Návraty a spomienky... Řikonín – Dolní Loučky 20 rokov naspäť...

railtrains.sk

Dátum:  25.11.2011 0:00   |   Rubrika:  História a spomienky   |   Vytlačené:  22.09.2019 8:00

 Minule som si robil poriadok v negatívoch a padla mi do ruky škatuľka s nápisom : Řikonín – Dolní Loučky. Chcel som ju hneď uložiť medzi ostatné, ale padol mi pohľad na rok, ktorý mi nenápadne a možno so zdvihnutým prstom naznačil, ako ten čas letí. Rok 1991 – bolo to len nedávno, alebo už naozaj pár rokov naspäť ? Neviem to ani ja presne pomenovať, isté je, že je to návrat o plných 20 rokov späť do doby, kedy trať cez Vysočinu zažívala tú pravú medzištátnu dopravu a bratislavské rušňové čaty prenikavými píšťalami turnusových goríl či bliknutím diaľkovým reflektorom tu vytvárali romantiku, na ktorú na nikdy nezabúda...












Nech je to už ako chce, rozhodol som sa Vám priblížiť jeden môj fotografický deň, ktorý sa odohral pred dvadsiatimi rokmi, kedy bol slnečný, horký, štrnásty augustový prázdninový deň roku 1991. Traťou Bratislava – Praha, samozrejme cez Vysočinu, som na stanovištiach našich goríl prešiel veľa krát. Bola to zvyčajne Slovenská strela či nočná Pannonia, vozili ich podobne, ako vlaky dnes už legendárnych mien Vysočina, Meridian, Balt Orient, Istropolitan, Vyšehrad, Krušnohor, Metropol... v popisovanom čase vzorne turnusové gorily 350.001 -008, 011 a 012, ktoré robili radosť naozaj každému z nás. Vždy som sa tešil na Dolní Loučky, Řikonín i Havlíčkův Brod a popri tom všetkom som si dal sľub, že sa sem vyberiem. Našťastie, podarilo sa mi to a tak si teraz môžeme spoločne urobiť malý výlet do minulosti...




Ako som už napísal, bolo to 14.8.1991, no samotné prípravy začali už deň pred tým. V depe som si u strojmajstra pozrel turnusové nasadenie goríl do Prahy, vypísal dovolenku, zamkol kanceláriu a vybral sa okolo točne do mesta, kúpiť si farebné filmy. Z točne vytláčali zrovna gorilu šestku, s ktorou som sa zviezol na hlavnú stanicu. Kamarát sa mi smial, že mám šťastie, nakoľko má ráno Slovenskú strelu do Prahy a tak mi na Řikoníne určite zapíska...




Prichádza podvečer a musím sa teda vybrať na osobný vlak do Zohoru (viezla ho M 152.0066), aby som sa dostal na prípojný osobný vlak do Brno - Bratislava. Dochádzalo tu k prepúšťaniu bohumínskeho rýchlika a tak bolo aj čas si dať aj výbornú čapovanú kofolu, ktorá je už tiež vo voskových pohároch históriou. Takže osobný vlak viezla S 489.0103, rýchlik ex bratislavská 363.039 a my môžeme pokračovať ďalej...







Sme v Bratislave na hlavnej stanici a pre ďalšiu nočnú cestu som si zvolil po Havlíčkův Brod rýchlik R 226 „Amicus“. Blíži sa polnoc, pred odchodom som si spravil len tak záber košického rýchlika s 363.176 a osobného vlaku z Břeclavi s 230.097 a potom hurá, nasadnúť do rýchliku Amicus, ktorý z Budapešti prišiel včas...










Stanica Havlíčkův Brod, je päť minút pred štvrtou hodinou rannou a s 350.015 zastavujeme v mojej prestupnej stanici, z ktorej sa budem vracať pantografom 560.001 späť do Řikonína. Darmo, takto som musel využiť nočný čas, aby som časovo stíhal tie najzaujímavejšie ranné a doobedné vlaky na mojom výlete. Takže ešte pár slov s rušňovodičmi, ktorí mi nezabudli zaliať rannú kávu a presne o štvrtej hodine im dvíham ruku na pozdrav a so želaním šťastnej cesty sa s nimi lúčim...







Cesta pantografom 560.001 ubiehala celkom pohodlne, cestou som si trošku ešte zdriemol až som s pribúdajúcim svetlom zastavil v mojom cieli – stanici Řikonín. Vystupujem z vlaku, horský, ranný svieži vzduch ma veľmi rýchlo prebral a dal povel na pochod k miestnemu viaduktu, ktorý je známy smutnou a tragickou nehodou expresu „Pannonia“ s bratislavskou S 499.0117 na jeho čele...







A som na mieste, spotený, od rannej rosy s premočenými topánkami a mokrými nohavicami zastavujem pod traťou, s hlbokými nádychmi vnímam fantastickú vôňu rannej horskej prírody. Ponáhľal som sa, veď má ísť Slovenská strela, ktorú síce na obrázku vidieť len panoramaticky, ale 350.007 na jej čele mi pískala na pozdrav podľa sľubu kamaráta veľmi dlho. Viete si predstaviť, aký krásny koncert v tichu raná to bol ?
















Čas pomaličky bežal ďalej a nastáva ten pravý fotografický koncert. Máte na obrázku Ex 171 „Vyšehrad“, jazdiaci medzi Prahou a Bratislavou, ako dvojča Slovenskej strely. Viezla ho 350.016, ktorá aj keď bola letmo, bola tiež čistá. Ticho prerušuje prejazd osobného vlaku do Brna, ktorý viezol brnenský pantograf 560.007 + 008 v nátere, ktorý sa nám dnes zaiste páči. Začínam stále viac pozerať na hodinky, netrpezlivo čakám na prechod R 377 „Meridian“ Berlín – Sofia. Asi má meškanie...ale nie, už ho počuť a 350.005 ma veru potešila najviac ! Čakám ešte na prejazd rýchliku České Budějovice – Brno, ktorý sa familiárne prezýval „Remek“, na jeho čele išla princezná 263.001, čím som fotografovanie z údolia viaduktu ukončil a nastal rýchly výstup na trať a počkať si tu ešte na niečo mimoriadne v histórií, v tom čase ešte železničnej správa ČSD – vlak EuroCity „Antonín Dvořák“, ktorý viezla turnusová 363.164...




Pomaly prechádzam po trati späť do Řikonína a premýšľam, ako by som sa dostal bližšie k Brnu, na druhé zaujímavé miesto, viadukt Dolní Loučky. Šťastie ma neopustilo, z diaľky síce vidím na predzvesti „Výstrahu“, ale súčasne počujem pomaly sa približujúci brzdiaci nákladný vlak a tak len tak s úsmevom na tvári som zdvihol prst, ako stopár pri ceste a tak mi zastavil. „Tak tam to bude, pane ?“ sa ozvalo s okienka laminátky 230.055 a ja som veru ani nevedel, čo na to odpovedať, len som sa zasmial a poďakoval. Tak sme sa trošku porozprávali o mojom výlete a ani som sa nenazdal, a zastavujeme v zastávke Dolní Loučky. Nastáva lúčenie, veľké poďakovanie a druhé dnešné dobrodružstvo...



















Nastáva prehliadka nového miesta, pohľad zo stanovišťa rušňovodiča je vždy iný, ako z trate, takže nastal malý prieskum, trošku schladenia v miestnom tuneli, z ktorého som sledoval prejazd 350.017 s Ex 373 „Balt Orient“ a potom hurá na pohľady z každého možného uhla. Najskôr pohľad zo svahu od tunela, kde je zobrazená bratislavská princezná 263.004 s rýchlikom R 1074, ktorý vezie až do Kutnej Hory, následne tu máme nákladný vlak s dvojicou brnenských laminátok a opäť pantograf 560.001. Prechádzam na opačnú stranu a tu si plne vychutnávam pohľad na úctyhodnú stavbu, na ktorú zrovna vošiel plnou rýchlosťou R 571 „Vysočina“ s gorilou 350.002. Mám ešte trošku času, tak naposledy schádzam pod viadukt, kde fotografujem ešte R 477 „Istropolitan“ s 350.015. Bol to posledný záber, ktorý som v uvedených končinách spravil...







Prichádzam na zastávku Dolní Loučky, unavený, hladný i smädný čakám na príchod osobného vlaku do Brna. Nastupujem a ani neviem ako, opäť prišli driemoty. „Brno hlavní nádraží !“ – ozýva sa zo staničného rozhlasu a ja si pretieram oči a rýchlo vystupujem. Idem do bufetu, dávam si fantastické chrumkajúce párky so žemľou a výbornú pollitrovú pomarančovú čapovanú limonádu – mňam, v tej chvíľke nebolo na svete nič lepšieho... Takže ešte jeden symbolický záber na brnenskú perlu 754.023 ešte kraľujúcu na vozebnom ramene do Českej Třebovej a stretnutie staničnej zálohy S 458.0016, poštovej „Rakety“ do Bratislavy s břeclavskou 230.100 a okuliarnika 753.098 na rýchliku do Přerova a deň 14.8.1991 dostáva definitívnu bodku a nasledoval už len návrat domov...


Text a foto : Palo



Tento článok nájdete na stránke railtrains.sk https://www.railtrains.sk

URL tohoto článku je: https://www.railtrains.sk/modules/AMS/article.php?storyid=699