160 rokov Semmeringbahn...

railtrains.sk

Dátum:  18.07.2014 0:00   |   Rubrika:  Zo zahraničných tratí   |   Vytlačené:  19.10.2019 20:10

 Pod slovom Semmeringbahn si predstavujem kľukatú trať s tunelmi a viaduktmi v nádhernej horskej krajine. Na začiatok pár múdrych slov o tejto trati z mojej hlavy (okopírovaných z internetu).











O čo vlastne ide? O Semmeringskú železnicu vo východnom výbežku rakúskych Álp, ktorá svojimi 16 viaduktmi, 15 tunelmi a viac ako stovkou murovaných mostov, dokázala na púhych 41 kilometroch trate prekonať výškový rozdiel 457 metrov a vytvoriť tak priame spojenie cez horský priesmyk medzi Viedňou a Terstom. Prvý vlak s cisárom Františkom Jozefom a cisárovnou Sisi po nej prešiel 16. mája 1854. Od uvedenia železnice do prevádzky teda uplynulo už 160 rokov. Semmeringská železnica predstavuje prvé prekonanie vysokohorského hrebeňa klasickou železničnou traťou na svete, ktoré bolo na svoju dobu technicky brilantné a mimo iného potvrdzuje, že mnohonárodnostné Rakúsko patrilo vo výstavbe železníc nielen k európskej, ale i k svetovej špičke. Niet sa čo diviť, že Semmeringská železnica bola v roku 1998 zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Toľko z histórie a teraz k nášmu „tuti-fruti“ výletu
O tejto akcii sa môj oco dozvedel náhodne na internete a len tak medzi rečou ma o nej informoval. Netušil však, že už dlhšie sa chystám fotiť do týchto končín. Chytil som telefón, zavolal Mišovi a Lofovi a z nevinnej poznámky pri obede sa stala akcia. Do 8. mája ostávali ešte dva týždne a predpovede počasia neboli veľmi priaznivé, no nakoniec to vyšlo. Konečne sme aj my mali šťastie na počasie a v nedeľu o 6:00 ráno sme sa vybrali do Rakúska. Cesta trvala asi 2 hodiny.Prvou zastávkou bola stanica Semmering. Bolo tam prázdnejšie, no stále tam chodí viac vlakov, ako u nás.




Stanica Semmering sa nachádza v nadmorskej výške 896.020 metrov, foto: MichalBa



Samozrejme nesmieme zabudnúť na dokumentačnú fotku, ktorú Mišo nestihol. Nevadí máme čas, takže to skúsime ďalších 5 krát.



Spoločná fotka aj s Mišom, trošku nestihol..., foto: MichalBa




Už vydarená dokumentačná fotka s mojimi 100.000.- Eurovými topánkami, foto: MichalBa



Na stanici sa nachádza aj historický motorový vozeň ÖBB: 5044 001-4 (pôvodne typ VT 44, výrobca SGP).




Modrý motorový vozeň na pomníku v stanici Semmering, foto: Lofofor



Zo stanice Semmering sme sa vybrali na najväčší a asi aj najznámejší viadukt Kalte Rinne. Nepoznali sme to tam a všade naokolo bol les, no my sme museli nájsť miesto, odkiaľ je viadukt krásne vidieť. Blúdili sme v lese asi hodinu, no nakoniec sme sa dostali iba do krčmy, z ktorej je síce krásny výhľad na Kalte Rinne, no nie taký, aký sme celú tú dobu hľadali. Nevadí, odfotili sme aspoň Railjet, ktorý prechádzal viaduktom.




Popri viadukte Kalte Rinne sa nachádzajú informačné tabule o histórii mosta, foto: MichalBa




Lofofor sa vybral pofotiť viadukt z blízka, foto: Lofofor




Pohľad na viadukt z už spomínanej krčmy pri trati, navštevovanej hlavne fotografmi. Railjet práve vychádza z tunela Polleroswand, foto: Nino



Jeden flek sme v lese síce našli, no nie na Kalte Rinne, ale podľa mňa tiež pekný.




Viadukt ponad Krauselklause je najmenší dvojposchodový viadukt na Semmeringbahn. Leží medzi skalnými stenami Polleroswand a Spiesswand. Dostali sme sa k nemu náhodne, pri hľadaní výhľadu na Kalte Rinne, foto: Lofofor



Pôvodný plán bol, odfotiť parný vlak z Viedne, ako prechádza cez Kalte Rinne, no nemali sme flek a na iné miesto sme to už ani moc nestíhali. Museli sme to risknúť a tak sme sa ponáhľali naspäť do auta. Oco šoféroval, ja som navigoval a stihli sme to! Odfotili sme aj nákladný vlak na čele s Taurusom. V diaľke sme už videli dym z parnej mašiny 52.100.




Medzi flekmi, na ktoré sme sa chceli dostať, tento síce nebol, no podľa mňa je tiež veľmi vydarený, foto: MichalBa




Na lúke sme neboli sami a ďalší fotografi z rôznych krajín stále prichádzali, foto: Lofofor




A už sa čaká len na paru 52.100 z Viedne, foto: Nino



Asi po piatich minútach sa vynorila z tunela, aj s krásnou súpravou. Po prechode zadymila celú lúku.




52.100 stúpa do kopca po prechode cez tunel Steinbauer, foto: Lofofor


Po prechode parného vlaku na čele s 52.100 sa nám pred objektívmi ukázal Railjet, po ktorom nasledoval historický vlak, na čele s elektrickou mašinou a súpravou Majestic Imperator. O tomto vlaku ostatní asi nevedeli alebo ich nezaujímal, pretože sme tam zostali už iba s malou skupinkou maďarských fotografov.




Tesne za ním sa nám ukázal aj Railjet. Vtedy sme sa ešte tešili, foto: Nino




Historický vlak č. 2 s elektrickými rušňami. Na tento vlak si už skoro nikto nepočkal, foto: Nino




Na konci vlaku sa nachádzala mašina s označením 1010 003-0, foto: Lofofor




Na tomto mieste nám násvit už pomaly končil, no počkali sme ešte na Talent, foto: Lofofor





Násvit nám už na tomto mieste končil, preto sme sa pobrali asi 500 metrov smerom k Eichbergu, kde nás čakalo, podľa mňa nádherné miesto. Zostávalo už iba čakať. Ako prvý sa nám ukázal - no neuhádnete - Railjet, stúpajúci do strmého kopca.




Toto miesto sa mne osobne páči najviac z celého výletu, nachádza sa iba kúsok smerom k mestečku Eichberg. V pozadí je vidieť údolie Schwarza, foto: Nino




Pohľad zo spodu na kľukatú trať, foto: Lofofor



Už sme si mysleli, že dole v doline sa k nám blíži ďalší Railjet, ale nie! Konečne to bolo naozaj niečo zaujímavé - nákladný vlak s dvoma Taurusmi, na čele s Wiener Lokalbahnen AG.




Konečne sa nám ukazujú aj náklady. Pre mňa bola každá mašina zaujímavá, pretože do Petržalky moc nechodím, lebo sa mi nechce hodinu cestovať MHD-čkou, foto: MichalBa




Oddialený pohľad, foto: Lofofor


Trošku sa nám to tu rozbehlo. Nasledovala dvojica Taurusov spoločnosti Adria, ktorá nás potešila ešte viac.




Vyvrcholením bola asi dvojica Taurusov ADRIA, so zaujímavým nákladným vlakom, foto: Nino


Spoločnosť nám robila aj krava - bola to naozaj krava. Bola natoľko lenivá, že sa nám ani nechcela postaviť do záberu.




Lenivá krava na nás pozerala celý čas. Asi, že sme v jej ohrade?, foto: MichalBa


Predsa sa jej to neskôr podarilo. Síce nie najlepšie, ale lepšie ako nič! Talent z Eichbergu prechádza okolo kravy. Za ním rušňový vlak, dokonca aj s retro mašinou. Povedzme si pravdu, lepšie ako Railjet...




Dokonca sa nám podarili aj spoločné zábery vlaku a kravy, foto: Lofofor




Pred objektívy sa nám dostala aj trojica rušňov s retro mašinou, foto: MichalBa




Pohľad na rušne zo zadu, foto: Lofofor



Nasleduje séria fotiek s Railjetom. Sú to nádherné súpravy, no niekedy menej je viac, čo v prípade Railjetov na Semmeringu neplatilo.




Chvíľu po nich sa objavil Railjet, smeruijúci do Mürzzuschlagu, pretože cez Semmeringbahn sa jazdí opačne. Kto vie nech doplní, foto: MichalBa





Pohľad na riadiaci vozeň, foto: MichalBa




V Eichbergu sa Railjety križovali. Do tretice ešte jedna fotka, foto: Lofofor


Slnko na nás stále pieklo. Nastal koniec fotenia na tomto mieste - v ohrade s kravami a my sa presúvame do ďalekej diaľky, na lúku pod nami. Po príchode sme zostali trochu prekvapení - povedali sme si: „odtiaľto asi nebudeme mat fotky iba my“. Bolo nás tam takmer 50. Stretli sme tam aj skupinu z Čiech, ktorú chcem týmto pozdraviť, bola super nálada! S nákladnými vlakmi sa konečne roztrhlo vrece a tak sme si opäť vyfotili dvojicu Taurusov s kontajnermi.




Ďalším potešením bola dvojica Taurusov - jeden z nich reklamný. Klesajú do doliny Schwarza, foto: Lofofor




Vrchnejší pohľad odo mňa, foto: Nino


Spoza oblúka sa nám ukázala, dolu kopcom rozbehnutá trojica typických Rakúskych mašín radu 1044, s nákladom.



Chvíľku za nimi sa ukázala, ako som už napísal, pre Rakúsko typická trojica rušňov radu 1044, foto: Lofofor




Trojica, fotená cca 50 fotoaparátmi, cvaknutá o kúsok ďalej, foto: Nino


Dlho sme tu nemali fotku Railjetu, tak si sem jednu dáme, ako stúpa hore kopcom do Eichbergu a neskôr cez Kalte Rinne do Mürzzuschlagu.




Aby nebolo Railjetov málo dáme si ešte dva, foto: Nino




Teraz už naozaj neviem, či je to ten istý, alebo ďalšia súprava, foto: Lofofor


Ďalšia trojica rušňov sa pravdepodobne vybrala pre nejaký nákladný vlak dolu do doliny (spolu s traktorom).




Ďalšia „Trojka" predbieha traktor, foto: Lofofor



Dva z trojice rušňov 1044, ktoré sme fotili dolu kopcom aj s nákladným vlakom, sa míňajú z Railjetom na postrku, v esíčku smerom na vrchol trate.




Tí menej múdrejší, sa nám krásne postavili do stredu lúky. Z vlaku sme museli vyzerať veľmi čudne, foto: Nino




Niektorí stáli pri plote a niektorí na ceste - autá mali smolu, foto: MichalBa


Hlavný bod dnešného dňa, bola Nohab-ka, vracajúca sa z Mürzzuschlagu domov do Maďarska. Do jej príchodu nám ostávalo cca. 40 minút a násvit už nebol najlepší. Preto sme sa pomaličky vybrali na ďalšiu lúku, kde to bude ešte fotiteľné. Vystúpili sme z našej „Turbo Fabie“ a vybrali sme sa pomalým krokom dolu kopcom, pretože jediné čo nám mohlo ujsť, bol už iba Raijlet. No, ako som tak pozeral smerom na trať, videl som rozbehnutú Nohab-ku aj so súpravou. Utekali sme dolu k trati, ale nestihli sme to. Cvakali sme počas behu, ako sme len vedeli. Nie, nemohol byť dokonalý cely deň, niečo sa pokaziť proste muselo. Ale to, že z Mürzzuschlagu pustia Nohab-ku o 40 minút skôr, nás naozaj nenapadlo!




O 40 minút skoršia Nohab-ka, fotená „náhodne", foto: MichalBa




Ja som stihol dobehnúť bližšie k trati, no stále je to príliš ďaleko, foto: Nino



Nevadí, podľa mňa máme krásne fotky s nádhernou krajinou a z miest, na ktoré sa určite ešte vrátime, keď už budú všetky Railjety nefunkčné. Dúfam, že sa Vám článok páčil, aj s mojimi legendárnymi smajlíkmi. Ďakujem za prečítanie. Na záver ešte parný rušeň 52.100 Nemka, vracajúci sa v posledných lúčoch slnka naspäť do Viedne.




foto: Nino


text: Nino
foto: Nino, Lofofor, MichalBa


Tento článok nájdete na stránke railtrains.sk https://www.railtrains.sk

URL tohoto článku je: https://www.railtrains.sk/modules/AMS/article.php?storyid=1288