Leto číslo 22 na Gemeri alebo nie je RV ako Rv

V stredu 29. júna 2022 sa po takmer roku dostávam do Rožňavy, mesta ležiaceho na 48. rovnobežke a 20. poludníku. Na prelome júna a júla strednú Európu zasiahli abnormálne trópy. Mojím plánom bolo fotenie od skorého rána. Posledný školský deň som sa vybral už o pol šiestej ráno na priecestie neďaleko rožňavskej stanice, ktoré je už v katastri obce Brzotín. Prvým odfoteným vlakom sa stal rýchlik číslo 801 GEMERAN POĽANA idúci takmer načas. Žiaľ, akosi v to skoré ráno môj fotoaparát ešte nebol prebudený, keďže nechcel zaostriť. Podobný problém sa zopakoval o polhodinu neskôr. Krátko pred pol siedmou sa z oblúka vynorila Bardotka číslo 206 na manipulačnom nákladnom vlaku číslo 82211 z Plešivca do Veľkej Idy. Žiaľ, ani táto fotka nebola tip-top, no dalo sa s ňou niečo trošku robiť. Záťaž vlaku bola skromná, bez 26 výsypných vozňov typu Faccs. To znamenalo, že tzv. „vápenec“ z Turne nad Bodvou do Slavca ako priebežný nákladný vlak číslo 51154 vo štvrtok 30. júna nešiel. Našťastie šanca na reparát nastala o 10 minút neskôr a po manipuláku išiel sólo Čmeliak 620.037-3. Tu už technika naplno spolupracovala, tak ako mala. Vtedy som netušil, že tých rušňovlakov budem mať odfotených požehnane. Ešte som čakal na Mn 82231, ktorý v utorok a štvrtok má ísť len po Betliar a na regionálny rýchlik (RR) 911 zo Zvolena do Košíc. Ešte pred nimi išli dve dreziny ako služobné vlaky na smer Košice a Dobšiná. O 7:40 išiel spomínaný RR 911, ale po Mn 82231 žiadna stopa, aj keď vzadu na rožňavskej stanici v diaľke boli akési obrysy radu 742. Povedal som si už dosť, tak som išiel k zmodernizovanému priecestiu už na dobšinskej trati v katastri mesta Rožňava. A naozaj o 8:09 sa spustila signalizácia a aj húkačka dávali najavo, že to bude vlak. Bol to sólo Kocúr 742.326-2 ako Mn 82231 bez záťaže. To ma potešilo, pretože ak by vlak išiel po Betliar do tej hodiny by sa mohol vrátiť späť a práve pri zastávke Rožňava predmestie bol ideálny násvit na obratový Mn 82230 do Plešivca. No, ale ako to už býva, osud to zariadil inak. Ubehla hodinka, potom aj druhá a po manipuláku z Betliara ani stopy. Kam sa mohol stratiť? Veď to je len zopár kilometrov a nie a nie ísť. S pribúdajúcim časom a horúčavou bolo čakanie neznesiteľnejšie a nechal som to už tak. Ako naschvál som o 10:46 namiesto vlaku Mn 82230 odfotil MUV-ku (motorový univerzálny vozík) číslo 69 ako služobný vlak číslo 92254, no čo už aspoň niečo, keď nič...

Prvý júlový deň som mal v pláne navštíviť Hrhov, kde som naposledy fotil pred šiestimi rokmi. Keďže SHMÚ varoval vyvrcholením trópov a pre okres Rožňava vydal varovanie pred teplotou + 38°C, opäť som si fotenie naplánoval len v čase od 6:00 do 12:00. To som ešte netušil, aký to bude deň. Už pred pol šiestou počúvam akési dunenie pripomínajúcu Bardotku. V duchu som si pomyslel, nech to nie je manipulák do Veľkej Idy. Do Hrhova sa dostávam o 6:15 a na najznámejšie miesto pre železničných nadšencov o 15 minút neskôr. To je ešte zahalené tmou i keď vrchy sú už pekne nasvietené. Prvé prekvapenie prichádza o 6:50. Z diaľky vidím značne meškajúcu GEMERAN POĽANU z Bratislavy do Prešova. Včera mi ani na um neprišlo, že ju budem mať práve tu odfotenú. I keď sa na nej objavili tiene, ale dopadlo to celkom dobre a fotku odtiaľ si dodnes veľmi vážim. Druhé prekvapenie prišlo o pár minút neskôr. Kde sa vzala, tu sa vzala, z auta vystúpila dvojica fotografov. To mi dávalo nádej že niečo možno pôjde. A boli to šotouši „spoza Moravy“ – bratia Česi. Hneď nám bolo z rána veselšie Od jedného z nich som sa dozvedel dve správy. Tá zlá bola, že manipulák do Veľkej Idy prešiel výhybňu Dvorníky-Zádiel s vyše 100 minútovým náskokom. Takže som ho prešvihol. Avšak dobrou správou bolo, že na RR 911 do Košíc, resp. po Turňu nad Bodvou, vzhľadom na výluku má ísť retro Okuliarnik 754.055-2! Ak by to bola pravda, tak to by bola bomba. O pár minút prišiel ďalší Čech, akoby tušil zvesti o nasadení retrovky a na Hrhove sme boli už štyria. Pred ôsmou ráno nastal okamih pravdy. Skutočne na RR 911 sa objavil retro Okuliarnik 754.055-2, pričom nám štyrom pekne zapískal. Po tomto vlaku už nemal ísť žiadny. Milo ma prekvapilo, že som sa mohol pridať k dvojici Čechov. Za ich milý a ústretový prístup sa im chcem ešte raz poďakovať, aj vďaka nim mám spomínanú retrovku. Debatovali sme, kam ísť ďalej. Jeden z nich zistil, že všetky tri manipuláky na Lubeník, Slavošovce a Dobšinú sú dnes nasadené. Avšak boli na nich Kocúre. Rozhodli sme sa ísť na ten, čo ide z Lubeníka ako Mn 82251 na miesto, kde je hranica Banskobystrického kraja s Košickým. Už po deviatej bolo neznesiteľné teplo. Padol však rozumný nápad ísť si opäť odfotiť Renátku 754.055-2 na spiatočnom vlaku RR 914. Ten vlak sa dobre fotí od Gemerskej Hôrky po Abovce. Išli sme teda do Bohúňova na fotomiesto pred nevyužívanou zastávkou. Ešte predtým o 10:18 išiel oficiálne Rv 71302 do Lenartoviec a odtiaľ do maďarského Bánréve. V čele bola 751.206-4, ktorú som odfotil včera na manipuláku do Veľkej Idy. Nadišiel ďalší okamih pravdy a o 10:51 išla retrovka 754.055-2 a aj pri druhom stretnutí nám pekne zapískala. Medzitým sa zistilo, že manipulák z Lubeníka o 11:01 mal odchod z Hucína a už by sme ho nestihli. Keďže sa blížil čas obeda, tak som spoločníkom navrhol, aby sa radšej išli občerstviť do Rožňavy než Plešivca. Po pol dvanástej sme už boli v Rožňave a na Námestí baníkov som im ukázal, kam si môžu ísť sadnúť a popriali sme si veľa šťastia a úspechov pri fotení. Ešte raz aj stokrát by som poďakoval za ich ústretovosť a milý prístup.

Najbližšie sa k foteniu dostávam v pondelok 4. júla. Horúčavy našťastie dočasne pominuli. V pondelok som mal v pláne ísť fotiť do Plešivca manipulačné vlaky zo Slavošoviec a Lubeníka. Potom poobede možno aj do Slavca. Chcel som symbolicky prerušiť smolu so slavošovským manipulákom číslo 82241, ktorý som naposledy odfotil ešte koncom augusta 2018 a videl práve minulý rok s jedným vozňom a nazad len ako rušňovlak. No žiaľ, nedočkal som sa ho ani teraz. Tak mi ostávala jediná voľba, ísť čakať práve ten z Lubeníka 82251. Prvý predpoklad vyšiel – o 11:09 sa rozozvučala zvonkohra na mechanických závorách. Akurát vtedy musela prísť LIAZ-ka a autobus do Štítnika. Ubehlo ešte osem minút a na vchodovom návestidle HS sa objavila návesť voľno, tak som už vedel, že príde manipulák. Lenže opäť iba sólo lokomotíva, tentokrát 742.352-8. Ďalšia horká pilulka, manipulák bez vozňov, no čo už. Presunul som sa nižšie a krátko pred pol dvanástou išiel RR 915 do Košíc s troma vozňami. Násvit už nebol síce dokonalý, ale predsa som ho zdokumentoval. Namiesto slavošovského manipuláku išla len MUV-ka, ktorá do Plešivca dorazila o 11:45. Potom nastal dopravný kľud. Manipulák zo Slavošoviec definitívne nešiel. Ďalší Kocúr 742.326-2 prišiel len s troma vozňami dreva ako Mn 82230 len z Betliara a potom neskôr vykonával staničný posun ako záloha. Cestou na plešiveckú stanicu som si všimol niekdajší hotel s reštauráciou Planina, ktorý má svoje zlaté časy už dávno za sebou. Aspoň na opravu strechy sa našli peniaze. O niečo lepší osud mala bývalá nocľaháreň, ktorá sa zateplila a nechátra. Pri depe som si všimol odstavenú Bardotku 752.070-3, ktorú som si odfotil, keďže som ju ešte nemal. O jednej som sa už vrátil na súbeh tratí číslo 160 a 165 čakať, či náhodou pôjde nazad poobedný lubenícky manipulák číslo 82252. Ešte pred druhou išiel lučenecký manipulák s „Mulicou“ 746.010-8. Netrvalo ani desať minút a zvonkohra na mechanických závorách sa rozozvučala opäť. Len na oblohe to už vyzeralo všelijako s oblakmi. Mechanické závory boli dole a oblaky medzitým kryli slnko, no našťastie, ako som v diaľke zazrel čelo Kocúra, slnko opäť začalo svietiť a nič nebránilo zachytiť nasvietený manipulák číslo 82252 do Lubeníka so 4 vozňami. To som ešte netušil, aké som mal na tento vlak šťastie. Po tejto radosti som ešte išiel do Slavca s nádejou, že pôjde po tretej kamenný vlak Pn 51154 z cementárne Turňa nad Bodvou do cementárne Slavec. Žiaľ, vlak už pred pol treťou stál v Slavci a neostávalo nič iné len sa s tým zmieriť. O 14:32 sa rozozvučal výstražník, a to znamenalo príchod RR 918 z Košíc do Zvolena. V čele bol prototypový Okuliarnik radu 757. Ubehla polhodinka a v stanici Slavec som si všimol na smer Plešivec návesť „voľno“. Tešil som sa, že to bude konečne náklad, no opäť išiel rušňovlak s Bardotkou 751.129-8 ako Mn 82210 z Veľkej Idy do Plešivca. Čo bolo horšie, neskôr som sa dozvedel, že po Rožňavu mal dva vozne... Po tomto som už radšej išiel domov. Pocity boli zmiešané, aspoň že z Lučenca a do Lubeníka išiel nákladný vlak.

Na stredu SHMÚ hlásil polooblačné počasie. Veľké plány som si na tento deň nerobil. Tak som sa rozhodol, že si spravím pešiu túru k priecestiu neďaleko rožňavskej stanice. Za 40 minút +/- som sa tam dostal. Čo ma milo prekvapilo, bol fakt, ako to tam bolo pekne vykosené a bez vysokej trávy. Najprv z protisvetla išiel RR 917 do Košíc, no obloha zo smeru Kružná a Brzotín predpovedala zamračený deň. Ubehlo osem minút a závory išli opäť dole a na vchodovom návestidle 1L bola návesť stoj, no zvuk išiel práve zo smeru od Jovíc. Z oblúka sa vynorila „dospelá“ modrá Bardotka 752.018-2 spoločne so staršou sestrou 751.171-0 s ucelenou súpravou 26 vozňov typu Faccs z Turne nad Bodvou do Slavca na Pn 51154. Radosť to bola pochopiteľne veľká. Jedným slovom, konečne sa mi podarilo odfotiť ten vlak nasvietený. Na postrku vzadu asistovala 751.129-8. Ešte som počkal na RR 918 z Košíc do Zvolena, v čele ktorého bola 757.006-2. Po rýchliku začala oblačnosť pribúdať a na manipulák z Veľkej Idy som už nečakal. Bol som spokojný, z obyčajnej prechádzky sa napokon stal úspešný deň.

Na druhý deň, štvrtok 7. júla 2022 som sa rozhodol ísť do Betliara. Ako píše múdra kniha zvaná Zošitový cestovný poriadok (ZCP), v utorky a štvrtky má manipulák ísť len po Betliar. A keďže v utorok 5. júla bol štátny sviatok, tak som usúdil, že by niečo z toho mohlo byť. Teória síce býva pekná, ale realita je už iná. Aj v tomto prípade sa to potvrdilo. Po siedmej ráno som sa zastavil na miestnej stanici v Betliari a na moje nemilé prekvapenie tam vôbec nič nebolo. Žiadne odstavené vozne, len pustá stanička a o pár metrov ďalej čulý pracovný ruch v areáli Štátnych lesov SR, kde sa do kamiónov nakladalo drevo. Za dverami dopravne bol na stole zápisník jazdy vlakov a z toho, čo sa dalo z neho vyčítať, vyplynulo, že posledné dni išli väčšinou služobné vlaky. A teraz čo? Rozhodol som sa, že do deviatej tomu dám ešte šancu, lebo zhodou okolností pred týždňom tiež išla sólo lokomotíva od Rožňavy na smer Betliar až po ôsmej ráno. Počas čakania som si všimol dve srnky, akoby aj ony čakali, či pôjde vlak a preskočili trať a stratili sa kdesi v poli. Čakanie skončilo o štvrť na deväť jasným trúbením rušňa. No opäť som mal smolu a zas to bol len rušňovlak 742.326-2 bez záťaže. Avšak v Betliari vôbec nezastavil a pokračoval ďalej. To znamenalo len dve možnosti. Záťaž bude z vlečky Kovostroj Dobšiná a.s. alebo drevo až Dobšinej. Ako správna možnosť sa ukázala tá prvá. Medzitým som sa vybral na návštevu parku v kaštieli Betliar, ktorý odporúčam. Žiaľ, postupom času sa oblačnosť opäť zväčšovala, avšak ani to ma neodradilo odfotiť si spiatočný manipulák 82230. Na ten som už čakal pred zastávkou Rožňava predmestie. Hoci sa slnko veselo striedalo s oblačnosťou, teraz si dalo pauzu a skrylo sa za oblaky. Päť minút pred jedenástou som v diaľke zbadal obrysy lokomotívy a už bolo jasné, že to bude manipulák, Vďaka POTR návestidlám som mal dostatok času na zaujatie miesta. Trvalo ešte dve minúty, kým sa vlak doplazil a záťaž bola skromná v podobe dvoch vozňov z podniku Kovostroj Dobšiná. Napriek tomu, že bolo zamračené som bol spokojný a vybral som sa domov.

Na sobotu 9. júla 2022 som si naplánoval železničný výlet. Železničná spoločnosť Slovensko a.s. národný dopravca počas leta dvoma pármi sprístupnila lokálku číslo 166 Plešivec - Slavošovce. Veril som, že v Slavošovciach sa mi podarí odfotiť „veľkú“ súpravu, ktorá jazdila posledné dva roky. Okuliarnik, či už klasický, alebo zmodernizovaný a klasická súprava troch vozňov. Čoskoro prišiel RR 912 do Zvolena, krátko po jeho odchode z oblúka od Jovíc bolo počuť drkotanie kolies. Žiaľ, žiadna veľká súprava do Slavošoviec v lete 2022 už nebola, ale dvojica Bagiet. No ach-jaj. Cesta mi pripomínala jazdu v drkotajúcej húsenkovej dráhe, ale aj napriek tomu som sa ju snažil vychutnať a pozorovať okolitú krajinu. Pred trištvrte na deväť nás výpravca púšťa na lokálku v údolí riečky Štítnik. Vláčik ide miestami slimačím tempom, keďže na niektorých nechránených priecestiach je rýchlosť 40, 30, 20 či dokonca aj 10 kilometrov za hodinu. Sledujúc krajinu okolo seba, som si všímal postupnú eróziu budov staníc a zastávok na trati. Kunova Teplica s vybitým nápisom stanice, z ktorého ostalo len torzo. Prepadávajúca sa diera v streche stanice Štítnik, nedávno zbúraná zastávka Rochovce bez tehál. Zastávky Slavošovce obec a Roštár sú už bej akejkoľvek známky existencie. Na druhej strane bolo zas príjemné sa pokochať krajinou, kde akoby sa zastavil čas, pozorovať pasúce sa kravy či aj prekvapené výrazy tváre miestnych ľudí, že vidia vlak. Dvojica Bagiet krátko pred pol desiatou dorazila do konečnej v Slavošovciach. Budova tejto stanice vyzerá najlepšie na celej trati, pôsobí v nej zamestnanec vo funkcii závorára. Ale ani Slavošovce už na tom nie sú dobre. Všímam si vytrhanú koľaj, chýbajú odstavené vozne s drevom alebo tie modrej farby radu Hbis za bránami miestnej papierne. Z vlaku vystúpilo po desať cestujúcich. Po spravení si povinnej stanicovky sa rozhodnem vyplniť svoj dvojhodinový pobyt v Slavošovciach tak, že si pozriem pozostatky nevybudovanej trate do Lubeníka známe aj ako tzv. „Gemerské spojky“. Už takmer osemdesiatročné stavby možno ešte stále pozorovať voľným okom, sú to najmä priepusty či nedokončené mosty. Ktovie aký význam by mali tie trate dnes, keby sa stihli dobudovať? Na slavošovskú stanicu sa vraciam hodinu pred plánovaným odchodom vlaku o pol dvanástej. Oblačnosť už natoľko pokročila, že nemalo zmysel niečo fotiť. O 11:30 sa dvojica Bagiet už ako REX 1651 vybrala nazad do Plešivca. Cesta do Plešivca ubehla fajn, mračná sa striedali s občasnými slnečnými lúčmi a dotvárali melancholickú atmosféru lokálnej trate, ktorej osud môže byť čoskoro spečatený. Po dvanástej vláčik prišiel do Plešivca a späť do Slavošoviec mal ísť podľa cestovného poriadku o 12:25 ako REX 1652. Z dvojice Bagiet už išla len jedna. Na plešiveckej stanici som zostal ešte chvíľu, ak by náhodou išiel nejaký nákladný vlak. To sa čiastočne naplnilo a zo sobotného spánku sa prebudil Kocúr číslo 326 a začal sa posun. Vznikla tak fotka v spoločnosti odstavenej Bagety 813.026 a potom som sa vybral do Rožňavy.

Nasledujúce júlové dni boli oblačné s absenciou slnečných lúčov. Najbližšie sa k foteniu dostávam v stredu 13. júla 2022. Tentokrát som si spravil plány na poobedie a vybral sa do Plešivca a Gemerskej Hôrky. V Plešivci som chcel opäť odfotiť lubenícky manipulák číslo 82252, ktorý ide zvyčajne medzi pol druhou až pol treťou. No tentokrát mi zvonkohra na mechanických závorách akosi nechcela dopriať ten zvuk a ani závory nešli dole. V ten deň bol náklad asi odrieknutý, keďže som sa ho od štvrť na dve do tretej nedočkal. O to väčšia škoda to bola, že v ten deň podľa sledovačky išla Bardotka 751.026-6 na jednom páre Mn 82250/82251, pričom z Lubeníka išla opäť len ako rušňovlak. Zdá sa, že ani tam to už v poslednom čase nie je bohviečo s nákladnou dopravou, keďže vlak Mn 82251 často chodil ako rušňovlak a druhý poobedný pár Mn 82252/82253 bol neraz odrieknutý. Keďže čas postupoval a násvit sa menil k horšiemu na rovnobežný s rušňom, počkal som už na RR 918 z Košíc do Zvolena, na ktorom bol nasadený zmodernizovaný Okuliarnik 757.010-4. Potom som sa presunul do Gemerskej Hôrky, ibaže ani tam to nebolo oveľa lepšie. O trištvrte na štyri išiel meškajúci Mn 83101 z Lučenca v čele s „Mulicou“ 746.010-8. Dúfal som, že sa nazad vráti ešte pred RR 920 ako Mn 81300 do Lučenca s nejakou záťažou. O štvrť na päť išli závory dole a to znamenalo, že pôjde nejaký nákladný vlak – bol to manipulák bez záťaže. Už som mal pocit, že je to nejaká kliatba na rušňovlaky a nie je mi súdené odfotiť si nákladný vlak hoc aj s jedným vozňom. Ešte aj kvôli výluke meškal RR 920 z Košíc do Zvolena. Našťastie slnko plne zasvietilo na RR 920 s klasickým Okuliarnikom 754.010-7 a trojicou vozňov. Počkal som ešte chvíľu, či niečo ešte nepôjde. Neskôr o 17:39 išiel nákladný vlak v čele s tlmenou Bardotkou 751.171-0 avšak zo smeru Lenartovce, takže bol v protisvetle, čo už...

Vo štvrtok 14. júla som sa rozhodol ísť na dlhú prechádzku neďaleko rožňavskej stanice. Počasie bolo premenlivé, čo sa týka oblačnosti. To mi umožnilo aspoň odfotiť si RR 917 v čele s klasickým Okuliarnikom 754.011-5. Bolo to fajn, keďže inak by bol v ukážkovom protisvetle. O osem minút neskôr idú závory nadol a na vchodovom návestidle 1L za mnou je naďalej návesť stoj. To, znamená, že náklad je na ceste. Z oblúka od Jovíc sa vynorila dvojica modrých Bardotiek 752.041-4+752.018-2 v čele Pn 51154 z Turne nad Bodvou do Slavca. Škoda, že práve vtedy slnko zostalo schované za oblakmi, no ich zvuk som si dokonale vychutnal. Na konci vlaku s 26 vozňami kameňa bola tlmená Bardotka 751.171-0. Dúfal, som že budem mať v ten deň aspoň jednu nasvietenú fotku. Šťastie sa na mňa usmialo na RR 918 v čele, ktorého bola 754.010-7, ktorú som videl deň predtým v Gemerskej Hôrke na RR 920. Aj teraz to bolo o chlp, čo sa týka slnka, krátko po prechode rýchlika sa však už na dlhý čas schovalo pod mraky. Ešte som počkal na manipulák z Veľkej Idy do Plešivca, v čele s Bardotkou 751.206-4. Jedinou chybou bolo, že celý čas bolo zamračené, ale nevadí, človek má aspoň motiváciu sa sem vrátiť a mať odtiaľ nasvietenú fotku.

V piatok 15. júla 2022 nadišiel posledný deň môjho pobytu na Gemeri. Počasie bolo zrána zamračené, ale okolo desiatej dopoludnia sa oblačnosť začala trhať, a tak som si povedal, že pôjdem naposledy fotiť mimo Rožňavy. Vybral som sa východnejšie smerom na Jablonov nad Turňou. Ale ako to už býva zvykom, po mojom príchode na miesto sa začala oblačnosť opäť zväčšovať. O 12:41 sa spustili závory nadol. Veľmi som si prial, aby to bol Pn 51154 z Turne nad Bodvou alebo Pn 51300 z Kapušian pri Prešove do Stožka či iný nečakaný nákladný vlak. No bola to len klasická železničná kosačka. Do čerta! O 13:32 sa na vchodovom návestidle 1S objavila návesť voľno. Čudoval som sa, lebo RR 917 to predsa nemôže byť. Čoskoro sa z oblúka objavila dvojica Bardotiek 751.131-1 (aj označenie T478.1131)+T478.2006, v čele akéhosi mimoriadneho vlaku. Zistil som, že to bol Ex 31032 z Banskej Štiavnice do Košíc. Čas postupoval ďalej a tentokrát z opačnej strany mal ísť vlak, keďže o 13:49 išli závory dole. Zo zvuku sa už dalo vydedukovať, že to bude nejaký náklad. Už som sa zmieril, že si ho odfotím bez slnečných lúčov. Aj dvojica zrekonštruovaných ZSSK Cargo Okuliarnikov 756.008-9+756.007-1 v diaľke bola v tme. No osud je vždy nepredvídateľný. Stihol som sa ešte rýchlo obzrieť dozadu a cez malú dieru medzi oblakmi prenikali slnečné lúče a vlak bol doslova v poslednej sekunde nasvietený a spolu s ním aj prvé tri cisterny. Na záver som už počkal na RR 918 v čele s 754.011-5 aj keď bol už pod mrakom, čo mi vôbec neprekážalo, veď mať na poslednú chvíľu nasvietený vlak Pn 51300 Kapušany pri Prešove - Stožok s dvojicou radu 756, ktoré som vyše sedem rokov neodfotil, je cenný úlovok. Na manipulák číslo 82210 z Veľkej Idy som už nečakal, jednak mal meškanie a pre zvýšenú oblačnosť to už nemalo zmysel. Tak som sa teda pobral do Rožňavy a na druhý deň späť na západné Slovensko.

A to už je záver môjho článku. Dúfam, že sa Vám aspoň trochu páčil a možno poslúži ako tip na miesta, kde by sa dali vlaky fotiť. Avšak chce to veľkú trpezlivosť na nákladné vlaky, lebo nie vždy idú, ako to uvádza zošitový cestovný poriadok, pričom sa môžu vyskytnúť aj veľké časové odchýlky od predpísaného času. Tento región sa rozhodne oplatí vidieť, navštíviť ho a zdokumentovať, aj čo sa týka železničnej dopravy, lebo človek nikdy nevie, ako dlho tu bude železnica fungovať.


autor: Mgr. Ľubomír Markusek