Vlakom do výšky 3454 metrov nad morom 7. diel – Zubačkou na Jungfraujoch

railtrains.sk

Dátum:  29.11.2010 0:00   |   Rubrika:  Zo zahraničných tratí   |   Vytlačené:  24.10.2021 4:40

 Všetko má svoj koniec, v našom prípade aj rozprávanie o mojich potulkách krásnym Švajčiarskom. Pred nami je posledná cesta vlakom, pri ktorej sa dá povedať jedno – to najlepšie na koniec... Posledný deň sa niesol v znamení presunu do Grindelwaldu, v ktorom odstavujeme autobus a pokračovať ďalej budeme ozubnicovými železnicami. Údaj tachometra je 1302 kilometrov z Bratislavy a keď sa vrátime z dnešného výletu, bude nasledovať už len spiatočná cesta domov na Slovensko...










Pokiaľ sa chcete odviezť zubačkou do nadmorskej výšky 3454 m n.m., musíte najskôr absolvovať cestu zhodne ozubnicovým vlakom z Grindelwaldu do stanice - priesmyku Kleine Scheidegg (2061 m n.m.), ktorá je prestupným miestom na Jungfraubahn. Pohľadom do stručnej histórie zisťujeme, že výstavba ozubnicovej železnice s rozchodom 1000 mm bola zahájená v roku 1896 a jej zakladateľ bol priemyselník Adolf Guyer – Zeller, ktorý sa prvej jazdy na Jungfraujoch dňa 1.8.1912 nedožil. Celkom šestnásť rokov totiž trvalo, kým sa podarilo preraziť skaly v skalnom masíve pod ľadovcom a vybudovať 7122 metrov dlhý tunel, ktorý z celkovej dĺžky trate 9,336 km tvorí asi 80% trate ! Trať má najväčší sklon 250 promile, nachádza sa na nej aj 254 metrov dlhá galéria, má celkové prevýšenie 1 393 m a stanica Jungfraujoch vo výške 3454 m n.m. je najvyššie položenou železničnou stanicou v Európe.









Takže poďme spoločne na nástupište a rozhliadnime sa, na ktorý vlak vlastne nastúpime. Pravidelný ozubnicový spoj, ktorý tvorili dve dvojdielne jednotky z roku 1992, bol plne obsadený cestujúcimi. Boli sme teda zvedaví, či budeme musieť čakať na nasledujúci spoj, ale nič takého sa nedialo, pracovníci miestnej železnice nás s úsmevom posadili do druhej zubačky, ktorá niesla rok výroby 1954, ale táto vyzerala ako nová ! Po nás prišla ešte jedna turistická výprava a ich usadili do tretej súpravy... Hneď sme si povzdychli nad týmto obrazom, nakoľko sa nám vynorili časté obrazy zo Starého Smokovca, kde počas turistickej sezóny museli turisti, ktorí sa do električky nezmestili, čakať na druhý spoj. No a teraz to hlavné – je čas odchodu a tri ozubnicové vlaky odchádzajú v dvojminútovom intervale pekne za sebou, ako sa vraví, na dohľad. Ako nám potvrdili pracovníci železníc majú tu vždy pripravené záložné (posilové) jednotky, aby každého cestujúceho prepravili do cieľa jeho cesty včas a spojom, ktorý si vybral !










Naša zubačka pomaly odkrajuje prvé metre tiahleho stúpania, pričom v otvorenej krajine sa nám objavujú prekrásne panoramatické pohľady, ako aj na vlak idúci pred a za nami. Prvá zastávka, v ktorej ale vlak nestojí, je Fallboden (2150 m n.m.), ktorá slúži ako vodná čerpacia stanica. Asi sto metrov za ňou vchádzame do 254 m dlhej tunelovej galérie, následne do krátkeho, 84 m dlhého tunela, za ktorým je stanica Eigergletscher (2329 m n.m.), v ktorej sa nachádza malé, dvojkoľajné depo. Po krátkej prestávke pokračujeme v jazde ďalej a za popisovanou stanicou vchádzame do tunela, v ktorom sa nachádzajú dve zastávky, Eigerwand (2320 m n.m.) a Eismeer (3158 m n.m.), ktoré slúžia ako fotozastávky pre turistov, počas ktorých sa vykonávajú križovania vlakov idúcich do údolia. V každej z nich zastaví vlak cca na päť minút, počas ktorých môžete z vlaku vystúpiť a tunelovou chodbou sa dostať do presklených vyhliadkových terás. Aj koncová, vrcholová stanica Jungfraujoch v nadmorskej výške 3454 m n.m. sa nachádza v tuneli, má dve koľaje a nájdete v nej aj spomienkovú tabuľu na zakladateľa tejto ozubnicovej železnice.
































Vrcholová stanica poskytuje krásne panoramatické pohľady, relax, občerstvenie i možnosť vychádzok na ľadovci. Asi po hodine som sa rozhodol zísť vlakom späť do priesmyku Kleine Scheidegg, aby som si tu odfotografoval vlaky, ktoré sem jazdia. Pre zaujímavosť uvádzam, že tu dodnes stretnete v pravidelnej prevádzke ozubnicové jednotky, ktoré nesú rok výroby 1947 ! Inak rýchlosť vlakov je tu limitovaná podľa jazdy na ozubnici, jazda stúpaním môže byť maximálnou rýchlosťou 28 km/h, jazda klesaním do 100 promile 28 km rýchlosťou, 120 promile 27 km rýchlosťou, 180 promile 21,5 km rýchlosťou a nakoniec 250 promile 14 km rýchlosťou.








































Dohodnutý čas odchodu nášho autobusu sa blíži. Nastupujem preto do zubačky a vraciam sa späť do Grindelwaldu tak, aby som si tu ešte v okolí parkoviska mohol urobiť posledné zábery. Železničné trate ho obchádzajú a tak máte vždy dosť času, aby ste si ich do sýty odfotografovali na stúpaniach, či len tak medzi domami...


















Ručičky hodín ukazujú 15.00 h a autobus štartuje. Posledné pohľady z okna a do oka sa mi tlačí malá slza. Neviem posúdiť, či je to za krásami a zážitkami, ktoré som v posledných dňoch zažil, alebo za rodinou, ktorá mi veru už trošku aj chýba, ktorá ma čaká a na ktorú sa veľmi teším. Vraciame sa teda opäť do rakúskeho pohraničného mesta Bludenz, v ktorom sme prenocovali a ráno o pol deviatej už pokračovali priamo diaľnicou cez Innsbruck, Salzburg a Viedeň do Bratislavy. Je krátko pred osemnástou hodinou a zastavujeme v Bratislave. Máme za sebou nezabudnuteľný týždeň a vraciame so do každodennej reality. Doma som si dal tichý sľub či v duchu vyslovil želanie, že Švajčiarsko navštívim ešte raz a dúfam, že sa mi to splní...



Text a foto : Palo
Spracoval :



Tento článok nájdete na stránke railtrains.sk https://www.railtrains.sk

URL tohoto článku je: https://www.railtrains.sk/modules/AMS/article.php?storyid=385