 Čas plynie ako voda a nielen ľudia, ale aj rušne si každý rok pripisujú ďalšiu pomyselnú čiarku, ktorá ich delí od svojho narodenia, či vzniku. Tento rok jubiluje známy motorový rušeň T678 0012 o ktorý sa dlhé roky stará Klub Historickej Techniky vo Zvolene. Pri tejto príležitosti bola v sobotu 3. augusta 2013 usporiadaná slávnostná jazda na trati Zvolen - Banská Bystrica - Brezno - Červená Skala - Mlynky a späť. Stretli sme sa preto s Janom Lajtošom, Jarom Matúškom a Peťom Melicherom, aby sme si aj my vychutnali slávnostnú jazdu motorového oslávenca v prekrásnom prostredí slovenských hôr.
Než si priblížime priebeh samotnej jazdy, pozrime sa do minulosti tohto motorového krásavca. Rušeň T678 012 bol vyrobený v závode ČKD Praha v marci 1963 pod výrobným číslom 5646. Do domovského depa Zvolen bol dodaný 9.3.1963, čím sa na tento rok dodávka „Cé-nul“ pre ČSD uzavrela v prospech výroby rušňov DEM 2000 pre Irak. Od dodania bol rušeň nasadzovaný v nákladnej doprave z depa Zvolen, ako aj z jeho pobočných pracovísk vo Fiľakove, Lučenci a Brezne. Rušeň nemal nijaké závažné poruchy, či násilné poškodenia, a tak sa zameriam iba na absolvovanie opráv vyšších stupňov, ktoré mašinka absolvovala v ŽOS Nymburk:
R4 od decembra 1964 do 31.3.1965,
R4 od 31.12.1966 do 28.4.1967,
R4 od 19.5.1969 do 31.7.1969,
R4 od 15.11.1971 do 31.12.1971,
RG od 19.8.1974 do 31.12.1974,
RS ukončená 31.8.1979,
RS ukončená 10.12.1982,
MS (posledná dielenská oprava) od 14.8.1986 do 25.11.1986.
Ďalej nasledujú už len prehliadky nižších stupňov, ktoré ešte nejaký čas udržali rušeň v pravidelnej doprave:
MVY od januára 1992 do 8.4.1992,
MM od 25.12.1992 do 27.12.1992.
Potom nasleduje odvodnenie a odstavenie rušňa do zálohy dráhy. Opätovné sprevádzkovanie bolo vykonané po zime, 22.4.1993. Počas ďalšej prevádzky sa na rušni vyskytlo viacero závad na pojazde, ktoré boli odstraňované v depe Zvolen. V júni 1995 mal byť rušeň odovzdaný do správy Českých Dráh, výmenou za Čmeliak 771 041-1. K tejto výmene napokon neprišlo, a tak 775 012-8 naďalej pracuje v obvode depa Zvolen, alebo Fiľakovo - väčšinou už iba na postrkoch z Lovinobane. O dva roky neskôr - 30. mája 1997 rušeň definitívne končí svoju služobnú kariéru na pravidelných výkonoch. Následne je v júni odstavený a začínajú rozsiahle renovačné práce. Dňa 18.11.1997 je úradne začlenený do zbierky MDC. V apríli 1998 je MVY oprava a rozsiahla renovácia ukončená. Od tej chvíle stroj 775 012-8 ( T678 0012 ) dôstojne reprezentuje svoju typovú radu, ako historický rušeň MDC, v starostlivosti KHT Zvolen.
Vráťme sa však do súčasnosti. V tropické ráno 3. augusta 2013 si rušeň T678 0012 priviezol na Zvolenskú osobnú stanicu súpravu štyroch dvojnápravových „drevákov“. Túto vzápätí obehol a na jej čele vyčkal, až nastane čas odchodu. Smerom do Mlyniek pôjde ako vlak 31357 a napäť ako 31358.
Nízke ranné slnko ešte robí dlhé tiene. A zatiaľ ani veľmi nehreje. Predzvestí však vydarené počasie, ktoré nás napokon sprevádzalo po celý deň. Mašinka vyzerá čisto a sviežo - držíme palce, aby sa jej narodeninová jazda úspešne podarila
O 7:45 Cé-nula rozbieha krátku osobnú súpravu smerom do Slovenského Raja, cez prekrásne Horehronie. Pozdĺž trate sa už rozmiestňujú prví fotografi, ktorí sa rozhodli obetovať pôžitok z dobového cestovania, za cenu krajších fotografií na trati. My sme vymenili tradičný záber z „malej“ Zvolenskej stanice za menej okukané miesto za oblúkom.
Mimoriadny osobný vlak 31357 do Mlyniek opustil zastávku Zvolen mesto a s charakteristickým osemvalcovým hurhajom opúšťa domovský železničný uzol
Nasadáme do auta a fičíme na cestu R1, aby sme mimoriadny vlak predbehli a získali časový náskok kvôli hľadaniu fotofleku pred Banskou Bystricou. Ostatne, toto dnes budeme robiť až do večera...
Rušeň T678 0012 vchádza do stanice Banská Bystrica
Dlhší pobyt v Bystrici opäť využívame na hľadanie fotoflekov. Nieje to jednoduché, lebo nikto z našej osádky tu nieje „doma“ a tak môžeme iba improvizovať a dohadovať sa, kde by to bolo najlepšie odfotiť. Napokon sme vzali za vďak železničnej stanici Šalková, ktorá mala kedysi svojho stáleho výpravcu, výhybkára, vchodové, odchodové a dokonca aj vložené návestidlá. Tie časy už bohužiaľ patria minulosti. Zato najbližšia súčasnosť nám ženie priamo do náručia sledovaný muzeálny vlak s krásnym Pomarančom na čele.
Typická kulisa stanice Šalková. Vlak zahrmotal na výmenách a už aj mizne v oblúku koľajiska
Obrázok z Medzibrodu postráda „ideálny násvit“ ale aj napriek tomu sme sa rozhodli tu fotografovať s peknou kulisou vodárenskej veže. Ktovie, dokedy tu bude stáť...
Vlak maže pomerne rýchlo, neostáva preto času špekulovať. Dubovú sme obehli a zastavili sme sa až v Podbrezovej. Skalnatá kulisa stanice je pre fotografovanie a filmovanie ideálna
Ešte raz stanica Podbrezová. Tentokrát z lávky pre peších ponad koľajisko. No takéto dopravné zaťaženie sme tu veru nečakali
Sme za Bujakovom. Vlak, ktorý mal v Brezne oddychovú polhodinku, nás nechal škvariť na dopoludňajšom slnku, ktoré každou minútou naberá na intenzite. Nevadí. Aspoň sme mali dosť času, nájsť si vhodné miesto na fotenie. Podaktorí to spojili aj so záhradníckymi prácami pozdĺž trate...
Toto miesto za Beňušom sa nám osvedčilo už pred troma rokmi, pri fotení Okuliarnikov. Dnes síce bez „ideálneho násvitu“, ale aj tak s pekným pozadím
Sadáme do auta a letíme ďalej. Oblúk pred Polomkou je obsadený, zachádzať na stanicu nemá význam, ku vchodu od Heľpy je z cesty ďaleko, preto prišlapneme plynový pedál a letíme až na sympatickú rovinku za Závadkou nad Hronom, kde už je vidieť šírku polomskej planiny, ako aj končiare Nízkych Tatier
Vchádzame do tiesňavy pred Červenou Skalou. Cestu križuje niekoľko železničných prejazdov. Na každom sa nachádza niekoľko fotografov, ktorí tiež poľujú na pekné zábery Cé-nulky. Tu, medzi Novou Mašou a Vaľkovňou sa nás stretlo veru neúrekom
Ďalší prejazd, ďalšie zastavenie. Flekujeme v čase, keď už sú rampy dolu a od chrbta sa ozýva približujúci sa vlak. Tu naozaj nebolo času rozmýšľať. Pár prískokov, odokryť objektív a pome...
V Červenej Skale vlak opäť dlhšie postál. Čakalo sa na prechod rýchlika 821 Horehronec. Teraz už bez náhlenia, sme sa presunuli za Telgárt a zaujali sme palebné postavenie na stráni vedľa cesty, odkiaľ je na chramošský viadukt krásny výhľad. Ale odtiaľto už fotku mám, reku skúsim nájsť iné miesto na fotenie. Zašiel som až pod viadukt, prekonal som elektrický ohradník a pokúsil som sa o záber z podhľadu
Jedna rýchlovka z auta: Pomaranč prechádza oceľovým mostom ponad štátnu cestu 67 v Stratenej
A sme tu. Mlynky - cieľ dnešného výletu jubilantky T678 0012. Polovicu túry už má za sebou, chvíľku postojí a potom sa pohne opačným smerom naspäť do Zvolena
Posun začína...
...pokračuje na stratenskom zhlaví...
...a končí jeho opustením smerom k odstavenej súprave
Oranžová krásavica T678 0012 vyzerá v zovretí vysokých vrchov úžasne
Lúčime sa s Hnileckou dolinou aj Mlynkami. Predčasne vyrážame do Dobšinskej Maše, aby sme tu ponad priehradný lalok zvečnili prejazd žlto-modrých Okuliarnikov dopravcu AWT. Po ich prechode sadáme do auta a opäť sa dohadujeme, kde zaujať nové stanovište. Padajú návrhy o Dedinkách, tuneloch v Stratenej, o tradičnom mieste za Ostrou Skalou, ale aj o úžľabine pri prameni Hrona. Zamierili sme tam. Keď sme sa osviežili ľadovou vodou, rozhodli sme sa vrátiť späť na Besník a zájsť k tunelu smerom od Vernára. Nebude nasvietený portál, ale to ani nebolo podmienkou výletu. Snáď niekedy nabudúce. Teraz iba takto - z rúry. A ten motorový koncert...
Opustili sme nádherný Slovenský Raj a vydávame sa na spiatočnú cestu údolím Hrona. Cestovný poriadok vlaku 31358 je dosť našponovaný, všade minútové pobyty, tu už budeme fotiť iba na náhodu. Hneď prvá sa naskytla na známom železničnom prejazde za Červenou Skalou, tentoraz z opačnej strany
Popod Mašianske Skalky sa pomaly spúšťa historický vlak s jubilantkou T678 0012 na čele
Zastávka Pohorelá so Slovenskou vlajkou na úradnej budove a s frontálnou poruchou, ktorá zachvátila Kráľovu Hoľu v pozadí
Tentoraz sme do oblúku pri Polomke prišli prví, tým sme získali právo prvého výberu. Vzhľadom na to, že som si v aute zabudol brašňu s teleobjektívom, bol som nútený zaujať miesto bližšie pri trati. Čo sa dá robiť - aj to sa stáva...
Skoro ako výjav z modelárskeho koľajiska. Zo zastávky Beňuš, zovretej hustým lesným porastom, vychádza oranžová krásavica T678 0012
Obyčajná „čelovka“ z priecestia za Gašparovom
Silne napnutý cestovný poriadok nám dáva zabrať. Naviac, za Breznom narastá oblačnosť. Opúšťame štátnu cestu 66 a zastavujeme pri odbočke Chvatimech. Je to pekné miesto - škoda, že zašlo slniečko...
Oblačnosť miestami hustla, miestami redla a to nám spolu s uháňajúcim vlakom v pätách, nedávalo veľkú šancu hľadať nejaké svetoborné fotofleky. Miesto pri Ľupčianskom hrade bolo obsadené, zastávka Príboj beznádejne zarastená, Šalkovú sme zmákli už ráno - zakotvili sme teda na vjazde do Banskej Bystrice, pri Majerskej ceste. Vľavo trať od Čremošného, vpravo od Brezna. Po nej prichádza hviezda dnešného dňa - motorová lokomotíva T678 0012
A tu už Cé-nulka odpočíva počas jeden a pol hodinového pobytu v stanici Banská Bystrica. Dlhé tiene naznačujú záver dňa a de-facto aj záver dnešnej podarenej akcie
Posledný záber patrí bočnému transparentu s označením rušňa a domovského depa
Čo povedať na záver? Dnešný deň bol ako zo škatuľky. Krásne počasie, nádherná príroda, dobrá nálada, atraktívny historický vlak s jubilujúcou lokomotívou na čele... Jednoducho paráda. Takých akcií by sme privítali oveľa viac. Ale ako by klasik povedal: „Nemusí pršať, aspoň že kvápe...“
Slnko sa nachýlilo k horám, tiene sa predlžujú a aj my už máme po celom dni vybitú energiu. Neustála páľava urobila svoje. Väčšina cestujúcich sa rozpŕchla - iba málokto by vydržal v tej horúčave čakať 87 minút na odchod muzeálneho vlaku do Zvolena. My sme túto „pauzu“ využili na posledné dnešné fotografovanie, prehodili sme pár slov s osádkou historického vlaku a zmorení celodenným tempom a tropickou páľavou, sme sa pobrali domov. Myšlienka na studenú sprchu a kofolu, nás ťahala ako magnet. Ale veru ešte dlho nám bude v ušiach znieť ten nádherný osemvalcový koncert, ktorý sme dnes počúvali na Horehroní...
MILÁ CÉ-NULKA T678 0012. BLAHOŽELÁME TI K TVOJMU TOHTOROČNÉMU JUBILEU. PREŽIŤ NA KOĽAJNICIACH 50 ROKOV, NIEJE ŽIADNA MALIČKOSŤ. V KOLESÁCH MÁŠ NATOČENÉ MILIÓNY KILOMETROV PO NÁROČNÝCH HORSKÝCH TRATIACH STREDNÉHO SLOVENSKA. PREŽILA SI ŤAŽKÉ NASADENIE V NÁKLADNEJ TURNUSOVEJ DOPRAVE, PREČKALA SI VŠETKY MOŽNÉ RUŠIACE OPATRENIA A PRÍKAZY A VĎAKA INICIATÍVE TVOJICH OBDIVOVATEĽOV, FANÚŠIKOV A HLAVNE VĎAKA NEÚNAVNÉMU ÚSILIU A NADŠENIU SVOJICH OPATROVNÍKOV VO ZVOLENE, SI DOKÁZALA PREŽIŤ TÚTO DLHÚ ŽIVOTNÚ ETAPU BEZ NEHÔD, ŤAŽKÝCH POŠKODENÍ, ČI TECHNICKÝCH HAVÁRIÍ. DLHÉ ROKY ROBÍŠ RADOSŤ ŽELEZNIČNÝM FANDOM Z RÔZNYCH KÚTOV EURÓPY A DÔSTOJNE REPREZENTUJEŠ SVOJU VÝROBNÚ RADU, AKO JEDINÝ PREVÁDZKYSCHOPNÝ EXPONÁT TYPU T678.0.
PRAJEME TI DO BUDÚCNOSTI, ABY SA TI DARILO NAJMENEJ TAK DOBRE, AKO DOTERAZ, ABY SI NÁS, AJ NAŠICH NASLEDOVNÍKOV EŠTE VEĽAKRÁT POTEŠILA ZVUKOM SVOJHO MOTORA, NESTARNÚCIM DIZAJNOM A VYNIKAJÚCIM TECHNICKÝM STAVOM A ABY SI SA TAKTO V ZDRAVÍ DOŽILA AJ ĎALŠIEHO, NAJMENEJ 50 ROČNÉHO JUBILEA.
Autor textu a foto : Richardino
|