Do tankoch na Komárom!

railtrains.sk

Dátum:  15.05.2013 0:00   |   Rubrika:  Zo zahraničných tratí   |   Vytlačené:  24.10.2019 6:41

 Známy výrok jedného neslávne známeho politika sme sa rozhodli trošku upraviť. Hoci ako zistíte neskôr, jeden tank sme predsa len mali. Čo je však oveľa dôležitejšie, návšteva našich južných susedov prebehla s veľkým nadšením a miesto dobyvateľských chúťok sme sa zamerali na chúťky celkom iného, železničného druhu!












Na začiatku marca bola zima na Slovensku vo svojej vrcholnej forme. Znudení a otupení z dlhotrvajúcich mínusových teplôt sme začali čoraz častejšie rozmýšľať nad únikom z tohto deprimujúceho prostredia. Definitívnym zlomom bol moment, keď som na stanici v Lamači nerozoznal hranu nástupišťa od zasneženého okolia a elegantne prepadol do koľajiska. Tak to by stačilo, odchádzame na juh! Vyťahujeme veľkú mapu Európy a dumáme nad vhodnou destináciou. Malta? Zadávame do Google heslo „Railways in Malta“ a napäto čakáme na výsledky - 0 km železníc! No toto, skúšame ďalej. Cyprus - 0 km! Ibiza - 0 km! Čo je to za krajiny a teritóriá bez kúska železnice? Vylúčiť z Európskej únie! Vrcholne znechutení odhadzujeme mapu a smutne pozeráme von z okna, pričom vidíme suseda, ako si vykračuje domov s novučičkou lopatou na odhadzovanie snehu. Odrazu niekoho napadá spásonosná myšlienka - veď aj Maďarsko je na juhu. Videli ste niekedy obyvateľa Maďarska odhadzovať sneh? Sme zachránení!

Čas odchodu nastáva 2. marca 2013. Vybavení slnečníkom, nafukovačkou a opaľovacím krémom nasadáme do Dodesovho tanku. Tento na pohľad obyčajný osobný automobil istej nemeckej značky totiž v sebe skrýva netušené možnosti. Asfalt mu moc nechutí a radšej sa preháňa po poli alebo po lese. Na maďarské stepi ideálne vozítko, ktorému dokonca nerobí problém odkrágľovať zopár menších kríkov alebo drevín. Cieľom našej cesty je Komárom, takže až taká dlhá cesta nás čakať nebude, ale to ste už určite stačili vydedukovať. Počas jazdy v tanku si krátime čas obdivovaním, či skôr lamentovaním nad osudom trate č. 136 Komárno - Kolárovo, ktorej pozostatky kde tu zahliadneme. Dosť však bolo siláckych rečí, nech už prehovoria naše fotografie!



Prvé zábery vznikajú ešte na slovenskom území. Zhruba 20 km od Komárna začína byť Dodo akýsi nesvoj, svetielkujú mu oči a mierne sa trasie. Neznalí situácie by si mohli myslieť, že sa u neho prejavuje nejaká alergia. Vážení, omyl - Dodo cíti laminátku! Je to neuveriteľné, ale tieto mašinky dokáže zavetriť na ohromné vzdialenosti. Podľa príznakov navyše vieme ľahko rozpoznať, či sa bude jednať o blonski, žltú alebo retro laminátku. Preto nie je vôbec žiadnym prekvapením, že odrazu strháva kormidlo na svojom tanku doprava a efektným šmykom zastavuje vedľa cesty. Ocitáme sa na zastávke Komárno – závody, kde sa stretáva trať č. 131 a spojka do Maďarska, na ktorej stojí... kotlová ucelenka s laminátkou 240.019! Času na fotenie máme pomerne dosť, keďže náklad evidentne čaká na blížiaci sa Regiojet. (foto XxXcompany)



Os 4312 odchádza zo zastávky Komárno – závody smer Bratislava a laminátka 240.019 má voľnú cestu. V tej chvíli nás to ešte nenapadne, ale nebude to jediný Talent od Bombardieru, ktorý dnes uvidíme – hoci tie ďalšie budú samozrejme elektrickej trakcie. (foto lofofor)



Dosť bolo oxidovania na Slovensku, presúvame sa konečne k našim južným susedom. Ako prvé volíme miesto na východnom okraji Komáromu v blízkosti zastávky Szöny‎. V týchto miestach vedie železnica tesne vedľa hlavnej cesty, takže prístup už nemôže byť ideálnejší. No a čo je najdôležitejšie, netrvá to ani pár minút a už tu máme prvý vlak – RR 4815 z Komáromu do Budapešti vedený jednotkou 5341 "FLIRT". Počas celého dňa sa s nimi budeme stretávať veľmi často, keďže regionálne vlaky (RR – Regionalzug) tu majú pekný
hodinový takt. Za zmienku tiež stojí skutočnosť, že zásadne chodia spojené dve jednotky naraz. (foto XxXcompany)



Nestihneme sa ani poriadne spamätať, keď zozadu ktosi kričí tradičné heslo na zahraničných výjazdoch do okolitých krajín – „IDE RAILJET!“. Domnienky sa potvrdzujú, prichádza RJ 62 a my máme vlastne prvú a zároveň poslednú príležitosť odfotiť si aj tlačiaceho Taurusa (1116.221). Za jasného slnečného počasia je totiž väčšinu dňa možné fotiť Railjet len z opačnej strany, kde sa nachádza riadiaci voz. (foto lofofor)



Pod veľkým košatým stromom neznámeho druhu si veselo pospevujeme, keďže v diaľke sa opäť rozlieha zvuk prichádzajúceho vlaku. Po dvoch osobných sa tentoraz dostáva na rad aj náklad, vedený dvojsystémovým Taurusom 1116.256 v klasickom farebnom prevedení ÖBB. (foto XxXcompany)



Dvojica Flirtov radu 5341 (bližšie k nám jednotka 5341.050) prichádza na regionálnom vlaku RR 4922 do Komáromu. Konečná stanica sa strieda každú hodinu - vlaky označené ako 49XX zachádzajú až do Györu, ostatné označené číslicami 48XX končia svoju cestu (alebo naopak začínajú) v Komárome. V opačnom smere je hlavným bodom vždy budapeštianska stanica Déli pályaudvar. (foto XxXcompany)



Regionálny vlak RR 4922 zachytila aj druhá časť výpravy, ktorá sa rozložila o niekoľko desiatok metrov ďalej. Toto miesto určite dobre poznáte vďaka špecificky rozmiestneným stĺpom trakčného vedenia. Navyše sa tu nachádza veľká a pomerne vysoká betónová kocka ako stvorená pre nás fotografov :) (foto volod)



S Martinom sa pomaly chystáme presunúť k ostatným, ale našťastie kým sa rozhýbeme, zo zákruty sa vynorí krásny náklad s reklamným Taurusom 1116.007 „SOS Kinderdorf“. Táto organizácia pomáha zabezpečiť opateru deťom bez rodín a mladistvým, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii. Náter bol verejnosti predstavený 19.5.2009 pri príležitosti 60. výročia vzniku organizácie a čoskoro tak oslávime už 4. rok existencie tejto farebnej schémy. Ak by ste rozmýšľali, čo konkrétne je na rušni znázornené, tak vám pomôžeme - jedná sa o kresby detí žijúcich v niektorom z centier SOS - Kinderdorf. (foto lofofor)



„Detský“ Taurus ešte raz z pohľadu Vlada. Zaujímavosťou je, že sa nejedná o prvý netypický
náter na tejto mašine! Pri príležitosti EURA 2008 (európsky šampionát vo futbale), ktorý spoločne organizovali Rakúsko a Švajčiarsko, sa ÖBB rozhodli pre nalakovanie niektorých svojich vozidiel do národných farieb každej krajiny, ktorá sa tohto turnaja zúčastnila. Pre 1116.007 sa ušla bielo-modrá farebná kombinácia z vlajky Gréckej republiky. (foto volod)



Síce nenasvietená strana, ale s Taurusom 1116 vo farbách maďarsko-rakúskej spoločnosti
GySEV sme sa stretli len raz, preto by bola škoda ho z tejto reportáže vynechať. GySEV prevádzkuje železničnú dopravu na niekoľkých tratiach v severozápadnom Maďarsku a priľahlých rakúskych úsekoch, najmä medzi mestami Györ - Sopron - Ebenfurth. Štruktúra celej tejto firmy a ich organizácie je však pre mňa španielskou dedinou, takže sa v tom nebudem moc vŕtať. V súčasnej dobe disponuje spoločnosť piatimi rušňami r. 1116, ktoré sú podľa maďarského systému značené ako r. 470.5 (u MÁV nájdeme dvojsystémové Taurusy pod číslom 470). Na Vladovom zábere môžeme vidieť stroj 470.502 na čele IC 922 Savaria - Scarbantia z Budapešti do Szombathely. (foto volod)



IC prichádza aj z opačného smeru, tentoraz si však od Taurusov trošku odpočinieme a do zbierky pridáme ďalší nový typ HDV - na čele IC 917 Halászbástya - Tűztorony je totiž Traxx 480.024 vo farbách maďarských železníc. Raz GySEV, inokedy MÁV, čert aby sa v tom vyznal. Dôležité však je, že u susedov sa preháňa ďalšie moderné koľajové vozidlo - MÁV nakúpili od Bombardieru v rokoch 2011 - 2012 celkovo 25 týchto rušňov. (foto XxXcompany)



Výprava sa nakoniec v kompletnom zložení stretáva pri už spomínanej betónovej kocke, kde nás o chvíľu poteší „Gigant“ 630.039, ktorý sa strojovo vybral smerom na Tatabanyu. Okolie trate je krásne upravené, nikde žiadny zákerný krík, radosť fotiť na týchto miestach. A hoci trávička je už na začiatku marca pekne zelená, náš zámer sa nepodarilo celkom naplniť. Aj v Maďarsku majú totiž teploty riadne ďaleko od príjemných hodnôt! Plavky sme museli aj v týchto končinách vymeniť za nepohodlnú zimnú bundu. Čo narobíme, aspoň že tie vlaky chodia. (foto XxXcompany)


Nastáva menšia pauza, keďže slnko začína svietiť kolmo na trať. Rozhodne ale nebude nuda! Vydávame sa totiž do blízkeho obchodného reťazca, kde plánujeme zaútočiť na regál s našimi obľúbenými syrovými rožkami. Teda aspoň predpokladáme, že v dnešnej dobe globalizácie je ponuka tovaru v rámci jedného veľkého reťazca rovnaká v každej krajine. Presvedčujeme sa, že je. OKREM SYROVÝCH ROŽKOV! Tak ale toto je škandál veľkých rozmerov. Ale nezúfame a skúšame nájsť nejaký podobný produkt. S nádejou zahliadneme akési pečivo vzdialene pripomínajúce náš vytúžený rožok. Ani pri bližšom pohľade a malom oňuchaní však nedokážeme rozoznať, či je rožok z hornej strany len zoškvarený alebo pokrytý nejakou syrovou esenciou. Riskneme to a berieme ich. Niektorí členovia výjazdu však mierne nesúhlasia a s výrazom úporného premýšľania pozerajú na etikety s názvami ako napríklad „felvágott megtölt“ alebo „meggyfa egyelőre“. Odrazu sa niekto zahrá na múdreho a vyrukuje s geniálnou myšlienkou použiť google translator na mobile. To je nápad! S potmehúdskym úsmevom, ako pekne sme okašľali systém, sa vydávame k pokladni, kde ešte Dodo skvelou posunkovou rečou pýta cigarety a ja nechápavo hľadím na staršiu pani, ktorá sa so mnou začne rozprávať ako so starým známym. Konečne vychádzame z tohto pekelného brlohu a nastáva okamih pravdy. Dodo zakusuje do svojho lekvárového koláčika, lenže miesto lahodného lekváru sa objavuje akási podivná klobásová náplň... Ale chutila mu. To ostatní dopadnú o poznanie horšie, keďže naše rožky chutia presne ako rožky, ktoré sú z hornej strany len zoškvarené. Nabudúce kupujeme na Slovensku!




Plán zaobstarať si poživeň pre naše hladné krky dopadol fiaskom, preto sa opäť vydávame k trati s cieľom trošku sa upokojiť. Presúvame sa tentoraz smerom na západ na šíru planinu tesne za mestom. Slnko urazilo riadny kus cesty a tak začíname fotiť vlaky z opačnej strany, pričom ako prvý dorazí sám veľký Railjet - RJ 64, ktorý má konečnú stanicu až v ďalekom Mníchove. (foto lofofor)



Na oblohe začínajú pribúdať oblaky, čo nás mierne znepokojuje. To nám ale samozrejme
vôbec nezabraňuje vyžierať Martinove tyčinky, ktoré idú rýchlo na odbyt. Menšiu pauzu v systematickom kradnutí tyčiniek spôsobí len prechádzajúci vlak, ako napríklad pekný gigant 630.020. Nezdajú sa vám inak tie stĺpy nejaké rádioaktívne? Mám pocit, že som nedávno čítal o prevoze vyhoreného jadrového odpadu z maďarskej jadrovej elektrárne Paks... (foto lofofor)



630.033 s parádnym autovlakom. Vlaky nie a nie prestať chodiť, no povedzte. Na toto nie sme z nášho koridoru vôbec zvyknutí. Človek predsa musí mať nárok na pokojné, aspoň párhodinové poležanie v tráve. Tu sa toho nedočkáte. Šumy o hustej premávke na hlavnej maďarskej trati Budapest – Hegyeshalom sa tak potvrdzujú. Nie nadarmo je v cestovnom poriadku značená ako číslo 1... (foto XxXcompany)



Jeheheé, tak toto je chuťovka! Moje športové srdce plesá od radosti, keďže sa objavuje reklamný Taurus MÁV 470.010 ''Aranycsapat'' (v preklade Zlatý tím). Náter pripomína jedno z najlepších futbalových mužstiev všetkých čias - maďarský národný výber z 50-tych rokov minulého storočia, ktorý drvil všetkých súperov hlava nehlava. V roku 1952 vyhrali Maďari olympijské hry, aby sa o dva roky neskôr dostali až do finále majstrovstiev sveta, kde nakoniec smolne prehrali s Nemcami 2-3. Na skrini rušňa sú vyobrazení hlavní aktéri tohto skvelého tímu aj so svetoznámym Ferencom Puskásom. No čo vám budem hovoriť, jeden z najkrajších náterov, aké som mal česť vidieť. (foto XxXcompany)



Nastáva ďalší presun bližšie k mestu, nebol to však najvydarenejší moment dňa. Hlavne kvôli nepríjemnú vetru a zvýšenej oblačnosti, ktorá nám prekazila fotenie Railjetu smerujúceho do Budapešti. Navyše výnimočne akosi nič moc nechodí (v týchto končinách to znamená dlhšie ako 30 minút) a v prudkom vetre sa necítime najpohodlnejšie. To ešte nevieme, aký uragán nás čaká o tri týždne - inak by sme hovorili o bezvetrí, prinajhoršom o príjemnom vetríku. Vyštveráme na akýsi nadjazd, z ktorého nás privíta krásny pohľad na kopu hnoja. Zhodujeme sa, že jedna fotka bude bohato stačiť - šťastie sa nakoniec usmeje na Taurusa neznámeho čísla, na ktorého si slnko zaujímavo posvietilo. (foto lofofor)



Schádzame dole z nadjazdu a nadávame na fotomraky, ktoré nám exkluzívne zabránia vo fotení ďalšieho Railjetu a D 9304 (Schnellzug) s Traxxom 480.022. Samozrejme slnko vykukne práve vo chvíli, keď ide to najmenej zaujímavé - tradičná dvojička FLIRTov (bližšie k nám 5341.060) ktorú máme za pár hodín nafotenú už požehnane. Treba však konštatovať, že sa jedná o veľmi fotogenickú jednotku a preto neotáľame a cvakáme. (foto XxXcompany)



V silnom protisvetle sa Martinovi darí veľmi zaujímavá fotografia! Už z diaľky sme videli, že prichádza niečo netradičné a preto sa predháňame v dávaní šialených tipov. Sme si istí, že laminátka to určite nebude, pretože Dodo nesvetielkuje ani sa netrasie. S absolútne presvedčivým výrazom však zahlási, že ide „eso“. Hahahaa, buhehee, johohoo, eso na maďarskom koridore, tak to je vtip mesiaca. Ako sa vlak pomaly približuje, začíname sa nenápadne škrabkať na hlave a rozmýšľať, či sa nabudúce radšej neprihlásime na krúžok šitia vlnených svetrov. Akosi sme niektorí pozabudli, že existujú aj české reko esá 363.5, ktoré už veselo zachádzajú aj do okolitých krajín. Na licenciu neviem koho všetkého, vyznať sa v tom je umenie. Prichádza teda 363.511, z ktorej nám pán rušňovodič pripravuje prekvapenie v podobe originálneho pozdravu :) No a na fotke ste si isto všimli aj náš tank, ktorý tak síce úplne nepôsobí, ale každý tank predsa musí mať dobré maskovanie, čo je aj tento prípad. (foto XxXcompany)



Už po niekoľkýkrát meníme lokalitu a zdĺhavo sa presúvame cez celý Komárom, ktorý je rozťahaný ako 20 ročné pyžamo. Prichádzame až do obce Almásfüzitő, kde by pozorný bádateľ mohol natrafiť na zaujímavé vlečky, staré zriaďovacie stanice a dokonca aj akési mechanické návestidlo pred budovou miestnej stanice. Takmer všetko však pôsobí značne dezolátne. Zastavujeme pri veľkom priemyselnom areáli na začiatku obce a čakáme, čo sa bude diať, pričom sa niektorí veľmi impozantne pripravujú na fotenie z auta pri spustenom okienku. Ale to už sa zo zákruty rúti krásny náklad s Taurusom 1116.003, ktorý vôbec ako prvý nosil korporačný náter dcérskej spoločnosti ÖBB - Rail Cargo Austria. (foto volod)



Taurus vo farbách MÁV nám chýbal, čo pohotovo napravuje 470.006 na IC 924 Alpokalja - Kékfrankos. Maďari by mali momentálne disponovať 10 Taurusmi (plus 5 ďalších vo vlastníctve GySEVu). Aj keď ako som sa dozvedel, označenie Taurus sa má používať čisto len pre originálne rušne 1016, 1116 a 1216 rakúskych železníc. Čo mi príde divné, takže toto pravidlo sa rozhodujem elegantne ignorovať. (foto lofofor)



Slnko už pomaly klesá a výprava sa delí na dve časti - jedna skupina ostáva na šírej trati pri Almásfüzitő a druhá sa vyberie na prvé dnešné miesto. Tentoraz však samozrejme fotíme z opačnej strany, čím do záberu dostávame aj fotogenický strom. Tak ako ráno, aj teraz sa nesie vzduchom pokrik „IDE RAILJET!“, ktorý vie vždy znenazdajky ohromiť nepripraveného fotografa. Skupinka sa inak rozrástla o ďalšieho člena, keďže chvíľku s nami pobudne aj známy domorodec kocur_82, ktorého týmto samozrejme pozdravujeme! (foto lofofor)



V momente, keď sa vítame s kocúrom, prvá časť už fotí ďalší vlak - náklad kotlov s gigantom 630.023. Človek už ani nedokáže zrátať, koľko nákladov dnes stihol zaznamenať… A to stále nekončíme! (foto volod)



O pár minút sa kotlovej ucelenky s gigantom dočkáme aj my. Počasie sa nakoniec popoludní výrazne umúdrilo a okrem niekoľkých krátkych oblačných pasáží sme nemali so svetlom žiadne problémy. (foto XxXcompany)



Olalááá! Všetci sme v kútiku duše verili a naše modlitby boli vyslyšané - FLOYD sa predsa len ukázal! Vôbec prvá súkromná železničná spoločnosť v Maďarsku je značne populárna svojím netradičným vozovým parkom, v ktorom sa nachádzajú pôvodné britské stroje Rail Class 86 a Rail Class 56, samozrejme mierne upravené podľa miestnych predpisov. My máme šťastie na prvý menovaný typ pod maďarským označením 450 (konkrétne stroj 450.005). Aby toho nebolo málo, vypomáha mu diesel 429.004, tentoraz pôvodom z Rumunska (CFR LDH 1250). Britsko-rumunský tandem, na železnici naozaj nevídaná kombinácia. (foto volod)



Kocur_82 ešte pred príchodom FLOYDa odchádza, takže zákon schválnosti opäť zaúradoval. Nechýbalo však veľa a takmer sme ho prepásli aj s Martinom! Odchádzame totiž smerom k druhej skupine, keď odrazu v diaľke čosi svieti a začína sa rysovať netypická čierna skriňa s ružovým pásikom… Začína nám to dochádzať! Skáčeme k trati a zisťujeme, že v úseku 50 metrov rastie kolónia škaredých kríčkov. Tak to nepôjde. Začíname bežať k stromu a podľa našej mienky nikdy nikto nebežal v Komárome rýchlejšie. Ale čo by to bolo za železničnú fotovýpravu, na ktorej by sa aspoň raz nebežalo. (foto lofofor)



V úvode článku sme spomínali, že okrem dieselového Talentu si postriehneme aj na jeho elektrického kolegu. V Maďarsku nájdeme tento stroj pod označením 5342 a ako je už dobrým zvykom, objavuje sa hneď dvojica jednotiek naraz. Okrem nového typu HDV (5342.007) však konečne fotíme aj tzv. „Schnellzug“ (D 9404), v preklade expresný vlak alebo zjednodušene rýchlik. Táto kategória vlaku sa nám počas celého dňa akosi vyhýbala. (foto XxXcompany)



Ťažko si to predstaviť, ale navečer sa premávka začína ešte viac zintenzívňovať, nákladné vlaky nevynímajúc. Na známom miestečku a v posledných lúčoch slnka zastihneme ďalšieho giganta 630.034, ktorý je farebne pekne zladený so svojimi vagónmi. (foto lofofor)



Únava sa začína hlásiť o slovo čoraz intenzívnejšie. Už sme s chuťou zjedli aj kompletný nákup zoškvarených rožkov. Pripravujeme sa pomaly na odchod, ale vlaky stále chodia, tak zbierame zvyšky síl a fotíme zaujímavý GySEV Taurus 1116.064 na D 9204. (foto volod)



A lúčime sa naozaj exkluzívne. Posledná fotka dňa prináša reklamný GySEV Taurus 470.505 „Széchenyi“, ktorý svojím lakom pripomína 150. výročie úmrtia Istvána Széchenyiho. Tento významný národný buditeľ sa často označuje za „najväčšieho Maďara“. GySEV Taurusy sú celkovo veľmi populárne pre svoje reklamné nátery. 470.501 si pamätáme ako Sissi, 470.503 ako Franza Liszta a 470.504 ako Josepha Haydna. (foto volod)


Tak a to by bolo pre tentoraz všetko. Síce sme v Maďarsku nenašli vytúžené teplo a polonahé devy v bikinách, ale celý výjazd hodnotíme mimoriadne kladne. A keďže sme naše nadšenie pretavili do ďalšej návštevy, už onedlho sa môžete tešiť na ďalšiu menšiu reportáž!

Autor textu : lofofor - "spisovateľ" (Martin Mačanga)
Autori fotografií : XxXcompany, volod, lofofor


Tento článok nájdete na stránke railtrains.sk https://www.railtrains.sk

URL tohoto článku je: https://www.railtrains.sk/modules/AMS/article.php?storyid=1054