railtrains.sk - Fotoprofil - Môj rok 2013...Dodes

Milí priaznivci železnice. Keďže rok 2013 je úspešne za nami, rád by som sa s Vami podelil o chvíle, ktoré som počas neho strávil pri trati. Keďže je to moja prvá fotoreportáž, verím, že Vás aspoň trochu zaujme - keď nie textom, aspoň fotografiami.

Čo sa týka fotovýjazdov, bol pre mňa rok 2013 veľmi bohatý. Všetko sa to začalo tým, že som sa hneď v januári dohodol s Martinom (XxXcompany), že by sme niekedy mohli ísť spoločne fotografovať. Dovtedy som sa po železnici túlal sám a čas medzi vlakmi mi ubiehal, ako v lete na saniach. Martin okamžite súhlasil a hneď sme si dohodli najbližší víkend. Bolo na tom super, že sme nešli sami dvaja, ale naplánovala sa akcia, na ktorej som spoznal aj Bocca, Lofofora, Voloda a Nikolaja. Počasie, samozrejme, bolo proti nám, ale aj napriek tomu sme fotili, kým sa nezačalo stmievať. Nálada bola výborná. Čas medzi vlakmi ubiehal perfektne. Jednoducho sme si rozumeli a tak to všetko vlastne začalo. A veru, že neskončilo to len pri jednom výlete. Rok ubehol ako voda a zrazu je preč. Moja zbierka fotografií za rok 2013 je tak bohatá, ako nikdy predtým, a to nehovorím o zábave, na ktorú budem dlho spomínať...

Je sobota, 19.1.2013 a hneď ráno, ešte za tmy, som sa vybral do Devínskej Novej Vsi na stanicu, kde sme mali dohodnuté stretnutie s už spomínanými XxXcompany, Boccom, Lofom, Nikom a Volodom. Myslel som si, že na mieste stretnutia budem prvý, no po príchode na stanicu pozerám, že sa tam motá nejaká skupinka vandalov. Keďže na nástupišti už nebol písaný žiaden vlak, dovtípil som sa, že ten prišiel ešte predo mnou a tí vandali budú, už spomínaní kamaráti. Nesmelo som začal kráčať k nim a dúfal, že to nie je nejaká podgurážená mládež, vracajúca sa z diskotéky . Keď som bol bližšie a uvidel som fotoaparáty, moja chôdza bola hneď smelšia. Nasledovalo klasické podávanie rúk, predstavenie sa a pomalá chôdza na zhlavie, smer Malacky. Z rána sa nám ukázalo krásne slniečko a v tom už aj prichádzal prvý objekt a to Laminátka 240 106 ČD Cargo.

Po jeho prejdení sme pokračovali ďalej pozdĺž trate. Do tej doby som ešte nebol fotiť v takej veľkej skupine a čas nám letel jedna báseň. Pamätám sa, že ten deň nepatril k tým, keď vlaky jazdia jeden za druhým, ale skôr bol taký tichý, kedy nič výnimočné na trati za celý deň nešlo. Ale aj vtedy sa dá naraziť na výnimočné situácie, ako dokazuje vlak Os 2304, na ktorom ostala neschopná osemsto-desiatka, tak ju zaskočila 240 019.

Slnko sa pomaly, ale isto presúvalo a my sme sa dostali na zastávku Devínske jazero. Tam som s Martinom premýšľal, kam ďalej. Bocco, Niko, Lofo a Volod sa vrátili do Devínskej na stanicu a ja s Martinom sme šli opačným smerom, ďalej na Zohor. Po prejdení asi troch kilometrov, sa nám začalo zmrákať a snaha ísť za násvitom, už bola bezpredmetná. Ja som ostal v oblúku a Maťo šiel ďalej. Síce bez slnka, ale pre mňa premiérová fotografia rušňa radu 381 001, ešte na klasických osobných vlakoch, ma príjemne potešila.

Mrakov stále pribúdalo, až kým nezačal padať sneh a dlho očakávaný NEx s pekným Esom, sa podarilo odfotiť viac-menej dokumentačne. Ktovie, či si ešte niekedy to Eso odfotím. Z toho dôvodu si túto fotografiu cením. Po prejdení vlaku sme sa už presúvali k stanici a následne premrznutí domov, do tepla.

Zhruba o týždeň, sme sa s priateľkou vybrali na chatu do Ochodnice, kde mám kamaráta Dávida, ktorému som sľuboval už veľmi dlho, že raz ho prídem pozrieť a pofotíme si lokomotívy radu 151. Prvé dni som sa venoval priateľke, no ten posledný som si nemohol odpustiť, ísť znovu trošička premrznúť. Ráno o ôsmej hodine sme sa s Dávidom stretli a rýchlo k trati. Slnko ma znovu obišlo z diaľky a svetlo nám robil iba sneh. Na oblohe boli také ťažké mraky, že sme spoločne zhodnotili, že najnižšie ISO na ktorom budeme dnes fotiť, je 400. I takto pochmúrny a mrazivý deň sme zistili, že na Pražské dvojky sme neprišli jediní. Pri priecestí stála naobliekaná osoba v oranžovej veste s fotoaparátom v ruke.
S Dávidom sme neváhali a prišli sme ho pozdraviť, a tak sme sa spoznali s Majom 771. V tú dobu sa už ale blížila retro 151 023 s EX 141 Beskyd. Bol to fajn pocit, že mám v zbierke ďalšiu retrokrásavicu, ktorá bola vlastne štart celého retroprojektu.

Vo februári som veľa pekných fotiek neurobil, pretože špinavé vlaky pre mňa nie sú veľmi zaujímavé. Snáď len jedného slnečného dňa, keď som prechádzal Levicami. Myslím, že každý fanúšik železníc mi dá za pravdu, že by bol hriech, nepozrieť sa z mosta na železnicu, čo sa tam práve nachádza. To, čo som uvidel, ma úplne rozsvetielkovalo a všetko zrazu malo čas. Odbočil som na železničnú stanicu, zvečniť si tú retroatmosféru.

Určite si pamätáte, ako nás minulý rok trápila dlhá zima. V marci, keď sme už čakali pekné počasie, nie a nie prísť jar. Zopárkrát som bol v Šali s Martinom, ale fotovačka nič moc. Jediné, čo mi marec priniesol, bola kopa času na to, aby mi Martin vysvetlil, ako on edituje fotografie, pretože fotoshop pre mňa bol do tej doby španielska dedina. Jar prišla až v polovičke apríla a s ňou konečne aj príjemné počasie. V pondelok 22. apríla, sme sa dozvedeli, že do Zvolena vo večerných hodinách išla netradičná lokomotíva 361 003. Tak sme sa rozhodli, že ráno si ju pôjdeme odfotiť na obratovom exprese Hron.

Výnimočné na jar bolo aj to, že do Zvolena jazdila Gorila 350 005 na rýchlikoch 833 a 834 až do doby, kým jej nenamontovali vysielačku, po čom sa už radila do vlakov IC a EC. Ja som si toto tiež rád išiel zvečniť, a to do Pialu, keďže stadiaľ som ešte fotografiu nemal.

V dňoch 10. a 11. mája, sa prehnali Slovenským územím obe Šľachtičné, a to najkrajším územím Slovenskej republiky. 10.5. išli cez Vrútky, Zvolen až do Červenej Skaly. V ten deň som na poľovačke chýbal, ale v druhý deň som sa jej zúčastnil, a to v plnej zbroji. Ráno vyrazili z Heľpy, šli do Margecian a odtiaľ pokračovali do Vrútok. Pridávam dve fotografie. Prvá z Telgártu...

A je tu jún a v tom echo, že do Banskej Štiavnice si plánujú maďarskí susedia výletík s historickým vlakom, ktorý privezie legendárna lokomotíva Nohab. Verte, či neverte, mne sa ju ani raz nepodarilo pekne odfotiť, čo mi Martin ani nechcel uveriť. Osobne som zato veľmi nesmútil, pretože nebolo kedy. V ten deň som nevedel, kam mám skôr frčať. Od Žiaru nad Hronom sme mali echo, že pôjde Herkules do Kútov, a to trasou cez Kozárovce, Zlaté Moravce a Leopoldov. A na rýchliku 812 Sitno 363 136-3, ktorú som do tej doby nevidel ani z ďalekohľadu. Mne sa tak šikovne vyhýbala, že som už veril, že ma tá mašina neznáša. Preto som sa rozhodol, že jediná priorita bude pre mňa práve ona. A či som urobil správne alebo nie? Podľa mňa áno, pretože v ten deň a na druhý, som ju videl naposledy. A dodnes sa mi zase vyhýba.

V júni sa udialo toho dosť. Určite sa nejeden pamätá na povodňovú situáciu na Dunaji, ktorým pritekalo nezvládnuteľné množstvo vody z neustálych dažďov v Nemecku a Rakúsku. My sme z toho vyviazli len tak-tak, no susedné Maďarsko nemalo toľko šťastia. Dunaj sa vylial v Komárome a podomlel hlavnú trať, ktorá spája veľkomestá Viedeň a Budapešť. Niektoré vlaky boli odkláňané cez slovenské územie a ja som si samozrejme niektoré netradičné vlaky odfotil. Na prvej fotografii je vlak mimoriadny tým, že našim územím by inak vôbec nešiel. Je to pravidelný nákladný vlak, ktorý normálne jazdí maďarským územím.

V ten deň sa robili aj návozy na výstavu historických vozidiel - Rendez diesel. Celý deň som cítil v kostiach, že na čele tohto vlaku by kľudne mohla byť moja retrovka 240 022 a čuduj sa, ale naozaj tomu tak bolo.

Po prechodení železničným mostom v Šali som neváhal,a predbehol som ju, keďže to išlo len obmedzenou rýchlosťou išiel som ju odfotiť do Senca, kde som vedel, že na ňu bude slniečko svietiť zo správneho uhla.

Po prvom polroku si myslím, že toho bolo až priveľa a uvedomil som si, že sa musím venovať aj svojej priateľke a spáchať niečo pre nás dvoch. Vybrali sme si dovolenku pri mori v Bulharsku, kúsok od mesta Varna. Týždeň som sa venoval oddychu a priateľke. No trošku klamem, pretože v jedno doobedie som predsa len musel ísť pozrieť bulharské železnice.

Po návrate z dovolenky som nastúpil do práce. No to som netušil, že ma čaká druhá dovolenka. Keď som dostal info, že do Novák znovu ide nákladný vlak, neváhal som a utekal som si ho odfotiť. Tak som sa ponáhľal, že ani som sa neobul a v šľapkách hurá na trať. Pri preskočení žľabu pri trati, som si dosť škaredo prepichol nohu a doktorka ma musela uznať práceneschopným na pol mesiaca. Od tej doby uznávam, že v šľapkách na železnicu ide iba blázon. No napriek deravej nohe, provizórne ošetrenej pomocou autolekárničky, som si na ten vlak počkal.

Prešiel skoro týždeň a noha sa mi fajn hojila. Doma som už nevedel obsedieť, tak reku, že skúsim niekam opatrne vybehnúť. Zavolal som Martinovi, či ideme niečo pofotiť. Išli sme do Trnavy. Mal som už obuté botasky a veru výlet sa nám vydaril. V ten deň Martin volal aj zo Sharkom, že by sme mohli ísť odfotografovať R 726 Zobor, tak sme ihneď súhlasili. Shark pricestoval rýchlikom do Leopoldova, kde sme ho vyzdvihli a hneď sme išli do Alekšiniec, s veľkým náskokom. No až tak veľký nebol, keďže ja a moja ešte stále hojaca sa noha, sme kráčali opatrne a veľmi pomaly. V ten istý deň si zmysleli ísť fotiť ten rýchlik aj Andrej a Marek, ktorých som tiež iba tam spoznal.

Po vyfotografovaní už spomínaného rýchlika, sme sa vrátili do Alekšiniec, kde Shark a Martin mali nastúpiť na vlak do Leopoldova a ísť domov. Andrej a Marek šli na vlak do Nitry, no tam nedorazili. Vlak ktorý išiel do Leopoldova, mal nehodu s osobným automobilom a následne sa vykoľajil na mieste, kde som si tú nohu prepichol. "Asi má to miesto prekliatie", som si vtedy povedal. Uvedomili sme si, že Martin a Shark sa do Leopoldova včas nedostanú. Jediné šťastie v nešťastí bolo to, že sa pri nehode nik vážne nezranil a ja som bol autom, tak som ich vedel odviesť do Leopoldova. Vykoľajený vlak sme si stihli ešte aj odfotografovať.

Na druhý deň som sa dozvedel, že Bocco plánuje výlet do maďarského Szaru. Tam sme boli už v marci, keď to tam bolo ešte šedivé a chýbala tomu zeleň a vedy sme sa zhodli na tom, že výlet zopakujeme neskôr. Na túto akciu bol dohodnutý Peťo aj s Marekom (Mik-trainfoto), ktorého snáď nie je treba predstavovať. Tak sme skĺbili do spoločného výletu aj mňa a Martina. Tento výlet bol pre nás naozaj ten „naj“, v Maďarsku. Príroda konečne krásna, vlaky jazdili tak často, ako na Slovensku iba snívame. Ja ešte stále s boľavou nohou, som sa opatrne pokúsil, vyštverať sa na perfektný fotostrom. Bocco a Maťo išli ďalej za násvitom, no ja a Marek sme dali prednosť kompozícii. Onedlho Marek, ktorý stál tak, že videl ďalej ako ja zvolal, že ide Nohab a sám neveril, čo vidí prichádzať. A čo ja? Mne sa to tiež nechcelo veriť. Mareka som v ten deň iba spoznal, ale vedel som, že žiadny bájkar nie je, tak som mu veril a skoro som od úžasu spadol zo stromu. Ruky sa mi triasli, že túto fotografiu nesmiem pokaziť a so zadržaným dychom som čakal na záber.

Každý, kto ma pozná, veľmi dobre vie, že moja srdcová záležitosť sú laminátky a tá najväčšia láska je 240 022. Táto lokomotíva je mnou najostrejšie sledovaná mašina. Väčšinu dní v roku držala turnus, jazdiaci len na trati 130,135 a 150, a to iba po Levice. Dňa 7. augusta sa tu objavila aktualita, že sa dostala do turnusu, kde jazdí až do Banskej Bystrice. Mne sa ju v ten deň chytiť nepodarilo, ale podarilo sa mi zistiť. že v druhý turnusový deň tam ostane a bude mať veľmi zaujímavý obeh, kde po ceste z Bystrice bude celý čas pekne nasvietená. No mne už nebolo nič viac treba, len obvolať kamošov, že toto nie je každodenná vec a ideme si ju pofotiť do srdca Slovenska.

Veľmi často počúvam od ľudí, že kde beriem toľko času na fotografovanie, tak to tu aspoň vysvetlím. Chuť na výlet mám skoro každý deň. A ak sa mi podarí, vždy idem. No záleží aj od počasia, pretože v lete som chodil len vtedy, keď neboli príliš veľké horúčavy. V tých najväčších horúčavách som naozaj bol viac na kúpalisku, ak som nebol v práci. Takže, pred akciou, kde ma zavolali chalani z redakcie, som si odpočinul. Žiaden výlet ma ani nenapadol, až do 6. septembra. Akcia to bola najväčšia za celý rok a išlo sa na 3 dni. Z tejto akcie tu bolo veľa fotiek v článkoch: Stretnutie na Gemeri a ja som naozaj vďačný, že som sa zúčastnil aj ja. Dík chalani. Vybral som fotografiu z Hrhova, na ktorej je zachytený R 931 Ipeľ.

Po trojdňovej akcii som dva týždne zase žil ako normálny človek - len práca a povinnosti. Dokonca aj Grand Prix 2013 vo Zvolene som si nechal ujsť. No posledná jazda Ušatej ma ľahostajným nenechala a tú som s Lofom a Dávidom išiel nafotiť. Pridal sa k nám aj Adam, už ani sám neviem, koľkatý tohtoročný nový kamoš. Ušatá sa mi nepodarila pekne odfotiť ani raz. Snáď v ten upršaný deň môžem byť rád iba z jednej fotografie z Turčeka.

Ďalší víkend sa nám podarilo zistiť, že do Zvolena bude nasadená lokomotíva 362 008, ktorá sa vrátila z EH opravy a pre neprítomnosť vysielačky, nesmie zatiaľ jazdiť do Košíc. Hneď nás ovládla predstava, že je možné, že táto mašina bude podobne, ako 350 005, nasadená na Zvolen. Tak sa aj stalo, a to dňa 28.9.

Prišiel október (konečne), pretože mi tie horúčavy už dosť prekážali. Znovu som každý víkend niekam išiel. Hneď na ten druhý, mi zavolal Niko, že čo takto Zvolen. Dvakrát ma nemusel prehovárať. Pridal sa k nám aj Easino a išli sme na to. A stálo to za to. Do mojej zbierky tak pribudla Renátka a Víchrica.

V tom čase sa skúšali v prevádzke aj lokomotívy 380. Na 380 011 som poľoval hneď začiatkom týždňa a na víkend 12.10., kedy bola na R Liptov a obratový Čingov sme sa dohodli, že si ju pôjdeme vyfotografovať do Krpelian, keďže v ten deň sme plánovali výlet na Turiec.

Začiatkom jesene sa nám vrátila do prevádzky aj Dášenka, ktorá bola celé leto v oprave. Chystal som sa na ňu a keďže jazdí kúsok od mojej práce, nešiel som po nočnej smene domou, ale hneď s východom slnka na spojku Zbehy - Jelšovce, kde som len dúfal, aby tam bola práve ona. Táto lokomotíva turnusové obehy vôbec nedodržuje, a tak nebolo isté vôbec nič. Ja som v práci končil o 6. ráno a R 721 Bojnice tadiaľ prechádza až 8.20. Toto čakanie sa mi vyplatilo, lebo asi 10 minúť po východe slnka až nad Zobor, sa lúče dostali na trať, kde hneď na to išiel rýchlik a hľa: Dášenka v čele. Spravil som záber a utekal som sa domov vyspať na ďalšiu nočnú zmenu.

Prišiel víkend a sním aj správa, že na Horehroní sa koná výluka medzi Medzibrodom a Dubovou a na R 821 Horehronec jazdí od Margecian retro 750 300. Horehronie je krásne, a tak nás bolo dosť, čo malo záujem si tam vyfotografovať jeden z najkrajších Hybridov. Počasie bolo nevyspytateľné a slnka v ten deň moc nebolo, no my sme mali šťastie, ktoré je vidno aj na fotografii z Polomky, kde za vlakom už prichádzal tieň. Išlo o sekundy. Našťastie nám tieň z mraku nezasiahol vlak a vznikla zaujímavá atmosféra.

V tomto roku mi ale stále niečo chýba. Žeby nejaká laminátka? Áno vážení, presne. A to 240 024. Táto je u mňa druhá najkrajšia, ktorú máme. Keď som ju zahliadol, ako okolo mňa prešla a smerovala na Zvolen, zaprisahal som sa, že zo Zvolena do Bratislavy sa nedostane bez fotografie. Musel som dúfať, že nepôjde v nočných hodinách, kedy sa mi ju vyfotografovať určíte nepodarí. Našťastie sa tak nestalo a do Bratislavy sa vracala v ten najsprávnejší čas - na druhý deň 26.10.

Blíži sa koniec roka a ja som si uvedomil, že tento rok by už mohlo aj stačiť. V mojej práci boli tak ochotní, že všetku dovolenku, ktorú som mal, mi umožnili vyčerpať na jar a v lete, kedy bolo najkrajšie počasie a ja som vedel, že na sviatky mi bude chýbať. Takže december bol už iba pracovný aj počas víkendov cez, ktoré som si nadrobil hodiny na celozávodnú koncoročnú dovolenku. Podarilo sa mi odfotiť iba málo a z toho dám fotografiu 754 069 Gáfor, Ktorý iba nedávno prešiel na prievidzské rýchliky.

Na záver sa chcem poďakovať všetkým chalanom, ktorých som tento rok spoznal, za krásne prežitý rok 2013. Redakcii Railtrains, za každodennú snahu prinášať aktuálny priebeh diania na železnici. Rovnako aj užívateľom, ktorí aktualitami prispievajú, vďaka čomu som aj ja mal predstavu o tom, čo nového tu máme a v nemalej miere som z týchto informácii čerpal aj ja. Ak Vás moje fotografie oslovili, som nesmierne rád. Kto by mal záujem vidieť aj ostatné, môže navštíviť moju súkromnú fotogalériu >>odkaz (www)<< Nájdete tam fotografie, ktoré sú aj na webe Railtrains, ale aj niektoré, ktoré tu nie sú.