Vo štvorici na Westbahne alebo 70 vlakov za 7 hodín...(2.časť)

railtrains.sk

Dátum:  21.12.2009 0:00   |   Rubrika:  Zo zahraničných tratí   |   Vytlačené:  20.09.2019 16:38

 Vplyvom aktuálnych udalostí sa s oneskorením môžeme opäť vrátiť do krásnej rakúskej prírody, na zaujímavý úsek Westbahnu a do kraja, kde je železnica so silno pulzujúcou vozbou, ktorú na Slovensku jednoducho nemáte šancu stretnúť. Ako sme už naznačili, veta – Ide tu vlak za vlakom – nie je ani náhodou nadsadená a fotograf tu má naozaj veľkú možnosť si z vlakov už aj vyberať a netrápi ho, ak mu nejaký pri presune z jedného miesta na druhé utečie...












Základný fakt je taký, že vlaky v nami navštívených končinách jazdia pohodovou „osemdesiatkou“ a zastihnete tu rôzne rušňové rady vozidiel. Fanúšikom EC a IC vlakov tu ulahodia rakúske RailJety či nemecké biele rýchlovlaky IC, naopak, fanúšikovia nákladnej dopravy tu okrem klasických nákladných vlakov zastihnú kamiónové vlaky s maďarským Taurusom či súkromníkov s nemenej zaujímavými vozidlami či vlakovými súpravami. Ale vráťme sa späť k našej štvorici...



Slnečné dopoludnie pri Eichgrabene...







Rakúska „vlajková loď“ RAILJET na Westbahne.



Budú niekedy takéto železničné vozne aj na Slovensku?




Jano v plnom nasadení...

Po zahriatí fotoaparátov sme sa rozhodli zmeniť miesto fotografovania. Sadáme do auta a vyrážame smer Rekawinkel, kde je pekná a zaujímavá stanička, pred ňou dva železničné tunely, ale tu sa otáčame späť, nakoľko je všetko položené pod horou a tým zatienené. Darmo, jesenné slniečko v porovnaní s letným je nižšie a my musíme hľadať iné vhodné miesto. Vraciame sa teda späť do Eichgrabenu a ulicou Sonieltenstr. sa dostávame na rovinku na kilometer 28,2 nad ktorým je veľká lúka s panoramatickým výhľadom na celé údolie. Je rozhodnuté, ostávame tu na chvíľku.




Premyslené do každého detailu...






Pri zastávke Maria-Anzbach...



Nálada bola naozaj výborná.







Zastávka Maria-Anzbach z iného pohľadu.


Počas fotografovania a filmovania Jaro a Richardino prechádzajú trošku okolie a nachádzajú vzhľadom na svetelné podmienky zaujímavé miesto, vhodné na fotografovanie po 13.tej hodine. Je čas opäť zmeniť na chvíľku miesto a presúvame sa na zastávku Maria-Anzbach.Čas nezastaviteľne beží a my sme nútení s polohou slnka opäť zmeniť miesto. Darmo, čo bolo v tele, nieje v neskorú jeseň. Vraciame sa teda späť na zastávku Eichgraben-Altengbach, v ktorej sa dalo fotografovať naozaj všetko...





A sme opäť v zastávke Eichgraben Altengbach...






Fotilo sa naozaj všetko pekné a zaujímavé...



185.356 DB a 1116.143 ÖBB v zastávke Eichgraben Altengbach...

Ďalšie zaujímavé stretnutie...



Pracovný vlak s rušňom 1042.034.









Maďarský Taurus 1047.004 viezol tranzitný vlak s kamiónmi, otázka znie, prečo niečo podobné nie je aj na Slovensku ?

Jano nakoniec rozhodol, aby sme sa presunuli opäť niekde na trať a tak sme išli na miesto, ktoré pred tým našli Richardino a Jaro. Bolo to v oblúku a záreze v km 28,6, z ktorého sme sa so zapadajúcim slnkom pomaly presúvali. Ručičky hodín sa blížia k šestnástej hodine, slnko stráca definitívne svoju moc nad dňom, prichádza pomaly podvečer. Ostáva teda ešte urobiť jedno spoločné spomienkové foto a vybrať sa na spiatočnú cestu domov.



1116.219 prechádza s IC vlakom kilometer 28,6.






185.541 RAC vezie nákladný vlak z Viedne...



Jaro sleduje trať za oblúkom, či sa neblíži ďalší vlak...







A ďalší krásavec...



Súkromníci vezú nákladný vlak do Viedne.



1116.213 prechádza Westbahn s ďalším Railjetom v smere do Mníchova.



Deň sa pomaly blíži do svojho definitívneho konca, nastavené máme už ISO 800...






ES 64 U2 – 023 začínal dnešnú svoju cestu v žst.Bratislava Petržalka.



Posledný fotografovaný vlak do Viedne...


Vraciame sa teda späť na diaľnicu a tiahlym klesaním schádzame na Viedeň a súčasne vchádzame opäť do hmly a mrholenia. Prešli sme z rozprávky do reality jesene, ale plný zážitkov a výbornej nálady zo dňa, ktorý sa už lepšie vydariť ani nemohol. Ako sme už napísali, fotografovali sme za sedem hodín 73 vlakov, išlo ich celkom 96 a k tomu dva Rv vlaky ! Niektoré sme stretali pri našich presunoch, niektoré sme, ako sa vraví, proti slnku nefotili, nakoľko sme si to mohli dovoliť. Vraciame sa teda späť do Bratislavy, kde si sadáme na poriadnu večeru a „vyhodnotenie“ akcie. Unavení, ale spokojní sme si dali sľub, že sa na Westbahn ešte vyberieme, keď bude plný snehu a zimnej nálady...už aby to bolo !



Dovidenia v zime na Westbahne, priatelia...




Text a foto : Palo, Richardino, Jano, Jaro
Spracoval :


Tento článok nájdete na stránke railtrains.sk https://www.railtrains.sk

URL tohoto článku je: https://www.railtrains.sk/modules/AMS/article.php?storyid=125