človek trošku zamyslí zistí, že to nemusí byť úplne pravda a číslo rušňa, na ktoré sa práve pozerá, skrýva predsa len v sebe niečo výnimočné, nezabudnuteľné, ojedinelé...Byť prvý znamená vždy veľa a platí to aj na železnici. Čo sa tak trošku, ale naozaj len opatrne pozrieť na históriu elektrifikácie železníc striedavým systémom 25 KV 50 Hz na Slovensku a vlastne rušne, ktoré viezli prvé, slávnostné elektrické vlaky.

Po předchozí sérii „spících“ železničních přechodů mezi ČR a SR je na řadě frekventovaný přechod Břeclav – Kúty. Vytížený pro svoji polohu, i proto, že část výkonů utlumených tratí kdysi přešla na jeho bedra.

Bolo to ešte v časoch, keď železnica znamenala pokrok, niečo technicky úžasné, obdivuhodné a práca na nej sa niesla v duchu veľkej zodpovednosti a hrdosti. Ak dnes chodíme, ako sa vraví s trochu otvorenými očami, nájdeme aj v súčasnosti zaujímavosti, nesúce v sebe ukryté roky výroby, keď sa železničnej zodpovednosti učili ešte otcovia našich pradedov.

Pri mojich častých potulkách železnicami Slovenska som často prechádzal cez Rimavskú Sobotu. Darmo, koncert „tisoveckej singrovky“ s nádychom nafty v oddiely pre cestujúcich, bola aspoň pre mňa romantická. V popisovanej stanici som videl už nové motorové vozne M 152.0, dnes 810 so smerovou tabuľou Rimavská Sobota – Poltár. Ako správny cestovateľ som hrubou červenou „fixkou“ obťahoval na mape tratí ČSD kľukaté linky tratí, ktoré som, často vyklonený v okne, precestoval. Špinavý, so slzavými očami som často opúšťal vlaky, ale šťastný, že som opäť mohol nejakú tú, i keď krátku, čiarku doplniť...

Aj rozsiahlymi lesmi Záhoria sa kedysi pravidelne ozýval zvuk parnej píšťaly. Úzkorozchodná lesná železnica bola postavená na zvážanie drevnej hmoty k prekladisku, neďaleko zastávky Moravský Ján, na hlavnej železničnej trati Bratislava-Kúty. Aj napriek tomu, že bola zrušená pred viac ako šesťdesiatimi rokmi, ešte dnes je možné po nej nájsť zárezy a násypy po ktorých prechádzala.

Je sobota, ktorá vo svojom dátume niesla dve osmičky – 8.8.2009. V tento, aj keď nie moc krásny deň, sa po trati Lučenec – Poltár – Kokava nad Rimavicou, prešiel opäť po dlhých rokoch vlak, ktorý v minulosti svojim nezabudnuteľným zvukom motora patril k samozrejmosti nielen nákladnej, ale určitý čas aj osobnej dopravy. Áno, bol tu po rokoch opäť stroj označenia T 466.0, neskôr 735, ktoré tu nasadzovalo dnes už neexistujúce depo Lučenec. Akcia sa niesla pod názvom „Historickým vlakom na Koliesko“, ktorú už tradične vzorne pripravil klub KHT Zvolen, tento rok so svojim rušňom T 466.0253.