Čo bolo – to bolo... Na zubačke „Tisovec – Pohronská Polhora“

railtrains.sk

Dátum:  29.07.2011 0:00   |   Rubrika:  História a spomienky   |   Vytlačené:  19.09.2019 2:46

 Bolo to už pravidlom, že pri zimných rodinných návštevách u Jana sa už krátko po zvítaní pokojná, rodinná atmosféra rozdelila na dve časti. Naše manželky si mali vždy čo povedať a my chlapi, nám ostalo si sadnúť do kuchyne, na tenko nakrájať klobásku, k nej čerstvo upečený chrumkavý „Tomášovský“ chlebík a aby nám nebolo chladno či smutno, dať si aj malý „gambáčik“ slivovičky s teplým čajom. To bolo samozrejme večer, ale čo budeme robiť nasledujúci deň ? Vonku bolo síce hlboko pod nulou, ale čo sa tak zahriať na pár chvíľ s tisoveckými motorovými vozňami 820 ? Nebolo to síce rýchle rozhodnutie, veď komu by sa chcelo do takej zimy, ale nikdy sme neľutovali, práve naopak, vždy stál takýto výlet za to. Bolo to len včera, pred nedávnom...












Ozubnicová trať Tisovec – Pohronská Polhora bola do prevádzky uvedená 30.11.1896 a týmto vzniklo železničné prepojenie Gemera a Pohronia. Za zmienku stojí údaj, že prevádzka bola otvorená o štyri mesiace neskôr, ako na prvej „Slovenskej“ zubačke na Štrbské pleso. Tisovecká zubačka, postavená Abtovým systémom pozostávala z dvoch dvojpásových ozubnicových úsekov a to Bánovo – Zbojská a Pohronská Polhora – Zbojská. Každý úsek začína i končí mimo železničnej dopravne (pozn. stanica, zastávka) a nájazd na ozubnicu tvoril asi tri metre dlhý odpružený diel opatrený vzostupne zväčšujúcimi sa „zubami“ až do normálu.




V čase našich návštev bola v Tisovci osobná doprava zabezpečovaná turnusovo legendrárnymi motorovými vozňami 820.039,058,059,071,080,081,082,092,093,094, 102,116,117 a 119, náznak, že by sa to malo zmeniť, tu nebol žiadny. Bolo to v týchto končinách vždy rovnaké, vŕzgajúci sneh pod nohami, ostrý, štipľavý mráz a túžobný pohľad na trať, aby vlak, na ktorý čakáme, už konečne išiel. Všade vôkol ticho a jediné, čo sme si priali počuť bol rytmický, nezabudnuteľný zvuk motora „dvestoštyridsiatky“, ktoré na tiahlom stúpaní „vyšívali“ ako šijací stroj od „Singera“, ozývajúc sa od okolitých kopcov... Stalo sa, že sme náš motorák doprevádzali až do jeho konečnej stanice – Brezna a tam sme si neodpustili nazrieť, čo sa skrýva v miestnom depe.










Pohľad do miestneho depa v Tisovci, singerky M 240.0108 ( vľavo 082 a v pozadí 115), trojica 820.093, 119 a 059 a Pišta T 466.0050 – všetko nenávratná minulosť...





A pohľad do druhého depa – Brezna. Pre úplnosť, na snímke sú vozidlá 754.055, T 478.3254 a T 458.1004...


Nie, nebolo to len o fotografovaní, radi sme sa išli aj odviesť vláčikom do Polhory, nakoľko svoje čaro mala, doprevádzaná vôňou nafty a oleja, aj jazda samotná. V Tisovci na stanici sme odstavili auto a sledovali, ako z depa, ešte celé omrznuté, sivým dymom z výfukového potrubia striedavo zahaľované, prichádzali motorové vozne 820.117 + 059, na ktoré sprievodkyňa zavesila obitú smerovú tabuľu Tisovec – Brezno. Nastupujeme do predného vozňa a čakáme na odchod...












...v Tisovci...

Je čas odchodu a motory oboch vozňov začínajú zaberať naplno. Krátko po opustení stanice vchádzame do 770,62 m dlhého Tisoveckého tunela, uvedeného do prevádzky 3.2.1949. Za prvou zastávkou, vlastne v našich spomienkach stanicou Tisovec Bánovo (boli tu vedľajšie koľaje a návestidlá), konečne vchádzame na ozubnicu. Motory zaberajú už naozaj naplno, nakoľko prechádzame tiahlym stúpaním do vrcholového bodu trate – staničky Zbojská.






Najväčšie stúpanie na tomto úseku je 48 promile, z opačnej strany, teda z Pohronskej Polhory až 50 promile. Cestou prechádzame cez dva krásne a technicky zaujímavé viadukty „Pod Dielom“ a „Čertov most“ . Konečne sme v Zbojskej, kde chvíľku stojíme, ako sme s úsmevom na tvári povedali, že sa musia schladiť motory a potom pokračujeme tiahlym klesaním do Pohronskej Polhory. Po príjazde do popisovanej stanice náš vlak čaká na križovanie s protiidúcim vlakom z Brezna, na ktorom prišla 820.102. Takže šup, šup, prestupujeme a vydávame sa na cestu späť, najkrajším úsekom železničnej trate, ktorá v cestovnom poriadku nosila názov Brezno – Tisovec – Jesenské...



Teplomer ukazuje 18 stupňov pod nulou a ranný MOs 22130 tvorený sólo vozňom 820.080 zdoláva stúpanie smerom do Zbojskej. Je tomu už devätnásť rokov...



Zo Zbojskej na Tisovec pozvoľne, v prvý sviatok vianočný roku 1992, schádza MOs 22129, ktorý viezla 820.071









Mrazivá Zbojská v spoločnosti 820.119 a 820.102...












Motorové vozne 820.080 a 119 medzi Rohoznou a Michalovou



Po návrate do Tisovca sme si unavení sadli do nášho auta a rozhodovali, ktorú cestu si na návrat zvolíme. Mali sme dve možnosti, raz cez Kokavu nad Rimavicou a Poltár, inokedy cez Rimavskú Sobotu. Nech sme si už zvoli prvú či druhú cestu, nikdy to nebol návrat bez zastávky pri trati...





Pri ceste cez Kokavu nad Rimavicou sme stretli v Zlatne manipulačný nákladný vlak s lučeneckou 735.016...






...a pri ceste cez Rimavskú Sobotu pre zmenu manipuláčik so 731.034 i podvečerný MOs 22109 s 820.039.


A sme doma, otvárame kľúčom byt a pomaly vchádzame do obývačky späť za našimi manželkami, ktoré sme našli vždy v plnej vrave... Zaregistrovali vôbec, že sme boli skoro celý deň preč ? Nevieme, možno ani nie a my sme radšej zašli opäť do kuchyne, kde sme si sadli k čaju, slivovičke a rozprávali, aký krásny a z nášho pohľadu zaujímavý deň sme prežili...



Text a foto : Palo


Tento článok nájdete na stránke railtrains.sk https://www.railtrains.sk

URL tohoto článku je: https://www.railtrains.sk/modules/AMS/article.php?storyid=476